Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Čisovská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/226/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228899
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109228899.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: Ľ. X., B.. XX.X.XXXX,

X. P. U., O. XXX, zastúpenej: Mgr.Radoslav Hodor, advokát, so sídlom v Košiciach, Hlavná 77 proti
odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
zastúpenému: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o určenie,
že zrušenie poistnej zmluvy je neplatné, že poistná zmluva je platná a poistný vzťah naďalej trvá, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že zrušenie poistnej zmluvy ÚDP-K č. 5091100013 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
17.11.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia odporcu zo dňa 23.6.2008, je neplatné.

Určuje,že poistnázmluva ÚDP-Kč.5091100013uzavretámedziúčastníkmikonaniadňa17.11.1998
je platná a poistný vzťah z nej naďalej trvá.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 5.11.2009 domáhala, aby súd určil, že zrušenie poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.11.1988 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia odporcu
zo dňa 23.6.2008 je neplatné, ďalej, aby určil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa
17.11.1998 je platná a že poistný vzťah z uvedenej poistnej zmluvy naďalej trvá. Zároveň sa domáhala

aj náhrady trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťami, že dňa 23.11.1998 uzavrela s odporcom ako
poisťovateľom poistnú zmluvu č. ÚDP-K 5091100013, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad smrti
a dožitia (životné poistenie), s tým, že začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia
na deň 17.11.2013 (doba poistenia - 15 rokov). Navrhovateľka si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy
riadne plnila a do omeškania s platením poistného sa nedostala. V priebehu trvania poistného vzťahu

jej odporca listom zo dňa 23.6.2008 označeným ako Oznámenie o zániku poistenia oznámil, že ku dňu
16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy, pretože odporca nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo
nesprávne kalkulované. Navrhovateľka zastávala názor, že jednostranné ukončenie poistnej zmluvy zo
strany odporcu sa neopiera o žiaden právny titul. Mala za to, že v danom prípade neexistuje žiadny
platný právny dôvod zániku poistenia. Predmetnú žalobu podala z dôvodu neistoty, v nadväznosti na
tento akt odporcu, keďže si nebola istá, že poistný vzťah naďalej trvá a teda, či môže v budúcnosti
počítať s dojednaným poistným plnením (t.j. či je krytá poistením).

Odporca namietal právomoc súdu konať v predmetnej veci s poukazom na dohodu účastníkov konania
ako zmluvných strán vyjadrenú v článku XV.Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých je v
prípade sporov zmluvných strán založená právomoc rozhodcovského súdu a na základe uvedenéhožiadal konanie zastaviť. Ďalej uviedol, že predmetný poistný vzťah eviduje ako obnovený, o čom mala
svedčiť písomná komunikácia odporcu adresovaná navrhovateľke. Taktiež namietal, že navrhovateľka
nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľkyaoboznámenímlistinnýchdôkazovtvoriacichobsah
spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z písomnej poistnej zmluvy č. 5091100013, typ poistnej zmluvy ÚDP-K + úraz (č.l. 110 spisu) súd zistil,

že navrhovateľka ako poistník, resp. poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 16.11.1998 poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a prípad dožitia (životné
poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013. Poistné
plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.485,- Sk.
Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Navrhovateľka prehlásila, že sa oboznámila so
Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh poistenia.

Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (poistka) zo dňa 23.11.1998 (č.l. 4 spisu) súd zistil,
že odporca potvrdil, že účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými
podmienkami, ako boli dohodnuté v poistnej zmluve.

Z listu odporcu zo dňa 25.4.2008 (č.l. 7) označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému
produktu ÚDP-K súd zistil, že odporca navrhovateľke oznámil, že v dôsledku pokynu Národnej banky
Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné
poistno-matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň navrhol odporkyni tri
alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval ju, aby sa k nim vyjadrila v lehote do 10.5.2008

zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve (č.l.
8 spisu) a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľka mala na návratke vyznačiť jednu z troch
ponúknutých alternatív.

Podľa alternatívy a/ navrhovateľka ako poistená mohla žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického

navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v
dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a
prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a
postupom určeným poisťovňou.

Podľa alternatívy b/ mohla navrhovateľka súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením
podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jej poistenie
naďalej pokračuje.

Podľa alternatívy c/ poistený nesúhlasí s alternatívami a/ a b/ a po ukončení poistenia žiada o zaslanie

odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného
podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008.

Odporca v závere uvedeného listu uviedol, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke do 10.5.2008
žiadnu reakciu zo strany navrhovateľky, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k

15.5.2008 v zmysle alternatívy c/. Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá bude poistenému
poukázaná a poistenie sa tým skončí.

Z obsahu návratky, tvoriacej prílohu listu odporcu zo dňa 25.4.2008 (Stanovisko k zvýšeniu poistného k
poistnej zmluve) je zrejmé, že odporca do tejto vsunul text, v ktorom sa uvádza, že poistenie sa spravuje

Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej československej poisťovne Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 v
znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke, s tým,
že poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak
nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných
podmienok zo dňa 21.5.2007, s tým, že tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.

Navrhovateľka predmetnú návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve
podpísala dňa 30.4.2008, pričom neoznačila žiadnu z ponúknutých alternatív. Odporcovi bola doručenádňa 14.5.2008. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listinného dokladu (č.l. 308 spisu), ako
aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania .

Z listov odporcu zo dňa 23.6.2008 označených ako 1./ Oznámenie o zániku poistenia a 2./ Oznámenie
o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty (č.l. 9 a č.l. 10 spisu) súd zistil, že odporca oznámil
navrhovateľke, že od nej neobdržal voľbu medzi troma ponúknutými alternatívami, preto jej poistenie
skončilo ku dňu 15.6.2008 s tým, že poistné udalosti, ktoré vzniknú po 00,00 hod. dňa 16.6.2008, už
nie sú kryté poistením. Keďže ku dňu 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka k

zrušeniupoistnejzmluvy,poisteniezaniklovzmyslečlánkuXIods.2Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,
navrhovateľke vznikol nárok na výplatu odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho
zákonníka vo výške 34.096,- Sk. V závere svojho listu odporca uviedol, že ak má navrhovateľka záujem
o obnovenie poistenia, je potrebné, aby svoje rozhodnutie vyjadrila na priloženom stanovisku výberom
alternatívy a/ alebo b/ najneskôr do 15.7.2008.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 19.5.2009 (č.l. 12 spisu) označeného ako Oznámenie
o neuznaní zániku poistenia, súd zistil, že oznámenie odporcu o zániku poistenia zo dňa 23.6.2008
navrhovateľka pokladala za právne bezvýznamné, s tým, že poistná zmluva je naďalej platná a poistný
vzťah naďalej trvá.

Z článku 7 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len Všeobecné poistné
podmienky) platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (č.l. 6 al. 114 spisu) vyplýva, že
výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa
kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od
uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Zčlánku4(Začiatokakoniecpoistenia)bodu2Všeobecnýchpoistnýchpodmienok vyplýva,žepoistenie
dojednané na dobu určitú končí najneskôr uplynutím stanoveného počtu rokov (mesiacov), v deň a

hodinu zhodnú so začiatkom poistenia, pokiaľ je tak dojednané v poistnej zmluve, inak o 00,00 hod. dňa
dojednaného ako koniec poistenia.

Z článku 5 (Zánik poistenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poisťovňa
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti

pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.

Podľa článku 5 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy
z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom
zodpovedaníbyzmluvuneuzavrela,vrátipoistníkovizaplatenépoistnézníženéonáklady,ktoréjejvznikli

s uzavretím poistnej zmluvy.

Podľa článku 5 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, ak zanikne poistenie z iných dôvodov než
sú uvedené v odsekoch 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia,
je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.

Podľa časti XV. (Rozhodcovské konanie) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s., platných od 21.5.2007, poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom.

Podľa časti XVII. (Záverečné ustanovenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok, platných od
21.5.2007, tieto všeobecné poistné podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy
uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto podmienky vzťahujú len na základe
vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto neakceptovala žiadnu z alternatív, ktoré jej odporca v
priebehu poistného vzťahu ponúkal, smerujúcich k zmene pôvodne dojednaných podmienok zmluvných
dojednaných alebo k zániku poistenia. Mala za to, že podmienky dohodnuté pri uzatváraní zmluvy bylogicky mali platiť po celý čas trvania poistného vzťahu, pokiaľ by nedošlo k zmene poistnej zmluvy
na základe vzájomnej dohody, k čomu však nedošlo. Čo sa týka listiny označenej ako Stanovisko k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, túto vyplnila a podpísala, avšak bez označenia ktorejkoľvek z

ponúkaných alternatív a túto listinu ako návratku poslala odporcovi, čím chcela dať najavo, že návrh na
uzavretie dohody o zmene pôvodnej poistnej zmluvy neprijíma. Po tom, čo jej odporca zaslal oznámenie
o zániku poistného vzťahu, poslal jej aj finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu, ktoré však
neprevzala, pretože so zánikom poistenia nesúhlasila. Ďalej uviedla, že po tom, čo jej bolo doručené
oznámenie o zániku poistného vzťahu, od odporcu nedostala žiadne vyjadrenie, z ktorého by bolo

jednoznačne zrejmé, že tento úkon odvoláva.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že jej oznámil, že od 1.1.2010
platia nové Všeobecné poistné podmienky a zmenila sa aj výška poplatkov. Predpis poistného k
31.12.2008 bol vo výške 1.670,92 EUR, za rok 2009 nula EUR.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 3.3.2009 súd zistil, že jej oznámil, že dňom 1.1.2009
došlo k zmene obchodného mena poisťovne.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná

písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé

poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok

by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri

dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,

musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva

svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu odporcu, ktorým jej
oznámil zánik poistenia, určenia platnosti poistnej zmluvy, ako aj určenia, že poistný vzťah, založený
poistnou zmluvou, naďalej trvá. Svojou povahou sa teda jedná o určovaciu žalobu.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie podľa
ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je, že navrhovateľ má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý
právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah

alebo právo existuje, bolo právo navrhovateľa buď ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo
neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúci ( alebo aspoň
v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej
by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený. Naliehavý právny záujem bude
spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia.

Súd mal za to, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je
totiž nepochybné, že za situácie, kedy sa odporca ako jedna zo zmluvných strán správa, akoby došlo
k zániku poistného vzťahu, pretože to deklaroval doručením oznámenia o zániku poistného vzťahu
odporkyni, v ktorom uviedol, že táto už nie je krytá poistením, ako aj vyplatením odkupnej hodnoty,
je nesporne právom navrhovateľky ako druhej zmluvnej strany vedieť, či zmluvný vzťah naďalej trvá a

teda, či je aj naďalej krytá poistením v prípade, ak by došlo k poistnej udalosti. Vzhľadom na obsah
poistnej zmluvy a teda vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky je tiež nesporné, že pokiaľ poistný
vzťah založený poistnou zmluvou naďalej trvá a v čase podania návrhu na začatie konania ( ani v
čase rozhodovania) ešte nenastala poistná udalosť zakladajúca právo navrhovateľky na poistné plnenie,
navrhovateľka sa nemohla domáhať priamo plnenia.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník ( poistenec ) a odporca ako poisťovateľ
dňa 16.11.1998 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. 5091100013. Predmetom tejto
poistnej zmluvy je poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok

poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013 (poistná doba 15 rokov).
Dohodnutá bola aj výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí
predpokladaných zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade
s ust. § 788 Občianskeho zákonníka Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné od 1.6.1995. Navrhovateľ

v poistnej zmluve vyhlásil, že s týmito podmienkami bol oboznámený pred uzavretím zmluvy. Účastníci
konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka
poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy s 8 dennou
výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom
každého poistného obdobia.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa
zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a
postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.

Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane navrhovateľky, riešil zaslaním listu zo dňa
25.4.2008označenýmakoPrepočetazvýšeniepoistnéhokpoistnémuproduktuUDP-K,ktorýmjuvyzval
na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom jej ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného
vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, odporca
ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/ a navrhovateľke poukáže finančné

prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške ním určenej.

Súd mal ďalej nesporne za preukázané, že navrhovateľka doručila odporcovi návratku k uvedenému
listu (označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného) dňa 14.5.2008, pričom neoznačila ani jednu
z ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu. Následne, dňa 28.7.2008, bol navrhovateľke

doručený list odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, ktorým jej oznámil, že jej poistenie
ku dňu 15.6.2008 zaniká. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
19.5.2009 odporcovi oznámila, že so zánikom poistenia nesúhlasí.

Vzhľadom na predmet konania sa súd primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k zániku

záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.

Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku zmluvy. Osobitné dôvody zániku poistenia
upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu. Ako to vyplývaz ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie
môže zaniknúť nasledovne:
1. výpoveďou ( § 800 ),

2. nezaplatením poistného ( § 801 ),
3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods.1 ) alebo
4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods.2 ).

Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy

poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia
predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku
poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov
od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia s dojednaným

bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná o
poistenie osoby navrhovateľky (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. § 800 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb
(s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede poistenia zo
strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená

návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného
vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté
plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia

§ 801 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistná zmluva môže zaniknúť aj v dôsledku odstúpenia
od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade, ak
by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v ust. §

793Občianskehozákonníka(povinnosťpoistníkaodpovedaťpravdivoaúplnenavšetkypísomnéotázky
poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého
porušenia povinností navrhovateľky uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Uvedené netvrdil
ani sám odporca.

Podľa ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia.
Takétoprávozákonpriznávapoisťovateľovivprípade,aksaažpopoistnejudalostidozvie,žejejpríčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v danej veci sa

nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdil ani sám odporca a napokon, v danom
prípade (zatiaľ) ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo navrhovateľky na
poskytnutie poistného plnenia.

Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa zaoberal

aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl.
Občianskeho zákonníka v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia).

Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu.
Vzhľadom na povahu úkonu odporcu - Oznámenia o zániku poistenia súd skúmal, či tento úkon

predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu,
pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné právne úkony, smerujúce k zániku
právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež spôsobuje
zánik právnych vzťahov.

V ust. § 497 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v
prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných stránodstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy.
V danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle ust. § 570
ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom ( tzv.privatívna novácia ). O takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by navrhovateľka
akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté navrhovateľom pod písm. a/ a b/.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v §
572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa však môže uskutočniť len na

základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán.
Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení
zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných
strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou
stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 572 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné

podmienky neustanovujú inak).

Vdanomprípadejezrejmé,žeodporcaučinilprejavvôlesmerujúcikzánikuzmluvy (ofertu)atolistomzo
dňa 22.4.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhovateľke navrhol
aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c/).

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka návrh odporcu na

zrušenie zmluvy neakceptovala. Svedčí o tom návratka označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného,
v ktorej mala navrhovateľka označiť niektorú z ponúknutých alternatív (vrátane návrhu na zrušenie
poistnej zmluvy). Navrhovateľka žiadnu alternatívu neoznačila. Ako uviedla, učinila tak z dôvodu, že
trvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli pôvodne v zmluve dohodnuté. Už
vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív

navrhovateľka vlastne konkludentne akceptovala návrh odporcu na zrušenie poistenia. Okrem toho,
že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, pretože podľa ust. § 791 ods.1
Občianskeho zákonníka je pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia (vrátane dohody o
zrušení poistnej zmluvy resp.o zániku poistenia) potrebná písomná forma, takýto postup nemá žiadnu
oporu v zákone a vo svojej podstate predstavuje akýsi svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na

druhú zmluvnú stranu.

K zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust.
§ 575 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku
záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecnenemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dôvody v osobe dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné aj pre kohokoľvek iného, nielen pre osobu dlžníka,
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť
predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska

nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)
nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať
prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným
po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie
alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú
vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho, je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že
plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo
až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie);
nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy
poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výška poistného bola
určená nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto
zapríčinil uvedenú situáciu, ako aj, že odporca bol nútený túto situáciu riešiť so svojimi klientmi úpravou
(zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, je pre posúdenie predmetnej veci irelevantná.

Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne vrátane zmluvných podmienok, ako aj
všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Situácia, ktorá
nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah, nijako
sa na nej nepodieľali, nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno
charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie

je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho
spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému
plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva,
že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je
peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade

nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže
uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo
spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo Všeobecnými poistnými podmienkami.
Jednostranný právny úkon odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého
malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom. Jedná sa o nedovolený právny

úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd preto návrhu vyhovel a určil, že zrušenie poistnej zmluvy na základe tohto právneho
úkonu je neplatné a keďže bolo nesporné, že poistná doba, dojednaná účastníkmi konania na 15 rokov
v čase rozhodovania súdu ešte neskončila ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný na 17.11.2013 ),
súd tiež určil, že poistná zmluva je platná a poistný vzťah ňou založený naďalej trvá.

Súd sa zaoberal aj námietkou odporcu o nedostatku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť.
Odporca tvrdil, že v predmetnej veci je daná právomoc rozhodcovského súdu a to na základe dohody
účastníkov konania o tzv. rozhodcovskej doložke, obsiahnutej v časti XV.Všeobecných poistných
podmienok platných od 21.5.2007. Súd sa s námietkou nedostatku právomoci súdu nestotožnil.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu dňa 16.11.1998. Jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie platné od 1.6.1995. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá
ani v poistnej zmluve, ani v týchto Všeobecných poistných podmienkach. Odporca opak ani netvrdil.
Odporca tvrdil, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dohodu o rozhodcovskej doložke tým, že dňa
30.4.2008 podpísala návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, čím

podľa jeho názoru vyjadrila súhlas s tým, aby sa všetky prípadné sporné nároky vysporiadali pred
rozhodcovským súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade bola uzavretá platná dohoda účastníkov konania o
rozhodcovskej doložke, súd prihliadol na okolnosti tohto prípadu a vychádzal predovšetkým z logického

usporiadania textu predmetnej listiny - návratky a z účelu, ktorý odporca jej zaslaním sledoval. Z textu
predmetnej návratky ako aj jej označenia (Stanovisko k zvýšeniu poistného) je totiž zrejmé, že návratku
odporca navrhovateľke zaslal preto, aby si vybrala niektorú z alternatív, ktoré jej ponúkol v súvislosti
s riešením ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že novými Všeobecným poistnými podmienkami
platnými od 21.5.2007, vrátane dohody o rozhodcovskej doložke, sa malo poistenie spravovať len v

prípade, ak by akceptáciou niektorej z alternatív došlo k uzavretiu dohody o zmene poistnej zmluvy
resp. k jej nahradeniu novou zmluvou. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetnú návratku
navrhovateľka vyplnila a odoslala odporcovi z dôvodu, aby mu dala najavo, že nesúhlasí ani s jednou
z ponúknutých alternatív smerujúcich či už k zmene poistnej zmluvy (alternatíva a/ a b/), alebo k
zániku poistenia (alternatíva c/). Je len prirodzené, že k zmene poistných podmienok, a teda, k zmene

pôvodne dojednanej poistnej zmluvy môže dôjsť len na základe písomnej dohody medzi zmluvnými
stranami; ako to vyplýva aj zo samotného obsahu predmetnej listiny, dôsledky návratky majú vplyv na
výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu, poistenie, jeho bonifikáciu a technickú
úrokovú mieru. To všetko len za predpokladu, že poistený si zvolí niektorú z ponúknutých alternatív.
Keďže navrhovateľka nevyznačila ani jednu z troch uvedených alternatív pokračovania v poistnom

vzťahu, nemohlo dôjsť ani k dohode o zmene poistnej zmluvy, ani k prijatiu nových Všeobecných
poistných podmienok, vrátane doložky o rozhodcovskom konaní. Ako to napokon vyplýva z časti XVII
bodu 1 Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, tieto podmienky sú platné a účinné
len pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, s tým, že na prv uzavreté poistné zmluvy sa vzťahujú
len na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne. V danom prípade je zrejmé, že poistná zmluva

medzi účastníkmi konania bola uzavretá pred 21.5.2007 a platná dohoda účastníkov konania o tom, že
tieto nové Všeobecné poistné podmienky sa majú vzťahovať aj na poistnú zmluvu zo dňa 16.11.1998,
uzavretá nebola.

Bez ohľadu na vyššie uvedený záver a teda, že v danom prípade vôbec nedošlo k uzavretiu dohody o

rozhodcovskej doložke, je v danej súvislosti opätovne potrebné poukázať na charakter poistnej zmluvy,
ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou ( § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka).Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V danom prípade je z obsahu časti XV (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok

platných od 21.5.2007, obsahujúcej tzv.rozhodcovskú doložku, najmä z bodu 2. tejto časti zrejmé, že
došlo k porušeniu smernicou ako aj zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa - navrhovateľky ako poistenej (smernica Rady č.93/13 EHS zo dňa 5.4.21993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vyššie cit.ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ).
Odporca už

od počiatku v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky totiž sledoval to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie resp. zriadi sám
odporca. Naviac, rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo Všeobecných poistných podmienkach,
nemohla byť navrhovateľkou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia

do všeobecných poistných podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
potom je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom;
spotrebiteľ sa tak podpisom poistnej zmluvy (spolu so všeobecnými podmienkami, obsahom ktorých
je takáto doložka), reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu obranu. Takúto zmluvnú podmienku
potom nemožno charakterizovať inak, ako neprijateľnú a takúto neprijateľnú podmienku od jej počiatku

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka).

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval že v danom prípade nebola uzavretá platná dohoda o
rozhodcovskej doložke, preto je daná právomoc všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť.

V súlade s ust. § 151 ods.3 O.s.p. súd zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.