Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209426
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209426.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota
Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/157/2012-173 zo dňa 19.decembra 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť
spôsobená:

1. nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Rožňava v
exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn. 10Er/721/2011, 10Er/602/2011,
10Er 928/2009, 10Er/838/2009, 10Er/787/2009, 10Er/818/2010, 10Er/142/2010, 10Er/361/2011,
10Er/824/2010, 10Er/301/2010, 10Er/12/2010, 10Er/769/2009, 10Er/923/2009, 10Er/200/2011,
10Er/379/2010, 10Er/837/2009, 10Er/752/2010, 10Er/865/2009, 10Er/131/2011, 10Er/1041/2010,

10Er/149/2011, 10Er/201/2011, 10Er/130/2011, 10Er/35/2011, 10Er/378/2010, 10Er/719/2010,
10Er/351/2011, 10Er/589/2010, 10Er/1043/2010, 10Er 963/2010, konkrétne tým, že súd preskúmaval
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nad rámec právomoci zverenej mu ako exekučnému súdu a
tým, že v týchto konaniach vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
2. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.
zn. 10Er/824/2010, 10Er/1004/2010, 10Er/646/2010, 10Er/648/2010, 10Er/929/2009, 10Er/379/2010,
10Er/926/2009, 10Er/769/2009, 10Er/647/2010, 10Er/866/2009, 10Er/729/2010, 10Er/1041/2010,

10Er 300/2010, 10Er/625/2011, 10Er/756/2010, 10Er/720/2010, 10Er/845/2010, 10Er/619/2011,
10Er/962/2010, konkrétne tým, že rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote,
3. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn.
10Er/11/2012, 10Er/860/2010, 10Er/755/2009, 10Er/702/2009, 10Er/18/2009, 10Er/94/2010, konkrétne
tým, že rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote,

4. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod
sp. zn. 6Er/164/2003, 10Er/77/2007, 6Er/51/2007, 11Er/115/2007, 10Er/282/2005, 10Er/169/2005,10Er/97/2006, 10Er/135/2004, 10Er/28/2005, konkrétne tým, že rozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v exekučných konaniach uvedených vyššie pod
bodom 1 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených ako ISTINA RS) vo veciach sp. zn.
10Er/602/2011, 10Er/142/2010, 10Er/361/2011, 10Er/200/2011, 10Er/201/2011, 10Er/354/2011 súd

rozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v lehote 15 dní od podania žiadosti na exekučný
súd, preto v týchto veciach nebola dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho úradného
postupu - prieťahov v konaní. V ostatných veciach označených ISTINA RS rozhodol exekučný
súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol návrh na
udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto

veciach nečinný, ale v každej žiadal pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského
súdu a po ich doručení okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom prípade neboli splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko žalobkyňa ako oprávnená
iba v siedmich veciach (sp. zn. 10Er/301/2010, 10Er/12/2010, 10Er/379/2010 ,10Er/865/2009,
10Er/865/2009, 10Er/201/2011, 11Er/589/2010) využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok

proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, v ostatných veciach riadny opravný
prostriedok nepodala a žiadne z právoplatných rozhodnutí nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny
úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z.. Nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15
dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,
kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení
do 31. 05. 2010, do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011, ktoré zákonné ustanovenie sa v jednotlivých
vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a
d) Exekučného poriadku. Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom

rozhodnutí rozhodcovského súdu. K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi
nedošlo, nakoľko súd postupoval podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať
konanie pred všeobecným súdom ohľadom svojej pohľadávky. Rozhodnutia rozhodcovských súdov,
ktoré boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z
dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 2 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených
ako NZP) vo veciach sp. zn. 10Er/625/2011, 10Er/619/2011 bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia
v 15 dňovej lehote. Vo všetkých ostatných veciach NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia
po 15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia listinných

dôkazov na posúdenie exekučného titulu. Súd poukázal na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002
Z.z., podľa ktorého exekučný súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať
zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011).
Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nebolo možné hodnotiť ako

nesprávny úradný postup.

V exekučných konaniach označených vyššie pod bodom 3 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených
ako NP) vo veci sp. zn. 10Er/18/2009 v exekučnom konaní súd vydal poverenie pre exekútora v
lehote 15 dní. Vo ostatných veciach z exekučných spisov bolo zistené, že súd vydal poverenie na

vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo všetkých veciach konal. Po doručení
žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávnenej doručenie listín a od rozhodcovského súdu doručenie
rozhodcovského spisu, na základe ktorých posúdil nárok a rozhodol. Nedodržanie 15 dňovej lehoty
na vydanie poverenia súd nepovažoval za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003Z.z.,podľaktorého priposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovporušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote možno vychádzať len
z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom vo vyššie uvedených veciach v konaní neboli
konštatované prieťahy oprávnenými osobami (nedôvodná sťažnosť konštatovaná predsedom súdu).V exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 4 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených
ako ZE), v ktorých žalobkyňa namietala, že nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu
exekútora od podania návrhu súd, súd z pripojených exekučných spisov zistil, že vo veciach sp.

zn. 10Er/135/2004, 10Er/28/2005, 10Er/169/2005, 6Er/164/2003 ide o exekučné konania začaté
pred 01. 09. 2005 a vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Vo všetkých exekučných konaniach zodpovedajúcich
žalobám ZE po doručení návrhu na zmenu exekútora súd vo veciach konal, vyzval pôvodného
exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie, po doručení žiadaného vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým

návrh na zmenu exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd
konštatoval, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

Žalobkyňa vyčíslila škodu vo výške 125,- € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175,- € (v každej žalobe

ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou
vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v
zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého
záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z
uvedenéhovyplýva,žeaniznaleckýposudok1/2014(ktorýsúdhodnotilakolistinnýdôkaz) nepotvrdzuje

výšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady
škody žalobcom. Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55,- € za mesiac nečinnosti súdu pri
žalobách NZP a NP, resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej
istiny s príslušenstvom.

Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 3,5,6,9, 15, 17 a 19 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
spojení s ustanoveniami §§ 41 a 44 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a § 45 zákona
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Vprvomradesazaoberal(ne)dôvodnosťouvznesenejnámietky
premlčania žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru, že námietka premlčania je vznesená

nedôvodne. Uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala v jednotlivých spojených veciach nesprávny úradný
postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal ani výšku škody a
nemajetkovej ujmy (žalobkyňa uvádzala len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom akejkoľvek škody
alebo nemajetkovej ujmy. Preto zamietol žalobu v celom rozsahu. Zdôraznil skutočnosť, že žalobkyňa

bola v konaní nečinná, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok zaujatosti voči všetkým sudcom
Okresného súdu Rožňava nereagovala na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe a bez vážneho dôvodu
sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaná nepreukázala vznik trov

konania, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že

prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí

návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva

žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, malsúd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal
súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie

je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná nereagovala na výzvu
súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho okresný súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsaharozsahsiurčilsámanáslednemeritórnerozhodolignorujúcustanovenie§153bO.s.p.Nakoniec

vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia
žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a
na poštové a telekomunikačné výdavky. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je

preukázané, že nesprávny úradný postup súdu mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku vo výške určenej v posudku.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov ( § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne
nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.2.2016 o 9.00 hod., pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach

dňa 26.1.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa

19.12.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 23.4.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne dňa 13.11.2014 a žalovanej tiež dňa 13.11.2014.

Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2
O.s.p..

Dňa 12.12.2014 bola súdu doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím

krajského súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci a trval na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Zároveň predložil návrh
na doplnenie dokazovania a to Znaleckého posudku ako dôkazu so zásadnou povahou a žiadal, aby
bol súdom po spracovaní vykonaný.

Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody v
zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Na
pojednávaní dňa 19.12.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie

obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Rožňava, ako aj ďalšími listinami, ktoré sú
súčasťou tohto spisu a pripojených spisov a následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil
rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené
podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný

vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 4NcC/21/2012-14.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je
náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použitézákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených na tomto súde, ako sú
vyššie označené pod bodmi 1 až 4 a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, z
ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval

zákonnosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, s týmto názorom nie je možné sa
stotožniť. Povinnosť súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j., či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z
ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka
bola už riešená v rozhodnutiach najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj ústavného
súdu vo veciach I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011, atď., teda povinnosťou súdu ex offo bolo preskúmať
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Ak takto postupoval, nemožno hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe.

Správny je aj záver súdu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí, ktorými sú uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia v exekučných konaniach, uvedených vyššie pod bodom 1.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými boli žiadosti
o udelenie poverenia na exekúciu zamietnuté, preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto

podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže
jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z. musia
byť splnené kumulatívne.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava sa v exekučných

konaniach uvedených vyššie pod bodom 2 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že
nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd zamietol žiadosti o udelenie poverenia.Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka

odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2 išlo o prípady keď buď rozhodol v zákonnej
lehote, alebo kedy súd zistil rozpor exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého
dôvodu zamietol žiadosť o udelenia poverenia, a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov

bola preukázaná.

Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje aj k
rozhodnutiamuvedenýmvyššiepodbodmi3a4,vktorýchrovnakožalobkyňanamietaprieťahyvkonaní,

spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty a v rozhodnutí o
zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní

existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Rožňava vo všetkých vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou

súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nedôvodná
je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške škody
- znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a

tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 25.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Rožňava dňa 4.3.2013 (č. l. 93
spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 13.3.2013.

Zatejtosituáciežalobkyňamaladostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného

práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (4.3.2013), neboli splnené ani podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa nedostavila na
pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného súdu Rožňava, v

ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie a pokiaľ by sa žalobkyňa bola
tohto pojednávania zúčastnila, mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje
ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako
nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Rožňava, ktoré aj špecifikoval ich
spisovýmiznačkamiatentozávernepochybnevyplývaajzozápisniceopojednávanízodňa19.12.2014,
v ktorej súd uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo
veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudku,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania jej však
nevznikli, žalobkyňa nemá právo na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.