Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.09.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného L. J., stíhaného pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. J., nar. XX.XX.XXXX P. W., trvale bytom W., Š. XXX/X,

j e v i n n ý ,

že

potom,akodňa20.07.2014včaseokolo21.30hzapoužitianásiliavošieldobytuč.XX,nachádzajúceho
sa na N.. poschodí obytného domu na D.. T..G..Š. Č. XXX/X P. W., okres Krupina, patriaceho v 1
O. T., B.. XX.XX.XXXX a v 1 L. T., B.. XX.XX.XXXX, C. X. V. T. Č.. XX, za účelom rozhovoru s
Q. L., B.. XX.XX.XXXX, túto z dôvodu jej odmietnutia odsotil rukou a aj napriek výzvam predmetný
byt neopustil, ale prešiel do obývačky, kde fyzicky najprv napadol Q. L. tak, že ju päsťou ruky udrel
viackrát do hlavy, v dôsledku čoho táto spadla na zem, kde do nej kopal a následne fyzicky napadol

T. O., B.. XX.XX.XXXX tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťou ruky do hlavy a hornej časti tela, čím
podľa znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa spôsobil Q. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. B. XXX,
prechodnebytomW.,T..G..Š.XXX/Xporaneniaatozmliaždenievoblastiľavejstranytváresokoloočným
krvným výronom, zmliaždenie dolnej časti ľavej strany tváre, zmliaždenie viečka so škrabancom vpravo,
zmliaždenie s krvnou podliatinou temena hlavy, zmliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie s
krvnou podliatinou v záhlavovej oblasti hlavy, zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého ramena,
zmliaždenie s krvnou podliatinou piateho prsta ľavej ruky, pomliaždenie s krvnou podliatinou ľavej ruky
s predlaktím, zmliaždenie s krvnou podliatinou ukazováka pravej ruky s predlaktím, zmliaždenie zadnej

stenyhrudníkavmedzilopatkovompriestore,zmliaždenieskrvnoupodliatinouvdriekovejoblastivpravo,
zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti podkolennej jamky vľavo, zmliaždenie s krvnou podliatinou
lýtka vpravo a poúrazový psychosomatický šok ľahkého stupňa s dobou PN 10 - 14 dní a T. O., B..
XX.XX.XXXX P. W., O. X. B. W. Č.. XX, W. spôsobil poranenia a to zmliaždenie v oblasti ľavej strany
tváre s okoloočným krvným výronom, zmliaždenie temennej oblasti hlavy, zmliaždenie záhlavovej oblasti
hlavy s krvnou podliatinou, zmliaždenie viečka so škrabancom vľavo, zmliaždenie očnej gule vľavo,
zmliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého ramena,

zmliaždenie s krvnou podliatinou podpazušnej oblasti ramena vpravo a vľavo, zmliaždenie s krvnou
podliatinou prednej steny hrudníka vľavo, zmliaždenie predlaktia s krvnou podliatinou vpravo a vľavo a
poúrazový psychosomatický šok ľahkého stupňa s dobou PN 7 - 10 dní,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a spáchal čin závažnejším spôsobom
konania - násilím,- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. d/ Tr. zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr.zákona s použitím § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr. zákona, § 41 ods.

1 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr.zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa§51ods.2Tr.zákonasúdurčujeobžalovanémuskúšobnúdobuvtrvaní36(tridsaťšesť)mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zákona súd ukladá obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu

v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej X/ Q. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. B. XXX, L. X. W., T..G..Š. XXX/
X H. k poškodenému 2/ T. O., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. B. W. Č.. XX, W. na vzdialenosť menšiu ako
päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.

Podľa § 51 ods. 5 Tr.zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným

a mediačným úradníkom.

Podľa § 50 ods. 2 Tr.zákona s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zákona sa obžalovanému ukladá
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.poriadku obžalovaný je povinný nahradiť:
- poškodenej 1/ Q. L., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. V. B. XXX, L. X. W., T..G..Š.B. XXX/X škodu
vo výške 2.966,40 €,
- poškodenému 2/ T. O., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. B. W. Č.. XXX/XX, W. škodu vo výške 2.142,40 €,
- poškodenej 3/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava 851 01, škodu vo výške

36,85 €,
- poškodenej 4/ Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, škodu vo výške 30 €,
- poškodenej 5/ Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava 850 05, Mamateyova 17,
škodu vo výške 18,83 €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24. 02. 2015 podala prokurátorka Okresnejprokuratúry vo Zvolene obžalobu na obž. L. J. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138
písm. d) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 07. 2015 obžalovaný po zákonnom poučení v zmysle § 257
ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku uviedol, že nechce učiniť žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku
Tr. poriadku a ku skutku bude vypovedať. Následne uviedol, že sa ku skutku „v podstate priznáva“, ale
za poškodenou do bytu nešiel v úmysle biť ju tam. Keď za ňou prišiel, to, čo tam videl ho nahnevalo, tak
ich tam „vyplieskal“, „proste mu praskli nervy“. V podstate sa skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe.

Na otázku obhajcu doplnil, že ho to mrzí, nakoľko urobil hanbu deťom, rodičom.

Poškodená Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná, v minulosti boli priatelia, v
zmysle druh a družka, neskôr sa rozišli. Dňa 20. 07. 2014 na zazvonenie otvorila dvere na svojom byte,
kde stál obžalovaný, na čo mu hneď uviedla, že do bytu vstúpiť nemôže, on ju však odsotil, v chodbe

zložil veľkú cestovnú tašku. Na jeho odsotenie ona od dverí odletela a obžalovaný začal napádať aj ju ,aj T. O.Č., ktorý bol v byte poškodenej vtedy prítomný. Obžalovaný ich „tĺkol“ hlava - nehlava, raz ju a
raz O.. Na ich výzvy nijako nereagoval. Obaja sa mu pokúšali dohovoriť, že sa môžu porozprávať, on
toto nepočúval, len ich bil a len na základe kriku, ktorý počuli cudzí ľudia z ulice, zrejme títo privolali

policajnú hliadku a konflikt bol prerušený až tým, keď na zvonček zazvonili príslušníci PZ. Dovtedy ich
obžalovaný bil, striedavo ju a striedavo T. O.. Nebyť cudzích ľudí, obžalovaný by asi ani neprestal.
Fyzickému napádaniu zo strany obžalovaného nepredchádzala žiadna slovná potyčka, resp. hádka.
Obžalovaný sa jej ako priateľky nikdy nevzdal aj potom, čo sa rozišli, stále ju kontaktoval a chcel sa s
ňou rozprávať. Fyzické napádanie svedkyňa popísala tak, že obžalovaný ju najskôr odsotil od dverí, na

čo odletela až do spálne a zachytila sa o skriňu, neskôr ju udieral päsťami a to do hlavy a do ramena.
Keď ležala na zemi tak ju kopal, keď sa chcela zdvihnúť, znovu ju udieral päsťou. Rovnako bil aj T.N.
O., ktorý bol v tom čase v byte prítomný a to hneď keď tento vstával, aby svedkyni pomohol alebo aby
zabránil tomu, aby ju obžalovaný ďalej bil, tak dostal ďalšiu ranu. Nedalo sa tomu zabrániť. Až niekto
zo susedov alebo z ľudí na ulici privolali hliadku PZ, pričom táto hliadka hneď po príchode videla, čo sa
deje. Obžalovaného poznali už aj z minulosti, takže ho hneď brali so sebou a vyviedli z bytu. Policajti

čakali na poškodenú pred bytovkou, kým sa preoblečenie, nakoľko bola aj dotrhaná. S príslušníkmi PZ
išla poškodená jednak na výsluch a jednak na chirurgiu a to v ich prítomnosti a následne aj na druhý
deň šla za svojou obvodnou lekárkou MUDr. Gindlovou. Na otázku poškodená uviedla, že obžalovaný
ju v súčasnosti nekontaktuje, ale opakovane kontaktuje ľudí z jej okolia, spoločných známych a snaží
sa na nich pôsobiť tak, že jedna facka nič nie je, že to prehnala, keď ho udala a podobne.

Poškodený T. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň bol najprv s poškodenou Q. L. a
s jej dcéru so psom na prechádzke v parku, kde ich zrejme obžalovaný videl. Potom sa vrátili do bytu
poškodenej, následne sa jej dcéra pobalila a odišla k svojmu otcovi a v byte s poškodenou zostali sami.
Mohlo byť okolo 20 - tej hodine, keď niekto zazvonil na vchodové dvere, na čo poškodená Q. L. otvorila.

Medzi dverami bol obžalovaný, ktorému ona okamžite povedala, že tam nemá čo robiť, že už spolu nie
sú a aby odišiel. Chcela zavrieť dvere, ale to sa jej nepodarilo, lebo obžalovaný tam už mal asi nohu.
Tento následne Q. L.Ú. odstrčil a vošiel do bytu, kde šiel rovno do obývačky, kde sedel poškodený na
sedačke. Tam začal fyzicky napádať raz Q. a neskôr a jeho. Prvým úderom päsťou do hlavy roztrhol
poškodenému obočie a následne údery päsťou adresoval striedavo jemu - poškodenému a striedavo

Erike. Poškodený sa následne aj pred poškodenú postavil a takto sa snažil zabrániť jej napádaniu, avšak
toto nepomohlo Aj poškodený, aj Q. L. obžalovaného opakovane vyzývali, nech prestane, že si to môžu
vydiskutovať, na čo on vôbec nereagoval, len pokračoval vo fyzickom napádaní. Tento útok ustal až na
zazvonenie zvonca, keď prišla policajná hliadka, ktorú musel zavolať zrejme niekto z ulice, nakoľko
ten krik bolo zrejme cez balkón počuť až vonku. Q. L. obžalovaného vyzvala hneď spočiatku, medzi

dvermi, aby z bytu odišiel, že tam nemá čo robiť, na čo on vôbec nereagoval a do bytu vošiel. Následne
ho na opustenie bytu vyzývali obaja a to niekoľkokrát, na čo obžalovaný nijako nereagoval. Svedok -
poškodený na otázky upresnil, že obžalovaný ho napádal päsťami do hlavy, kde mu roztrhol viečko, a
tiež päsťami do hrudníka. Poškodený absolvoval lekárske ošetrenie hneď ten deň, bezprostredne po
útoku, pričom ošetrený bol na „pohotovosti“ vo Zvolene.

Na hlavnom pojednávaní ďalej súd v zmysle § 253 ods. 2 Tr. poriadku a § 269 Tr. poriadku čítal a
oboznamoval listinné dôkazy a to : zápisnicu o výsluchu svedka U. I. (čl. - 93 - 98 spisu), Znalecký
posudok č. 26/2014 MUDr. Pavla Cikatricisa, zápisnicu o ohliadke na mieste činu s fotodokumentáciou
na čl. 149 - 151 spisu, výpis z LV - čl. 158 - 168 spisu, lekársku správu MUDr. Badinku na čl. 169 - 170

spisu, výpis zo živnostenského registra čl. 173 - 174 spisu, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV
čl. 175 - 178 spisu, správu Mesta Krupina k osobe obžalovaného, vyjadrenie poškodených o nároku na
náhradu škody, zápisnicu o konaní o dohode o vine a treste na čl. 197 - 199, dohoda o vine a treste na
čl. 200 - 201, oznámenie Sociálnej poisťovne na čl. 203a, uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T 153/2014 zo dňa 16. 11. 2015, odpis z registra trestov obžalovaného aktualizovaný ku dňu hlavného

pojednávania.
Kzraneniampoškodených,akoikvyjadreniubolestnéhosúdnahlavnompojednávaníosobnevyslúchol
znalca MUDr. Pavla Cikatricisa, ktorý bol do konania pribratý v prípravnom konaní a vypracoval znalecký
posudok č. 26/2014 a tiež na návrh obhajoby súd na hlavnom pojednávaní vyslúchol znalca MUDr.
Vojtecha Macka, ktorý na zadanie obhajcu obžalovaného vypracoval znalecký posudok č. 15/2015.

Zo znaleckého posudku č. 26/2014 MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia ,
odvetvie chirurgia, traumatológia vyplýva, že tento konštatoval poranenia poškodenej Q. L. zo dňa
20. 07. 2014 podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia aktuálneho zdravotného stavupoškodenej znalcom : zmliaždenie v oblasti ľavej strany tváre s okoloočným krvným výronom,
zmliaždenie dolnej časti ľavej strany tváre, zmliaždenie viečka so škrabancom vpravo, zmliaždenie
s krvnou podliatinou temena hlavy, zmliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie s krvnou

podliatinou v záhlavovej oblasti hlavy, zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého ramena,
zmliaždenie s krvnou podliatinou piateho prsta ľavej ruky, pomliaždenie s krvnou podliatinou ľavej ruky
s predlaktím, zmliaždenie s krvnou podliatinou ukazováka pravej ruky s predlaktím, zmliaždenie zadnej
steny hrudníka - v medzilopatkovom priestore, zmliaždenie s krvnou podliatinou v driekovej oblasti
vpravo, zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti podkolennej jamky vľavo, zmliaždenie s krvnou

podliatinou lýtka vpravo a poúrazový psychosomatický šok ľahkého stupňa.
Liečba poškodenej Q. L. začala dňa 20. júla 2014 a trvala najpravdepodobnejšie asi dva, možno
tri týždne. Poškodená sa liečila doma a kontrolovaná bola zmluvnou lekárkou MUDr. Gindlovou a
podľa jej výpovede asi týždeň desať dní nosila, presnejšie musel používať na oba poranené prsty
snímateľnú ortézu alebo bandáž. Liečenie takého poranenia aké utrpela poškodená dňa 20. júla 2014
pri nekomplikovanom priebehu trvá asi 14 - 21 dní. Je to len pre poranenie viditeľnej časti tváre,

bolesti hlavy a poruchu bolesť hybnej časti - svalstva zmliaždeného ramenného kĺbu vľavo a poranenie
drieku. Pri nekomplikovanom priebehu takého poranenia neschopnosť práce trvá asi 10 - 14 dní. Doba
liečby a aj neschopnosti práce spôsobeného poranenia poškodenej pri komplikovanom priebehu môže
trvať aj dlhšie alebo podstatne dlhšie. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej spočívalo
v nemožnosti sa spoľahnúť v každej jej domácej, profesionálnej, spoločenskej, kultúrnej i športovej

činnosti na funkčné použitie horných končatín, dokonalú pohyblivosť pre bolesť prichrbticového svalstva
hrudníka, drieku a dolných končatín. Celé toto obmedzenie trvalo asi 4 týždne. Poranenia poškodenej
Q. L., ktoré utrpela dňa 20. Júla 2014 je poranením, ktoré v traumatológii radíme medzi poranenia
ľahké.,trvalénásledkyvsomatickejafunkčnejzložkeživotanajpravdepodobnejšienezanechá,alemôže
poškodenej zanechať následky v psychickej sfére jej života, ktoré v súčasnosti nemusia byť evidentné. V

budúcnosti, ak k nim dôjdem, musia byť nielen verifikované, ale aj liečené psychológom aj psychiatrom.
Bolestné znalec ohodnotil spolu 180 bodmi. Finančné zdôvodnenie bolestného za poranenia utrpené
dňa 20. júla 2014 poškodenej Eriky Pavlendovej predstavuje finančnú náhradu 2 966, 40 eur.
Poškodený T. O. v zmysle podaného znaleckého posudku utrpel tieto poranenia: zmliaždenie v oblasti
ľavej strany tváre s okoloočným krvným výronom., zmliaždenie temennej oblasti hlavy, zmliaždenie

záhlavovej oblasti hlavy s krvnou podliatinou, zmliaždenie viečka so škrabancom vľavo, zmliaždenie
očnej gule vľavo, zmliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti
ľavého ramena, zmliaždenie s krvnou podliatinou podpazušnej oblasti ramena vľavo, zmliaždenie s
krvnou podliatinou podpazušnej oblasti ramena vpravo, zmliaždenie s krvnou podliatinou prednej steny
hrudníka vľavo, zmliaždenie predlaktia s krvnou podliatinou vľavo, zmliaždenie predlaktia s krvnou

podliatinou vpravo, poúrazový psychosomatický šok ľahkého stupňa.
Poranenia poškodeného T. O. je poraním ľahkým a okrem dočasného spoločenského hendikepu mu
prinieslo celý rad ľahších obmedzení v obvyklom spôsobe jeho života profesionálneho, domáceho, ako
i športového. Poškodený je vodičom kamiónovej dopravy a telesný stav ako aj psychická pohoda je
nezbytnou k dokonalosti jeho profesionálnej činnosti. Túto činnosť počas celej doby liečby, asi 10 -

14 dní, poškodený dokonale vykonávať nemohol. V ostatnej, najmä spoločenskej aktívnej činnosti bol
poškodenýobmedzenýasi10dnípretožepohľaddojehotvárepoporanenívzbudzovalľútosť.Včinnosti
domáceho prostredia bol poškodený limitovaný len počas liečby bolestivosti v ľavom ramennom kĺbe
asi 7 - 10 dní. Obmedzenosť spočívala predovšetkým v činnosti, kde sa vyžadovala náročnosť na horné
končatiny. Bolestné za vyššie uvedené zranenia znalec ohodnotil 130 bodmi a finančné zdôvodnenie

bolestného predstavuje finančnú náhradu 2 142, 40 eur.

Na návrh obhajoby súd na hlavnom pojednávaní prečítal závery znaleckého posudku č. 15/2015 MUDr.
Vojtecha Macka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vypracovaného
dňa 10. 07. 2015, ktorý znalecký posudok vypracoval na základe žiadosti a zadania obhajcu

obžalovaného.
Po zákonnom poučení v zmysle § 147 Tr. poriadku súd znalca dotazoval, či trvá na záveroch znaleckého
posudku a k určitým otázkam znalca na hlavnom pojednávaní vyslúchol.
Zo znaleckého posudku č. 15/2015 MUDr. Vojtecha Macka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo vypracovaného dňa 10. 07. 2015 o.i. vyplýva, že „vzhľadom k tomu, že v

prípade poškodenej Q. L. nie sú diagnózy, ktoré uviedol znalec MUDr. Pavol Cikatricis, podložené
objektívnym nálezom z traumatologického vyšetrenia MUDr. Mariánom Badinkom, som ako znalec
podávajúci tento znalecký posudok použil k zodpovedaniu položených otázok len objektívne zistené
poranenia, ktoré popísal MUDr. Marián Badinka a ktoré predstavujú u poškodenej status quo vo vzťahuk času, kedy vznikli, pretože ďalšie diagnózy, ktoré znalec MUDr. Pavol Cikatricis následne uvádza
vo svojom znaleckom posudku, nemajú objektívny podklad a javia sa ako doplnené na základe jeho
znaleckého vyšetrenia pacientky, pričom toto vyšetrenie bolo vykonané až dňa 27. 08. 2014, t.j. 38 dní po

incidente s obž. L. J., čo nemožno považovať za prípustné, pretože v teoretickej rovine nemožno vylúčiť,
že Q. L. by mohla utrpieť nejaké ďalšie poranenia i neskôr v období od 21. 07. 2014 do 27. 08. 2014“.
Po zosumarizovaní znalec dospel k záveru iného počtu diagnóz u pošk. Q. L. a konštatoval, že „všetky
uvedené poranenia možno zo všeobecného medicínskeho hľadiska klasifikovať ako poranenia ľahkého
charakteru, ktoré neznamenali žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia a vyhojili sa v priebehu cca 7 až 10

dní k pôvodnej norme, pričom išlo o poranenia, ktoré nezanechajú žiadne trvalé následky. Poškodenej
Q. L. bola vystavená práceneschopnosť v trvaní od 21. 07. 2014 do 04. 08. 2014, t.j. 15 dní, čo MUDr.
Pavol Cikatricis považoval za opodstatnené, avšak nezohľadnil názor chirurga MUDr. Mariána Badinku,
ktorý menovanú ošetroval dňa 21. 07. 2014, keď zo záznamu v závere uviedol, že predpokladaná
práceneschopnosť je 10 dní - MUDr. Pavol Cikatricis túto dôležitú informáciu vo svojom znaleckom
posudku dokonca ani vôbec neuviedol. Na základe tohto údaju o predpokladanej práceneschopnosti v

trvaní 10 dní som ja ako znalec podávajúci tento znalecký posudok tohto názoru, že po prihliadnutí na
ľahký charakter zistených poranení - by bola plne postačujúca PN v trvaní maximálne 10 dní“.
Bolestné poškodenej Q. L. znalec odškodnil 70 bodmi, čo vo vyjadrení v mene euro je 1 154,- eur.
Pokiaľ sa týka pošk. T. O., tu znalec MUDr. Vojtech Macko vo svojom znaleckom posudku o.i.
uviedol: „keďže diagnózy poranení T. O., ktoré uviedol znalec MUDr. Pavol Cikatricis, nie sú podložené

objektívnym nálezom z traumatologického vyšetrenia MUDr. Mariánom Badinkom, som ako znalec
podávajúci tento znalecký posudok použil k zodpovedaniu položených otázok oba objektívne zistené
poranenia, ktoré uviedol MUDr. Marián Badinka pri vyšetrení poškodeného dňa 21. 07. 2014 a ktoré
možno považovať za následok brachiálneho konfliktu s obž. L. J., nakoľko všetky ďalšie diagnózy, ktoré
znalec MUDr. Pavol Cikatricis uvádza vo svojom znaleckom posudku, nemajú objektívny podklad a

javia sa ako doplnené, na základe vyšetrenia poškodeného znalcom dňa 27. 08. 2014. T.j. 38 dní po
incidente s ob. L. J., čo však je zo súdno - lekárskeho hľadiska neprijateľné.
Poranenie, ktoré T. O. utrpel, možno zo všeobecného medicínskeho hľadiska klasifikovať ako poranenia
ľahkého charakteru, ktoré neznamenali žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia a vyhojili sa v priebehu 5 až 7
dní k pôvodnej norme (vstrebávanie sufúzie na ľavom oku mohlo trvať dlhšie, vízus by však nemal byť

zmenený, pričom išlo o poranenia, ktoré nezanechajú žiadne trvalé následky.
Poškodený bol po traumatologickom vyšetrení u svojho zmluvného lekára, ktorý mu však potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti nevypísal, pretože T. O. na PN nereflektoval. Vzhľadom k tomu sa ako
znalec podávajúci tento znalecký posudok prikláňam k názoru MUDr. Badinu, že u poškodeného by
v danom prípade bola plne postačujúca práceneschopnosť ( resp. doba liečenia,keďže PN vystavená

nebola, v trvaní do 7 dní, pretože sa jednalo o ľahké poranenia menšieho rozsahu, ktoré nevyžadovali
žiadnu dlhodobejšou či špeciálnu liečbu. Predpokladanú dobu práceneschopnosti do 7 dní uviedol
MUDr. Marián Badinka aj vo svojej správe z traumatologického vyšetrenia T. O., avšak MUDr. Pavol
Cikatricis túto dôležitú informáciu vo svojom znaleckom posudku vôbec neuviedol“.
Pokiaľ sa týka bodového hodnotenia poranení u poškodeného T. O., uvedené znalec ohodnotil 25 - timi

bodmi, a tak celková hodnota bolestného pre poškodeného vyjadrená v mene euro predstavovala sumu
412,- eur.

Znalec MUDr. Vojtech Macko na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v v zmysle § 147 Tr.
poriadku uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku. Na otázky doplnil, že pri vypracovaní

znaleckého posudku vychádzal len z objektívnych zistení zachytených v lekárskej správe MUDr.
Mariána Badinku, nakoľko iné záznamy o vyšetrení ani neboli k dispozícii. Ako znalec má možnosť i
súdnoznaleckého vyšetrenia poškodených, pokiaľ je to relevantné a objektívne. Avšak vzhľadom na
čas uplynulý od predmetného skutku, nepovažoval za objektívne vyšetrenie vykonané po 38 dňoch,
tak ako tomu bolo v danom prípade. Vzhľadom na uplynulú dobu a charakter popisovaných zranení

nebol dôvod pristúpiť k samotnému vyšetreniu poškodených, nakoľko sa jednalo o zranenia u ktorých
nebol predpoklad, že by zanechali nejaké následky. Takéto vyšetrenie by bolo úplne bez významu.
Znalec mal za to, že MUDr. Cikatricis navyšoval diagnózy, ktoré vôbec neboli obsahom lekárskych správ
MUDr.Badinku;ktorévpredmetnomvyšetreníneexistovali. RovnakoMUDr.Cikatricispodľajehonázoru
odškodňoval veci, ktoré neboli vhodné na odškodnenie a závery a diagnózy určil odlišne od prvotných

lekárskych správ. Zároveň na otázku samosudkyne vysvetlil, že v dôsledku zranenia, ktoré utrpel pošk.
T. O. - krvácanie na ľavom oku, pričom sa zrejme jednalo o krvácanie pod spojivkou, pričom toto by
laicky bolo možné popísať ako modrinu na tvári pod okom, kde je mäkké väzivo a vyhojenie takéhoto
poranenia a vstrebanie sa i žltej farby hojaceho sa zranenia môže trvať do 10 dní, čiže pokiaľ by takátokozmetická vada bola na ťarchu profesie , kde by pri tejto bola dôležitá vizáž poškodeného, na mieste
by bola i dlhšia PN, t.j. do 10 dní.

Znalec MUDr. Pavol Cikatricis na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 144 ods.
1 Tr. poriadku, uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. K znaleckému posudku
MUDr. Vojtecha Macka, oboznámeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že MUDr. Vojtech Macko je
znalcom z celkom odlišného odvetvia - súdne lekárstvo, patológia, pričom uvedené je i predmetom
i označením celkom odlišné od odvetvia traumatológia (teda odvetvie MUDr. Cikatricisa) a ktorému

jedinému prislúcha vyjadrenie sa k vzniknutým zraneniam. Niektoré nálezy obsiahnuté v oboznámenom
znaleckom posudku sa absolútne líšia od podstaty zranení, konkrétne opuch, pomliaždenie, krvná
podliatina, pričom v týchto častiach vyslúchnutý znalec zavádza. MUDr. Cikatricis zdôraznil, že samotné
ním vykonané vyšetrenie oboch poškodených malo z odborného hľadiska veľký význam, nakoľko zákon
káže pri vypracovaní ZP urobiť tzv. „nález“, kde v rámci tohto vykonal aj vyšetrenie poškodenej, ktorú
znalecnevidelnikdypredtýmanipotom,pričomtátomuuvádzalaeštenáslednéporaneniapotiaže,ktoré

neboli obsiahnuté v lekárskej správe MUDr. Badinku. V dôsledku tohto znalec osobne tieto zranenia
konzultoval s MUDr. Badinkom pri osobnom stretnutí a takisto konzultoval s rontgenológom, pričom
MUDr. Badinka znalcovi uviedol, že do lekárskej správy on sám uvádzal len zraneniach najzávažnejšie,
najpodstatnejšie, pričom iné pridružené nie sú vylúčené, tak ako ich uvádzala poškodená, pričom
tieto vážnejšie poranenie mohli byť príčinou i ostatných. I svojou znaleckou činnosťou sám posúdil,

či k daným poraneniam mohlo alebo nemohlo dôjsť popísaným spôsobom. Samotné vyšetrenie
poškodených realizoval dňa 27. 08. 2014, pričom symptómy poranení ,ich prejavy boli ešte prítomné.
Uvedené poranenia taktiež konzultoval i so zmluvnou lekárkou poškodenej MUDr. Gindlovou a takýmto
komplexným spôsobom dospel k záverom obsiahnutých v znaleckom posudku, na ktorých bezo zmeny
zotrval.

Znalec zdôraznil, že neschopnosť práce nie je závislá na liečbe lekármi, resp. liečbe samotného
poškodeného, ale je daná tým, či ten daný orgán je schopný vykonávať konkrétnu funkciu. Napr. i udretie
do predlaktia môže v niektorých prípadoch znamenať reálne obmedzenie i po dobu jedného mesiaca.
Taktiež, pokiaľ sa týka zranenia v záhlaví, nevie si predstaviť, že pri takomto poranení s hematómom
by nebola obmedzená hybnosť, pohyb hlavy. Takéto poranenie u poškodeného jednoznačne mohlo

obmedziť hybnosť hlavy poškodeného a aj obmedzilo. Zotrval na záveroch o diagnózach u poškodeného
T. O. bod bodom IV.-Záver ZP, kde v dôsledku uvedených, poškodený bol obmedzený v bežnom
obvyklom spôsobe života po dobu jeden týždeň, resp. desať až do 14 dní, pričom by nemohol vykonávať
napr. vodiča MHD alebo osobného vodiča a podobne.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa odseku 2 písm. a) uvedeného zákonného ustanovenie, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Objektom trestného činu porušovania domovej slobody je domová slobody. V zmysle čl. 21 Ústavy SR
obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom
býva. Týmto ustanovením je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník

a to proti komukoľvek. Objektívnu stránku trestného činu porušovania domovej slobody možno naplniť
dvoma spôsobmi a to ak páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo ak páchateľ neoprávnene
zotrvá v obydlí iného. Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiaduce, bez
súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje
do domovej slobody ( R 11/1997). O neoprávnené zotrvanie ide v prípade, ak sa páchateľ dostane do

obydlia iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta
vzdialiť. Vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne.
Pod pojmom obydlie treba rozumieť obydlie v zmysle § 122 ods. 5 Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia
trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch
slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia

uzavreté.
Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Subjekt trestného činu je
všeobecný. Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmyselné zavinenie.Použitie kvalifikačného znaku násilím, resp. hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej
ujmy podľa § 138 písm. d) TZ je možné. Násilie, prípadne hrozba bezprostredného násilia či hrozba inej
ťažkej ujmy je spravidla prostriedkom vniknutia do obydlia iného.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 1 Tr. zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie

zdravia iného.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je ľudské zdravie. Hmotným

predmetom útoku je telo človeka. Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 musí byť
vždy ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, Trestný zákon v súčasnosti vymedzuje pojem ublíženia
na zdraví v ust. § 123 . V zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr.
prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod), ale tak také poškodenie zdravia, ktoré si

objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však
jediným, ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec na
následok pracovnú neschopnosť (napr, vybitie niekoľkých zubov).

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysle, ktorý musí zahŕňať aj to,
že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Páchateľom tohto trestného činu môže by ktokoľvek.

V tejto súvislosti súd poukazuje na existujúcu a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. R
16/1964, ktorým bolo ustálené, že práceneschopnosť a jej trvanie, aj keď je dôležitým kritériom pri

posudzovanícharakteruporanenia,nieje jedinýmzrozhodujúcichkritérií.Skutočnýcharakterporanenia
preto treba skúmať aj na základe ďalších okolností, najmä tých, akými príznakmi, bolesťami alebo
ťažkosťami, v akej intenzite a po aký čas sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske ošetrenie
si vyžiadalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti zodpovedali lekárskemu zisteniu.
Podľa R 39/1982 pre záver, že ide o ublíženie na zdraví nie je nevyhnutné, aby poškodený bol

práceneschopný. Rozhodujúca je povahy ujmy na zdraví, najmä akými príznakmi, ťažkosťami a
bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila jeho zaužívaný spôsob
života. Okolnosť, že poškodený pri poruche zdrvia, ktorá má objektívne povahu ublíženia na zdraví a
vyžaduje si aj pracovnú neschopnosť na vlastné riziko vykonáva prácu, nemôže viesť k záveru, že nejde
o ublíženie na zdraví.

Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, tak ako mu to ukladá ust. § 2 ods.
12 Tr. poriadku.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to výsluch oboch poškodených, prečítané závery oboch
znaleckých posudkov a výsluchom dvoch znalcov - MUDr. Vojtecha Macka a MUDr. Pavla Cikatricisa,
súd jednoznačne a presvedčivo dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním zo dňa 20. 07. 2014
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona to smerom k obom poškodeným. Pokiaľ obhajoba namietala, že v danom konaní T. O. nemôže

byť poškodeným, nakoľko jeho PN trvala do siedmych dní, s touto argumentáciou sa konajúci súd
nestotožnil. Už i s poukazom na uvedenú ustálenú judikatúru je zrejmé, že pracovná neschopnosť je síce
dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným, ani rozhodujúcim kritériom.
V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec na následok pracovnú neschopnosť. Súd
z prečítaných znaleckých posudkov tiež podrobným výsluchom oboch konajúcich znalcov zisťoval a

ustaľoval charakter poranenia pošk. T. O., pričom práve výsluchmi znalcov zisťoval, akými príznakmi,
bolesťami alebo ťažkosťami, v akej intenzite a po aký čas sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké
lekárske ošetrenie si vyžiadalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti zodpovedali lekárskemu
zisteniu.Tu súd poukazuje na skutočnosť, že lekárska správa MUDr. Mariána Badinku , na ktorú prioritne a a

ťažiskovo poukazuje obhajoba je zo dňa 21. 07. 2014 o 00. 54 hod, keď k útoku na poškodeného T. O.
došlo a MUDr. Badinka ustálil tzv. predpokladanú dobu PN.
Na strane druhej, znalec MUDr. Cikatricis , pri vypracovaní znaleckého posudku, vychádzal jednak z
uvedenej lekárskej správy, ale vykonal i samotné vyšetrenie poškodeného a zistené závery spätne
konzultoval s MUDr. Badinkom.

Možno tak uzavrieť, že MUDr. Cikatricis tak disponoval širším rozsahom informácií a podkladov
pre prijatie záveru o určitej diagnóze, resp. diagnózach a k spôsobu a dĺžke obmedzenia obvyklého
spôsobu života poškodeného T. O. sa vyjadroval i po vyšetrení samotného poškodeného, ktorý v
rámci uvedeného mohol sám subjektívne popísať svoje zdravotné potiaže príp. obmedzenia po určitom
časovom úseku od napadnutia obžalovaným ( a nejedná sa tak len o predpokladanú dĺžku PN
odhadovanú v deň vzniku zranení), pričom tento subjektívny popis následkov zranení poškodeným

si znalec následne konfrontoval samotným klinickým vyšetrením, rovnako odbornými praktickými
skúsenosťami, ako i následnou konzultáciou s MUDr. Badinkom. Na otázku tiež znalec doplnil, že i
pri vyšetrení poškodených, ktoré on sám vykonal dňa 27. 08. 2014 boli ešte niektoré prejavy poranení
(symptómy) prítomné a viditeľné.

Pokiaľ po predložení i obhajobou zaobstaraného znaleckého posudku MUDr. Vojtecha Macka vyvstal
rozpor v znaleckých posudkoch v mnohosti diagnóz u oboch poškodených, uvedenú otázku si súd
vyriešil samotným výsluchom znalca MUDr. Cikatricisa, ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku, po samotnom vyšetrení poškodených dospel k viacerým diagnózam a k početnejším
zraneniam, než MUDr. Badinka ( a na základe správy MUDr. Badinku následne i MUDr. Vojtech Macko).

Pri výsluchu znalca bolo zistené, že tento uvedenú otázku konzultoval s MUDr. Badinkom, pričom tento
uviedol, že pri vyšetrení, bezprostredne po útoku obžalovaným do záverov lekárskej správy uvádzal len
poranenia najzávažnejšie, najpodstatnejšie, ktoré mohli byť príčinou i ostatných, pričom iné pridružené
nie sú vylúčené, tak ako ich uvádzala poškodená. Uvedené poranenia taktiež konzultoval i so zmluvnou
lekárkou poškodenej a takýmto komplexným spôsobom dospel k záverom obsiahnutých v znaleckom

posudku, na ktorých zotrval.
Súd tak hodnotil oba vypracované znalecké posudku v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov,
pričom dospel k záveru, že znalecký posudok MUDr. Pavla Cikatricisa je vypracovaný objektívne
na základe lekárskych správ, samotného vyšetrenia znalcom oboch poškodených, a následne i po
konzultácii s prvým ošetrujúcim lekárom poškodených bezprostredne po zranení poškodených a tiež so

zmluvnou lekárkou poškodenej. Znalec, nikoho z poškodených nepoznal, nebol dôvod na akékoľvek
tendencie na prospech, či neprospech poškodených, pričom o odbornej spôsobilosti znalca súd nemal
pochybnosť.
Na strane druhej, znalecký posudok vypracovaný MUDr. Vojtechom Mackom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, bol vypracovaný na základe zadania obhajcu

obžalovaného, konkrétny znalec bol ľubovoľne vybratý práve obhajcom obžalovaného, pričom tento
vypracoval znalecký posudok len na základe prvotnej a jedinej lekárskej správy MUDr. Badinku zo dňa
21. 07. 2014, ktorá sa v spise nachádzala a to bez akéhokoľvek vyšetrenia poškodených či konzultácie s
ošetrujúcimi lekármi poškodených. I z uvedeného možno uzavrieť, že znalecký posudok MUDr. Vojtecha
Macka bol vypracovaný len na základe nepomerne menšej časti informácií a poznatkov, než aké mal

k dispozícii MUDr. Cikatricis.
Pre úplnosť sa súd zaoberal a prihliadol na tú skutočnosť, v akom odbore a odvetví sú vyslúchnutí znalci
zapísaný.
V prípade MUDr. Cikatricisa je tento zapísaný ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, traumatológia, pričom v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 12/2005 z 19. 07. 2005,

o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole,
ide „o odvetvie zaoberajúce sa predovšetkým operačnou, ale aj konzervatívnou liečbou poranení kože
a skeletu (otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomeniny rebier, panvy, kostí končatín, kľúčnych kostí,
lopatky atď) zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu poškodenie kĺbov, väzov, svalstva, ; v rámci
znaleckého posudzovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním doby

liečenia a doby práceneschopnosti u jednotlivých úrazov. V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína
s odvetvím chirurgia, neurochirurgia aj súdne lekárstvo.V prípade MUDr. Vojtecha Macka, sa jedná o znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo, pričom v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 12/2005, „ide o medicínske
odvetvie, ktoré rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus vrátane

pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselné škodliviny), zahŕňa výkon
súdnych a súdno - lekárskych pitiev pri náhlych a neočakávaných úmrtiach, pri úmrtiach s úrazovou
anamnézou, pri dopravných a iných nehodách, pracovných úrazoch, samovraždách, vraždách, pri
úmrtiach počas operačných výkonov (napr. mors in tabula), pri diagnostických a terapeutických
pochybeniach a invazívnych zákrokoch, zahŕňa mikroskopické vyšetrenie nekroptického materiálu,

zaoberá sa problematikou identifikácie neznámych osôb, kostrových nálezov, posudzovaním opilosti,
prepočtami alkoholu, vyšetrovaním cudzorodých látok v biologickom materiále, vyšetrovaním krvi a
krvných stôp, rieši posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, nehodách, ublížení na zdraví a pod“.
S prihliadnutím na uvedené si súd jednoznačne ustálil, že k otázke posúdenia mechanizmu vzniku
zranení,rozsahuporanení,kotázkeurčeniadobyliečeniaadobypráceneschopnostijednotlivýchúrazov
je plne odborne spôsobilý znalec z odvetvia chirurgia, traumatológia, nakoľko práve uvedené otázky sú

expresis verbis predmetom uvedeného odvetvia a ťažiskom znaleckej odbornej činnosti.
S poukazom na citované ustanovenia vyhlášky 12/2005 odvetvie súdne lekárstvo, ktorého znalcom
je MUDr. Vojtech Macko, rieši posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, nehodách a ublížení na
zdraví, avšak pritom nemá kompetenciu odborne sa vyjadriť k určovaniu doby liečenia a doby
práceneschopnosti tak, ako to vyplýva z uvedenej vyhlášky znalcom z odboru a odvetvia chirurgia a

traumatológia.

Súd vyššie uvedené skutočnosti považoval za nutné uviesť a to i napriek tomu, že oba znalecké posudky
zhodne konštatovali dobu liečenia (resp. dobu PN) viac ako sedem dní u poškodenej Q. L., preto poukaz
na trvanie práceneschopnosti Milana Tkáčika do siedmych dní v znaleckom posudku vypracovanom na

zadanie obhajoby, nemalo žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Súd však pre úplnosť dodáva, že jednoznačne a presvedčivo vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že obžalovaný L. J. sa tohto prečinu dopustil i smerom k poškodenému
T. O.N. a jeho postavenie svedka - poškodeného v prejednávanej trestnej veci je plne na mieste.
Napokon, na hlavnom pojednávaní i samotný znalec MUDr. Vojtech Macko pri svojej výpovedi uviedol,

že doliečenie zranenia pošk. T. O. - na tvári, v okolí oka, kde je mäkké tkanivo, môže vzhľadom na
celkové vstrebanie sa sfarbenia kože (modriny) trvať i do 10 dní.
Záverom,kotázkeviny, súdpoukazujeinasamotnýpostojobžalovanéhokuskutku,ktorýpoprednesení
obžaloby síce neučinil žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, ale uviedol, že sa ku skutku v
podstate priznáva, že sa to stalo tak, ako je popísané v obžalobe, konal tak preto, že mu „praskli nervy“

a preto poškodených „vyplieskal“, tak ako doslova uviedol na hlavnom pojednávaní.
Súd s poukazom na uvedené, nemal pochybnosť, že sa skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe,
že tento je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný. Stotožnil sa pritom s právnou kvalifikáciou
obsiahnutou v podanej obžalobe a uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona. Z výpovedí svedkov - poškodených, ako aj
samotného obžalovaného tiež bezpochyby vyplýva, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného
alebo tam neoprávnene zotrval, keď vošiel do bytu, ktorý užívala na bývanie Q. L. a tento neopustil ani
napriek opakovaným výzvam poškodenej Q. L. a T. O., v tomto neoprávnene zotrval ( a opakovane
fyzicky napádal oboch poškodených až do príchodu policajnej hliadky). Čím svojím konaním naplnil

všetky zákonného znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zákona, pričom takto konal za použitia násilia.

Za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia
slobody v trvaní od jedného do piatich rokov. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák

trest odňatia slobody v trvaní od šesť mesiacov do dvoch rokov.

Pouznanívinyzadvatrestnéčiny(obaprečiny)súdtakukladaltrestúhrnnýpodľaustanoveniatrestného
činu prísnejšie trestného. V danom prípade to bol prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
2 Tr. zákona s trestnou sadzbou od jedného do piatich rokov.

Z vykonaného dokazovania k osobe obžalovaného vyplynul jeden záznam v registri trestov za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 0T 84/2012 dňa 22. 05. 2012 uložený peňažný trest 1 000,- eur a zároveň náhradný trest
odňatia slobody na tri mesiace. Vzhľadom však na skutočnosť, že obžalovaný trest zaplatil dňa 04.01. 2013, odsúdenie sa mu zahladzuje a na uvedené súd neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona. Súd však uvedeným dospel k záveru, že obžalovaný pred skutkom
neviedol riadny život a už predtým sa dostal do rozporu zo zákonom. Z výpisu z evidencie priestupkov

obžalovaného, oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento má od roku 2010 osem
záznamov o priestupkoch a to proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 a tiež opakovane za požívanie alkoholických nápojov na verejnom priestranstve , podľa
§ 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je nutné uviesť, že znaky skutkovej podstaty v poradí
posledného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 16. 10. 2012 naplnil tým, že fyzicky

napadol Q. L. a to tak, že jej dal pravou rukou jednu facku do oblasti tváre, čím jej bolo podľa lekárskej
správy spôsobené zranenie Constusio capitis, bez následnej PN.
Obžalovaný sa tak obdobného násilného konania proti poškodenej Q. L. dopúšťal opakovane. Súd
tak u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona a to
že svojím konaním zo dňa 20. 07. 2014 spáchal viac trestných činov (dva trestné činy). Súd u
obžalovaného na strane druhej nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ obžalovaný počas

hlavného pojednávania i uviedol, že mu je spáchaného skutku ľúto, svojím postojom k prejednávanej
veci a prejavom a správaním na hlavnom pojednávaní prezentoval celkom opačný záver. Svoje konanie
zľahčoval a bagatelizoval, svoje správanie nedokázal kontrolovať ani na hlavnom pojednávaní, keď
jeho priebeh rušil opakovanými hlučnými a vulgárnymi prejavmi, v čase, keď mu nebolo udelené slovo,
opakovane osočoval oboch poškodených i počas ich výpovede na súde, kedy i napriek mnohých

predchádzajúcich upozorneniach konajúcou sudkyňou na adresu svedkov poškodených adresoval
mimoriadne nemiestne vulgarizmy a tento svoj agresívny a nekontrolovaný prejav nezmiernil ani po
opakovane ukladaných poriadkových pokutách vo výške 200,- eur a následne 300,- eur a ani po
opakovaných vykázaniach z pojednávacej miestnosti. Súd sa tak na vlastnom hlavnom pojednávaní
za stálej prítomnosti príslušníkov ZVJS i na ochranu poškodenej, mohol presvedčiť, že obžalovaný

je agresívnej povahy, pričom svoje správanie nedokáže kontrolovať. Na konštatovanie obžalovaného,
že mu je skutku ľúto a že mu praskli nervy a poškodených preto „vyplieskal“ súd nemohol prihliadnuť
a neprihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, vzhľadom na ostatné správanie obžalovaného popísané
vyššie a tiež preto, lebo v takomto priznaní absentovala akákoľvek úprimne mienená ľútosť nad svojím
konaním, či úprimné ospravedlnenie.

Pri jednej priťažujúcej okolnosti a žiadnej poľahčujúcej okolnosti došlo v zmysle ust. § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.
zákona k úprave trestnej sadzby - jej dolnej hranice, ktorá sa v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností
zvýšila o jednu tretinu, t.j. z pôvodných dvanásť mesiacov na dvadsaťosem mesiacov a súd tak mohol
ukladať trest odňatia slobody od dvoch rokov a štyri mesiace (uvedených dvadsaťosem mesiacov) až do
piatich rokov. Vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k prejednávanej veci a neustále osočujúce

správanie k obom poškodeným a to priamo pred súdom na hlavnom pojednávaní, ktoré sa naplno
prejavili vzhľadom na zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania, súd považoval za primeraný trest
odňatia slobody vo výmer tridsať mesiacov. Výkon tohto trestu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu v trvaní troch rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu. Vzhľadom na charakter skutku,
ako aj na zistenú skutočnosť, že obžalovaný sa násilia voči poškodenej dopúšťa opakovane, súd podľa

§ 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona uložil obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej Q. L. a poškodenému 2/ T. O. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.

Pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov na náhradu škody vznesených a uplatnených počas prípravného

konania, tu súd považoval za spoľahlivo preukázané nároky Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške
36, 85 eur, Sociálnej poisťovne vo výške 30,- eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., vo výške
18, 83 eur, nakoľko zdravotné poisťovne svoje nároky dokladovali i prehľadom úkonov zdravotnej
starostlivosti poskytnutej poškodeným. V konečnom dôsledku obžalovaný takto uplatnený nárok ani
nenamietal a vyjadril sa, že škodu poisťovniam už uhradil. Ani na ďalšom pojednávaní vytýčenom

v nasledujúcom termíne obžalovaný však súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o úhrade
vzniknutejškody,pretosúduložilpovinnosťnáhradyškodyvyššieuvedenýchpoisťovniam,vtakejvýške,
v akej ich títo poškodený uplatnili a preukázali.
Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody poškodených Q. L. a T. O., títo poškodení uviedli, že uplatňujú
nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške ustálenej znaleckým posudkom vypracovanom v

prípravnom konaní MUDr. Pavlom Cikatricisom. Závery tohto posudku i v časti o bodovom hodnotení
bolestného a vyjadrení bolestného v peňažnej mene boli namietané obhajobou a spochybňované
predloženým znaleckým posudkom č. 15/2015 vypracovaným MUDr. Vojtechom Mackom na základe
zadania obhajoby. Rozdielne závery v uvedených posudkoch si súd sám vyhodnotil v rámci voľnéhohodnotenia dôkazov po vykonaní hlavného pojednávania, keď výsluchom oboch znalcom dospel
k záveru, ktorý už v predmetnom rozsudkom vyššie rozviedol. Vzhľadom k tomu, že , k otázke
posúdenia mechanizmu vzniku zranení, rozsahu poranení, k otázke určenia doby liečenia a doby

práceneschopnosti jednotlivých úrazov, ako aj k vyjadreniu bolestného (tiež vyjadreného v peňažnej
meneeuro) jeplneodbornespôsobilýznaleczodvetviachirurgia,traumatológia,nakoľkopráveuvedené
otázky sú expresis verbis predmetom uvedeného odvetvia a ťažiskom znaleckej odbornej činnosti, súd
nemal pochybnosť o záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku MUDr. Pavla Cikatricisa, ktorému
ako znalcovi z príslušného odvetvia prislúcha odborne znalecky hodnotiť uvedené otázky. Osobitným

výrokom tak súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť pošk. Q.
L. škodu vo výške 2 966, 40 eur titulom bolestného a rovnako škodu titulom bolestného T. O. vo výške 2
142, 40 eur, pričom bolestné v uvedených výškach mal súd dostatočne preukázané závermi znaleckého
posudku MUDr. Pavla Cikatricisa.
S poukazom na uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.