Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 27. januára 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie obžalovaného L. J. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 25. 9. 2015, sp. zn. 1T 26/2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j esa rozsudok Okresného súdu Zvolen

z 25. 9. 2015, sp. zn. 1T 26/2015 vo výroku o treste a uložených primeraných povinnostiach, ako aj vo
výroku o náhrade škody u poškodených Q. L. a T. O..
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný L. J., nar. X. X. XXXX o d s u d z u j e podľa
§ 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. k), § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne o d k
l a d á a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u r č u j e obžalovanému skúšobná doba 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.
Podľa§51ods.4písm.a)Tr.zák.sa ukladá obžalovanémuvskúšobnejdobepovinnosťspočívajúca
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Q. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. B. č. XXX, prechodne
bytom W., M. R. P. XXX/X a k poškodenému T. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. W. č. XX, W. na
vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Q. L., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom V. B. č. XXX, prechodne bytom W., M. R. P. XXX/X z titulu náhrady škody 1 154,- eur a T. O., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. W. č. XX, W. z titulu náhrady škody 412,- eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodení Q. L. a T. O. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a
z u j ú na občianskosúdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 25. 9. 2015, sp. zn. 1T 26/2015 bol obž. L. J. uznaný
za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to bližšie rozvedené vo výrokovej časti rozsudku
okresného súdu na strane 1-2 rozsudku z 25. 9. 2015, sp. zn. 1T 26/2015.

Za to mu okresný súd podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8
Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, výkon ktoréhomu bol podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe,
pričom skúšobnú dobu súd určil na 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Q. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. B. č. XXX, prechodne
bytom W., M. R. P. XXX/X a k poškodenému T. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. W. č. XX, W. na
vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. bol obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. bol obžalovaný povinný nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť podľa § 287
ods. 1 Tr. poriadku poškodenej Q. L. z titulu náhrady škody 2 966,40 eur, T. O. z titulu náhrady škody 2
142,40,- eur, Dôvere Zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava škodu vo výške 36,85 eur, Sociálnej poisťovni,
a.s. Bratislava škodu vo výške 30,- eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo
výške 18,83 eur.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že pokiaľ ide o otázku viny, obžalovaný sa doznal
k spáchaniu trestnej činnosti a stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v obžalobe okresného
prokurátora. Pokiaľ ide o uložený trest, prvostupňový súd mal za to, že obžalovanému na prevýchovu je
potrebné vplývať uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Pri ukladaní trestu bolo

prihliadnuté na jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., že svojim konaním spáchal
viac trestných činov, pričom na poľahčujúcu okolnosť okresný súd neprihliadol, aj keď obžalovaný na
hlavnom pojednávaní oľutoval spáchanie skutku, keď uviedol, že ho mrzí spáchanie skutku. Počas
prejednávania veci však svoje konanie zľahčoval, bagatelizoval, rušil priebeh konania hlučnými a
vulgárnymi prejavmi, osočoval poškodených, takže mu museli byť uložené poriadkové pokuty a bol

vykázaný z pojednávacej miestnosti. V dôsledku priznania priťažujúcej okolnosti bol potom trest u neho
zvýšený o jednu tretinu a to dolná hranica z pôvodných 12 mesiacov tak zvýšená sadzba začala u neho
od 28 mesiacov. Súčasne obžalovanému boli uložené aj povinnosti nepriblížiť sa k poškodenej Q. L. a
T. O. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a taktiež je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom z dôvodu, že je to potrebné na ochranu poškodených. Pokiaľ ide o

náhradu škody, okresný súd prihliadol predovšetkým k znaleckému posudku T.. L. S., ktorého posudok
považoval okresný súd za erudovaný. Taktiež rozhodol o náhrade škody vo vzťahu k poškodeným
stranám Dôvere, Zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Sociálna poisťovňa, a.s. Bratislava a Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, ako aj jeho obhajca, čo do výroku o vine, treste, ako aj
do výroku o náhrade škody. Svoje odvolanie aj písomne zdôvodnili. V odvolaní obžalovaný namietal
predovšetkým tú skutočnosť, že mu prvostupňový súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36
písm. l) Tr. zák., podľa ktorej sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, čo
jednoznačne vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a v prípade, že by mu bola priznaná táto

poľahčujúca okolnosť, pomer poľahčujúcich i priťažujúcich okolností by bol v rovnováhe a za tohto stavu
nebolo potrebné potom zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Čo sa týka výroku
o náhrade škody, mal za to, že znalecký posudok T.. S. nie je posudkom, ktorý si mal osvojiť okresný
súd, pretože na hlavnom pojednávaní predložil znalecký posudok obžalovaný sám, ktorý vypracoval
erudovaný znalec T.. P. T., ktorý je znalcom z odvetvia súdne lekárstvo, čo je svojim obsahom širšie

odvetvie ako odvetvie traumatológia. T.. T. prihliadol len ku skutočným zraneniam, pričom podľa jeho
názorusúzáveryT..S.nelogické,nepochopiteľné,keďustálil,želiečbazranení,ktoréutrpelapoškodená
mali pri nekomplikovanom priebehu 14 až 21 dní a PN 10 až 14 dní. Taktiež podľa jeho názoru, precenil
zranenia, ktoré utrpel T. O., pretože v jeho prípade by mohlo ísť o zranenia do 7 dní. T.. S. priznal
poškodeným aj také zranenia, ktoré nevyplývali z pôvodných lekárskych správ, ktoré vystavil ošetrujúci

lekár T.. X.. Domáhal sa potom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Na rozdiel od hlavného pojednávania vykonaného na Okresnom súde Zvolen, obhajca obžalovaného
predložil odvolaciemu súdu poštové poukážky, z ktorých je zrejmé, že spôsobená škoda bola v celom
rozsahu uhradená Dôvere Zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava vo výške 36,85 eur, Sociálnej poisťovni,

a.s. Bratislava vo výške 30 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava vo výške 18,83 eur,
pričom poškodeným Q. L. bola uhradená škoda vo výške 1 160,- eur a T. O. 412,- eur, teda podľa
znaleckého posudku T.. P. T..

Poškodení Q. L. a T. O. prostredníctvom svojej splnomocnenkyne zaslali odvolaciemu súdu vyjadrenie,

v ktorom uviedli, že považujú rozsudok okresného súdu za zákonný a správny vo všetkých výrokoch,
ako aj vo výroku o náhrade škody a navrhli odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na L. J. obžalobu dňa 24. 2. 2015 pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Samosudca okresného

súdu vydal voči obžalovanému L. J. trestný rozkaz dňa 4. 3. 2015 a uložil mu podľa § 194 ods. 2 Tr.
zákona za použitia § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bol mu uložený
probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe, pričom skúšobnú dobu súd určil na 30 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť spočívajúcu

v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Q. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. B. č. XXX, prechodne
bytom W., M. R. P. XXX/X a k poškodenému T. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. W. č. XX, W. na
vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák.
bol obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. bol obžalovaný povinný nahradiť

v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť podľa § 287
ods. 1 Tr. poriadku poškodenej Q. L. z titulu náhrady škody 2 966,40 eur, T. O. z titulu náhrady škody 2
142,40,- eur, Dôvere Zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava škodu vo výške 36,85 eur, Sociálnej poisťovni,

a.s. Bratislava škodu vo výške 30,- eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo
výške 18,83 eur.
Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 16. 3. 2015, takže
trestný bol zrušený a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodenú Q. L., poškodeného T. O..

Obžalovaný sám predložil znalecký posudok znalca T.. P. T. z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie
súdne lekárstvo. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec T.. P. T. a vypočutý bol aj pôvodný
predkladateľ znaleckého posudku z prípravného konania T.. L. S., znalec z odboru zdravotníctvo a
farmácia - chirurgia, traumatológia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa doznal k spáchaniu skutku, keď uviedol, že poškodených

fyzicky napadol spôsobom, ako to bolo bližšie rozvedené v obžalobe okresného prokurátora. Ako novú
skutočnosť uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, pretože spravil hanbu deťom a rodičom. Bližšie k veci nič
neuviedol. Poškodená Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti s obžalovaným žila ako
družka, potom sa rozišli a začala žiť s poškodeným T. O.. Tento stav obžalovaný zrejme nezniesol a
kritického dňa násilím vošiel do bytu na ul. M. R. P. v W., kde poškodená bývala s ďalším poškodeným

T. O., keď obžalovaný najprv fyzicky napadol poškodenú tak, že ju viackrát poudieral po hlave v rôznych
častiach tela a keď vystúpil na obranu poškodený T. O., tak taktiež tohto poudieral päsťou po hlave, ako
aj po iných častiach tela, čím utrpeli zranenia tak, ako je to uvedené v znaleckom posudku T.. L. S. a to
Q. L. s PN od 10 do 14 dní a T. O. od 7 do 10 dní.Zhodne ako popisovala napadnutie poškodená Q. L. uvádzal napadnutie zo strany obžalovaného aj
poškodený T. O..
Zo znaleckého posudku T.. L. S. vyplýva, že tento konštatoval rozsiahle poranenia poškodenej Q. L. tak,

ako je to podrobne rozvedené v znaleckom posudku, ktorý sa nachádza v spise okresného súdu na č.l.
106-148. Znalec ustálil, že pri nekomplikovanom priebehu poranenia trvá PN od 10 do 14 dní, pričom
liečenie môže trvať dlhšie. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej spočívalo v nemožnosti
sa spoľahnúť v každej jej domácej profesionálnej i spoločenskej činnosti na funkcie horných končatín,
ako aj pohyblivosť pre bolesť prichrbticového svalstva a dolných končatín. Takéto obmedzenie trvalo asi

4 týždne, pričom sa jedná o poranenie ľahšie. Znalec stanovil bolestné na 2 966,40 eur.
Poškodený T. O. utrpel zranenia, ktoré sú uvedené tiež v znaleckom posudku T.. S. na č.l. 106-148 s
tým, že poškodený bol limitovaný počas liečby bolesťou v ľavom ramennom kĺbe od 7 do 10 dní, pričom
bolestné predstavuje finančnú náhradu 2 142,40 eur.
Pokiaľ ide o podaný znalecký posudok T.. P. T., z tohto vyplýva, že v prípade poškodenej Q. L.
nie sú diagnózy, ktoré uviedol T.. S. podložené objektívnym nálezom z traumatologického vyšetrenia

ošetrujúcim lekárom T.. T. X., pričom on ustálil len objektívne zistené poranenia, ktoré pôvodne popísal
T.. X. a ktoré skutočne vznikli. Zranenia, ktoré uvádza T.. S. nemajú objektívny podklad. V súhrne
možno povedať, že poranenia z medicínskeho hľadiska u poškodenej Q. L. sú poranenia ľahkého
charakteru, ktoré neznamenali žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia a vyhojili sa v dobe od 7 do 10 dní bez
zanechania trvalých následkov. Na základe údajov predovšetkým T.. T. X. tak on ustálil PN v trvaní 10 dní

a bolestné odškodnil 70 bodmi, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 1 154,- eur. U poškodeného T. O.
taktiež diagnózy uvedené znalcom T.. S., podľa jeho názoru, nie sú podložené objektívnym nálezom z
traumatologického vyšetrenia T.. T. X. a preto znalec ustálil poruchu zdravia a zranenia, ktoré sa vyhojili
v dobe 5 až 7 dní. Celková hodnota bolestného vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 412,- eur.
Okresný súd pri hodnotení uvedených znaleckých posudkom v zmysle zásady voľného hodnotenia

dospel k záveru, že znalecký posudok T.. L. S. je vypracovaný objektívne na základe lekárskych
správ vyšetrenia znalcom oboch poškodených bez toho, že by znalec poškodených poznal. Znalec
T.. L. S. je špecialista na odbor chirurgia traumatológia, kým znalec T.. P. T. je špecialistom na
súdne lekárstvo, pričom s prihliadnutím na špecializáciu obidvoch znalcov sa javí byť posudok T..
S. vieryhodnejším z hľadiska pracovnej náplne, pretože znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia

sa zaoberá zraneniami ako je poranenia kože, odreniny, podliatiny, zlomeniny akýchkoľvek kostí
diagnostikou,liečbou,poškodenímkĺbov,väzovasvalstva,pričomT..P.T.akoznaleczodvetviasúdneho
lekárstva pracuje predovšetkým v odbore lekárskych pitiev, náhlych a neočakávaných úmrtí, teda ide
o prácu s mŕtvym telom.
Pokiaľ ide o hodnotenie uvedených znaleckých posudkov krajský súd nespochybňuje erudovanosť

obidvoch znalcov, má však za to, že v danom prípade bolo potrebné ustáliť najmenší rozsah
spôsobených zranení a tak bolestné ustálil v zmysle znaleckého posudku T.. P. T. s tým, že nezamedzil
možnosť poškodených domáhať sa priznania väčšieho rozsahu bolestného ako to bolo uvedené v tomto
posudku.
Na rozdiel od stavu na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného predložil odvolaciemu súdu poštové

ústrižky o zaplatení časti škody poškodeným a to v plnom rozsahu Dôvere Zdravotnej poisťovni, a.s.
Bratislava, Sociálnej poisťovni, a.s. Bratislava a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava. Sčasti
bola nahradená škoda poškodenej Q. L. a to vo výške 1 154,- eur a T. O. vo výške 412,- eur. Za tohto
stavusamuselkrajskýsúdzaoberať,čipriukladanítrestuobžalovanémunepriznápoľahčujúcuokolnosť
v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák., pretože poľahčujúcou okolnosťou je aj to, keď páchateľ sa pričinil o

odstránenieškodlivýchnásledkovtrestnéhočinualebodobrovoľnenahradilspôsobenúškodu.Priznanie
tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá jednak náhradu škody páchateľom a jednak odstránenie aj
nemateriálnej škody, t.j. iných škodlivých následkov trestného činu. Zákon pritom nevyžaduje, aby
páchateľ odstránil tieto následky úplne a aby to urobil osobne. Stačí, ak k tomu svojim aktívnym konaním
prispeje. Pri náhrade škody však musí ísť o úplnú náhradu.

Nemožno uprieť obžalovanému snahu škodu nahradiť a za tohto stavu bolo potrebné obžalovanému
priznať tak jednu poľahčujúcu okolnosť, pretože sčasti škodu nahradil a taktiež jednu priťažujúcu
okolnosť, keď spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák.
Odvolací súd obdobne ako prvostupňový súd nemohol priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v
zmysle§36písm.l)Tr.zák.teda,žesapriznalkspáchaniutrestnémučinuatrestnýčinúprimneoľutoval,

hoci zo zápisnice na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný uviedol, že ho mrzí spáchanie
trestných činov. Ak by súd mohol priznanie sa páchateľa k spáchanému trestnému činu hodnotiť v
jeho prospech, musí svedčiť o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne pod ťarchou
usvedčujúcichdôkazov.Požiadavkou,abyľútosťpáchateľabolaúprimná,sakladiedôraznaskutočnosť,že nebude stačiť iba formálny prejav. Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa
k svojmu trestnému činu a to na základe správania po čine.
Z postoja obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď osočoval poškodených, je zrejmé, že takýto

prejav u obžalovaného chýbal.

Krajský súd sa potom, po zrušení napadnutého rozsudku, rozhodujúc sám, sa riadil pri ukladaní trestu
ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Uložil potom obžalovanému trest v základnej sadzbe, keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bol rovnomerný a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
za uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a určil mu skúšobnú

dobu vo výmere 24 mesiacov.

Súčasne podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť
spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Q. L. a k poškodenému T. O. na vzdialenosť menšiu
ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. zaviazal obžalovaného povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.
Ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť
poškodenej Q. L. z titulu náhrady škody 1 154,- eur a T. O. z titulu náhrady škody 412,- eur.

Keďže náhrada škody poškodeným bola priznaná len sčasti podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení
Q. L. a T. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianskosúdne konanie.
Z týchto dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.