Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/66/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221528
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221528.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag, für
Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, Ch-6304 Zug, Švajčiarsko, daňové číslo
1011-075-52, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického
15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, konajúcou C. Škamlom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti
žalovanému: Fragokov - export, výrobné družstvo, Budovateľská 67, Prešov, IČO: 36 476 714, právne
zastúpenému JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, Letná 47, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy
1.535,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
3.3.2015 č.k. 21Cb/132/2014-61, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Škamla,
s.r.o. trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 79,76 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.614,- eur a 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.535,- eur od 13.9.2011 do zaplatenia, žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
712,26 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 92,- eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 620,26 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal priznania predmetného nároku žalobou
podanou na súde dňa 22.7.2013, dôvodiac, že na základe záväzných objednávok žalovaného vystavil
žalovanému faktúry za objednané encyklopédie a služby na celkovú sumu 1535,- eur. Tieto žalovaný
ani po písomných výzvach nezaplatil.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že na základe záväznej objednávky žalovaného zo
dňa 17.8.2011 vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah, predmetom ktorého bola
povinnosť žalobcu dodať žalovanému 3 ks encyklopédie Who is who v Slovenskej republike, 8. vydanie
s uverejnením portrétnej fotografie a tiež vydanie osvedčenia s tým, že z obsahu objednávky vyplynulo
aj to, že žalovaný si z dvoch ponúkaných spôsobov platby za objednaný tovar zvolil alternatívu „zvláštna
cena pri predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview“. Voľba tejto
alternatívy v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami mala za následok, že za objednaný

tovar bolo potrebné zo strany žalovaného žalobcovi najskôr zaplatiť a až následne po zaplatení mal byť
tovar - encyklopédie zo strany žalobcu žalovanému dodané. Tú istú platobnú alternatívu tiež žalovaný
zvolil aj pri objednaní uverejnenia portrétnej fotografie. Žalobca svoje povinnosti uvedené v záväznej
objednávke vo vzťahu k žalovanému splnil, objednané encyklopédie pre žalovaného vyhotovil a bez
zbytočného odkladu po uhradení dlžnej sumy zo strany žalovaného je pripravený ich žalovanému
dodať. Na strane 508 8. vydania encyklopédie uverejnil žalobca životopisné údaje „konateľa“ (pozn.
odvolacieho súdu - zrejme správne predsedu družstva) žalovaného. Pretože žalovaný nedodal žalobcovi
portrétnu fotografiu podľa podmienky obsiahnutej v bode 9 Všeobecných obchodných podmienok,
žalobca uverejnil na mieste určenom pre portrétnu fotografiu, ktorú mu žalovaný nezaslal, iniciály
štatutárneho orgánu žalovaného.

Po citácii ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. i ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák., § 121 ods. 3, § 37 ods. 1 Obč. zák. i § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. prvostupňový súd
uzavrel, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu založeného jeho
objednávkou zo 17.8.2011. Žalobcom vystavenú faktúru na dohodnutú cenu žalovaný nezaplatil. Pretože
si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa uzavrel, že je dôvodným žalobnému
návrhu o zaplatenie tejto ceny vo výške 1.535,- eur vyhovieť. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou svojho peňažného záväzku, preto súd žalobcovi priznal i úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, t.j. od 13.9.2011 až do zaplatenia. Žalobcovi priznal
s odkazom na aplikáciu ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. i príslušenstvo pohľadávky vo výške 79,- eur
titulom nákladov spojených s uplatnením práva, a to je za výzvu právneho zástupcu žalobcu na
zaplatenie pohľadávky doručenú žalovanému. K námietkam žalovaného prvostupňový súd zdôraznil,
že objednávka zo 17.8.2011 je dostatočne určitá, zrozumiteľná, pretože upravuje jednoznačne predmet
vzájomných záväzkov účastníkov. Právny vzťah založený predmetnou objednávkou je obchodno-
právnym vzťahom, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou oboch účastníkov konania a spadá pod
úpravu Obchodného zákonníka. Žalobcom vyfakturovanú sumu považoval súd za primeranú, nakoľko
takto bola dohodnutá zmluvnými stranami. Žalobca je oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov
so slovenskými osobami aj keď nemá sídlo na území SR. Bol zriadený podľa predpisov iného štátu
a nie je registrovaný v Obchodnom registri SR. Je potrebné rozlišovať medzi oprávnením vstupovať
do medzinárodných obchodných vzťahov a oprávnením podnikať na území SR v rozsahu predmetu
podnikania.

Žalobcovi úspešnému v konaní priznal aj nárok na náhradu trov konania. Tieto pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 92,- eur a z trov právneho zastúpenia za úkony
právnej služby špecifikované v dôvodoch rozhodnutia celkom vo výške 712,26 eur. Súd pritom zdôraznil,
že žalobcovi nebola priznaná náhrada trov za účtovaný úkon právnej služby, t.j. za písomné podanie
na súd vo veci samej zo dňa 8.1.2015, keďže týmto písomným podaním sa právny zástupca hlavne
ospravedlňoval z neúčasti na vytýčenom pojednávaní. Zároveň len zhrnul skutkový stav bez toho, aby
bol na to zo strany súdu vyzývaný. Preto za tento úkon právnej služby súd prvého stupňa žalobcovi
náhradu trov nepriznal.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Podľa neho sú dané odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. V konaní
podľa neho došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., pretože prvostupňový súd
neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vytýka prvostupňovému rozhodnutiu aj to, že je nepresvedčivé a nemá náležitosti
jasného a výstižného vysvetlenia záverov, ku ktorým súd prvého stupňa dospel. Preto je podľa jeho
názoru nepreskúmateľné. Má za to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal s hodnotením, či
objednávka, na základe ktorej došlo k objednaniu encyklopédií má náležitosti zmluvy. Žalovaný tvrdí, že
u žalobcu si neobjednal žiadne plnenie. Žalobca mu žiadne plnenie neposkytol a ani žiadne plnenie od
neho žalovaný neprijal. Za žalovaného podpísal objednávku iba jeden z členov predstavenstva, pričom
podľa výpisu z obchodného registra žalovaného sa na právne úkony vyžaduje podpis dvoch členov
predstavenstva. Obsah objednávky, ktorá bola predložená súdu ako dôkaz je nejasný, nezrozumiteľný.
Text objednávky je prepisovaný, resp. prečiarknutý, čo môže nasvedčovať tomu, že s ňou mohlo byť
manipulované. V encyklopédii zverejnené údaje sa netýkajú žalovaného ale jeho štatutárneho zástupcu.
Súd prvého stupňa neskúmal ani žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoju

povinnosť a v encyklopédii neuviedol všetky údaje, ktoré boli uvedené v objednávke a v encyklopédii
nie je zobrazená podobizeň štatutárneho zástupcu, ktorého životopisné údaje v texte sú uvedené.
Žalovaný nikdy neposkytol žalobcovi údaje, ktoré mali byť predmetom objednávky. Tým, že nedošlo
zo strany žalobcu k zverejneniu fotografie tak, ako bolo dohodnuté v objednávke, nikdy nedošlo k
naplneniu dohôd, ktoré sú obsahom, a to i za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že i napriek
vytýkaným nedostatkom táto objednávka má náležitosti zmluvy. Za nezrozumiteľnú považuje žalovaný
objednávku aj z dôvodu, že v objednávke je ustanovenie o tom, že ňou založený zmluvný vzťah je
potrebné vykladať podľa Občianskeho zákonníka platného na území SR a podľa zák. č. 108/2012
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto žalovaný trvá na tom, že uvedená skutočnosť vylučuje existenciu
zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalovaný trvá na tom, že nemá pasívnu legitimáciu. Vytýka súdu
prvého stupňa aj to, že vec nesprávne vyhodnotil, keď poukázal na ustanovenia tam označených
ustanovení Obchodného zákonníka, pričom z dôvodov rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd týmito
ustanoveniami riadil, akými úvahami k ich aplikácii dospel. Prvostupňový súd nedostatočne vysvetlil,
podľa akého právneho predpisu právny vzťah vznikol podľa predmetnej objednávky. Nedostatočné je aj
zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o podmienkach žalobcu podnikať na území SR. Zahraničné
osoby sú oprávnené podnikať na území SR za rovnakých podmienok ako právnické a fyzické osoby
založené podľa slovenského právneho poriadku, t.j. buď na základe živnostenského oprávnenia ako
fyzické osoby alebo ako právnické osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom alebo inom registri podľa
platných predpisov na území SR. Táto podmienka zo strany žalobcu naplnená nebola, a preto podniká
neoprávnene. Podľa názoru žalovaného konajúci súd rozhodol i nad rozsah žalobného návrhu, pretože
žalobca žiadal v žalobe priznať sumu 1.535,- eur s príslušenstvom. Podľa rozsudku však bola priznaná
suma 1.614,- eur s príslušenstvom. Žalovaný považuje aj cenu 1.535,- eur za neprimerane vysokú.
Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

3) Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v podanom odvolaní žalovaný namieta, že za
odporcu podpisoval záväznú objednávku predseda predstavenstva, pričom pre písomné právne úkony
sú potrebné podpisy dvoch členov predstavenstva. Toto tvrdenie žalovaný pred súdom prvého stupňa
nepoužil. Je to nová skutočnosť uplatnená v odvolacom konaní.

Právny úkon, ktorým vznikol predmetný právny vzťah nie je podmienený obligatórne písomnou formou,
preto aj objednávku mohol podpísať aj predseda predstavenstva sám. Zákon nevyžaduje obligatórnu
písomnú formu, preto tieto námietky žalovaného sú irelevantné. Obsah záväznej objednávky bol jasný a
zrozumiteľný a súd prvého stupňa ho správne posúdil. Na platnosti a záväznosti predmetnej objednávky
nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný poskytol navrhovateľovi životopisné údaje svojho štatutárneho
orgánu. Takýto postup bol slobodným rozhodnutím žalovaného. Encyklopédia vydávaná žalobcom
obsahuje veľké množstvo informácií o osobnostiach z politického, kultúrneho ale predovšetkým z
podnikateľského prostredia, teda veľké množstvo informácií o potencionálnych obchodných partneroch
žalovaného. Žalovaný nezaslal žalobcovi portrétnu fotografiu na uverejnenie, a preto sa naplnila
podmienka stanovená v bode č. 9 Všeobecných obchodných podmienok. Faktúra sa stala splatnou ešte
pred tým, ako mal žalovaný možnosť žalobcovi doručiť portrétnu fotografiu. Oprávnenosť podnikania v
zmysle § 3 Obch. zák. nemá žiadny vplyv na platnosť a záväznosť súkromno-právnych vzťahov. K sume
1.535,- eur žalobca uplatnil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 79,- eur.
Nie je preto dôvodnou námietka žalovaného, že prvostupňový súd nad rámec žalobného návrhu priznal
žalobcovi viac. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,76 eur.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Nariadenie pojednávania si nevyžiadala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods. 2 O.s.p.), ba ani potreba prípadného
poskytnutia priestoru účastníkom konania na reakciu na ich procesné úkony účastníkov realizované
po podaní odvolania. Vyjadrenie žalobcu k opravnému prostriedku žalovaného si nežiadalo novú
opakovanú reakciu žalovaného (porovnaj tiež I. ÚS 498/2011 a IV. ÚS 283/2011). Súd nie je povinný
donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania - je iba na jeho posúdení,
kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012).
Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné argumenty, pri dodržaní § 209a O.s.p. pristúpi k rozhodnutiu
vo veci samej (viď tiež III. ÚS 72/09, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 296/2011.). Iný pohľad na
realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať
neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy sa nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka

konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto pohľad by mohol mať znaky prílišného právneho
formalizmu. Takéto dôvody viedli odvolací súd k záveru, že môže vec prejednať aj bez nariadenia
pojednávania.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd zverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 156
ods. 3 O.s.p.) i na webovej stránke súdov SR. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
aj uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvod na závažné pochybnosti.

V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí
v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Súd rozhoduje na základe
skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z
prednesov účastníkov.

V sporovom civilnom konaní je iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o
nich zásadne na účastníkoch konania, ktorým zákon ukladá povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), i
dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu je možné urobiť záver o tom, že účastníkom konania sa pred súdom prvého stupňa
dostalo poučenia o ich povinnosti tvrdenia i o dôkaznej povinnosti i o tom, že dôkazy a tvrdenia možno
produkovať do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Okrem iného súd prvého stupňa
doručil účastníkom konania aj v písomnej podobe uznesenie o procesných právach a povinnostiach
účastníkov (uznesenie 21Cb/132/2014-30 z 2.9.2014), ktoré i takéto poučenie obsahuje. Toto poučenie
bolo doručené do vlastných rúk splnomocnenému zástupcovi žalovaného. Takéto poučenie sporových
strán vyplýva i z obsahu zápisnice o pojednávaní z 3.3.2015. Podľa procesnej iniciatívy účastníkov
prvostupňový súd realizoval vo veci dokazovanie. Žalovaný na pojednávaní dňa 3.3.2015 prehlásil, že
nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvého stupňa za daného stavu mohol vyvodiť skutkové
závery z dôkazov, ktoré boli realizované. Odvolací súd nezistil, aby súd prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov bol pochybil a neriadil sa zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p.. Skutkový záver prijatý súdom
prvého stupňa má oporu vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá aplikácii vyššie cit. ust. § 153 ods.
1 O.s.p.. Žalovaný nemal pred súdom prvého stupňa návrhy na dôkazy, ktoré by neboli súdom prvého
stupňa realizované. Námietka o neúplne zistenom skutkovom stave je preto zjavne nedôvodná.

Z listín pripojených žalobcom k žalobe vyplýva, že žalobca je právnickou osobou so sídlom vo
Švajčiarsku s identifikačnými údajmi, tak ako sú zaznamenané vo výpise z obchodného registra Kantónu
Zug vo Švajčiarsku (č. l. 10 - 12 spisu). Z výpisu z obchodného registra vyplýva okrem iného aj
oprávnenie konať a podpisovať úkony za žalobcu prezidentom správnej rady O. Y., ktorý podpisoval za
žalobcu i listinu označenú ako objednávka.

Žalobca sa v súlade s § 21 ods. 1 Obch. zák. považuje za zahraničnú osobu, ktorá môže podnikať
na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné. Právnu spôsobilosť, ktorú má iná, než fyzická zahraničná osoba podľa právneho
poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku (§ 22 Obch.
zák.). Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa
Obchodného zákonníka (§ 23 Obch. zák.).

Niet za takéhoto stavu pochybností o tom, že žalobca je osobou s právnou subjektivitou s tým, že
odvolací súd v súvislostí s odvolacou námietkou žalovaného o absencii oprávnenia žalobcu podnikať v
SR poukazuje na to, že v prípade nesplnenia podmienok pre oprávnenie zahraničnej osoby podnikať
na území SR v zmysle ust. § 21 ods. 4 Obch. zák., treba prihliadať na aplikáciu § 3 ods. 1 Obch. zák.,

podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo
že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Podobne nemožno za dôvodnú vyhodnotiť ani odvolaciu námietku žalovaného poukazujúcu na to, že
predmetnú objednávku nepodpísali dvaja členovia predstavenstva. Súdna prax je jednotná (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo 84/2001) v tom, že kogentné ust. § 243 ods.3 Obch. zák.
sa vzťahuje len na právny úkon, pre ktorý písomnú formu predpisuje zákon, čo v prípade predmetnej
zmluvy nie je splnené, pretože na taký typ zmluvy (ako bude uvedené ďalej) zákon nevyžaduje písomnú
formu. Uzavrieť predmetnú zmluvu v mene žalovaného družstva preto mohol i jeho predseda alebo i
podpredseda (ako v danej veci), ktorí v zmysle § 243 ods. 3 prvá veta OBZ konajú za predstavenstvo
navonok. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že strany uzavreli zmluvu v písomnej forme.
Keďže v prípade danej zmluvy nejde o právny úkon, pre ktorý by zákon predpisoval písomnú formu,
oprávnenie predsedu žalovaného družstva na jej uzavretie možno vyvodiť aj z ustanovenia § 15 ods.
1 OBZ.

Žalovaný nespochybňuje, že za žalované družstvo v objednávke konal a vystupoval E. T., ktorý
podľa výpisu z obchodného registra bol v čase uzavretia predmetnej zmluvy (17.8.2011) členom
predstavenstva žalovaného družstva a aktuálne podpredsedom predstavenstva.

Niet pochybností ani o tom, že listinou zo 17.8.2011 (č.l. 5 spisu) si účastníci tohto konania dohodli aj to,
že kúpna zmluva sa uzatvára a riadi právom Slovenskej republiky, a že na konanie o týchto nárokoch je
daná aj príslušnosť súdov Slovenskej republiky (čl. 12 Všeobecných obchodných podmienok - čl. 5PV
spisu). Ak uvedený článok obsahuje aj dohodu o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I, tak
aktuálne v tomto štádiu konania, keď nebola namietaná príslušnosť pred súdom prvého stupňa, tieto
námietky už nemajú relevanciu. Miestnu príslušnosť Okresného súdu Prešov ani nikto zo strán v konaní
nenamietal.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi tak podľa svojho obsahu ale aj podľa výslovného označenia v texte
VOP je kúpnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obch. zák..

Žalovaný každopádne v právnom vzťahu vystupoval ako právnická osoba, ktorá sa identifikovala aj
príslušnými údajmi, vrátane identifikačného čísla i č. DPH (uvedené v označení objednávateľa i v
odtlačku pečiatky).

Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že žalobca svoju povinnosť z uzavretej zmluvy splnil. V prípade
nezískania od objednávateľa portrétnej fotografie zodpovedajúco bodu 9 VOP uverejnil na vyhradenom
mieste pre fotografiu len iniciály objednávateľa. E. T. pri uzatváraní predmetnej zmluvy nevystupoval
ako súkromná osoba. Každopádne vystupoval ako člen štatutárneho orgánu žalovaného. Ak žalovaný
namieta, že predmetný vzťah nezaložil právne relevantné skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným,
takýto uplatnený odvolací dôvod nemôže byť vyhodnotený za opodstatnený. Žalovaný konajúci svojím
štatutárnym zástupcom nemá možnosť odmietnuť účinky konania svojho štatutárneho orgánu. E. T. v
týchto úkonoch vystupoval v mene právnickej osoby, v ktorej je členom štatutárneho orgánu.

Žalovaný nesplnil povinnosť z uzavretej kúpnej zmluvy, preto správne bolo vyhovené žalobnému návrhu,
ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto ceny, ktorá je dohodnutá v listine označenej ako objednávka na
celkom 1.535,- eur. Že takáto cena sa dostala do listiny o uzavretej kúpnej zmluve má význam aj v
súvislosti s námietkami žalovaného proti tejto cene. Kúpna cena sa určuje vždy dohodou účastníkov
kúpnej zmluvy. Pomer stranami dohodnutej ceny k bežnej, či trhovej cene tovaru je bez právneho
významu. Obchodný zákonník totiž nepripúšťa napadnutie kúpnej zmluvy pre túto dohodnutú cenu s
výnimkou dočasného obmedzenia zmluvnej voľnosti tak, ako je upravená v ustanovení § 758 Obch. zák.
o čo však v predmetnej veci nejde. Preto odvolacie námietky o neprimeranosti ceny sú nedôvodné.

Žalovaný sa zjavne dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti zaplatiť cenu vyúčtovanú
faktúrou. Zodpovedajúco ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v obchodno-záväzkových vzťahoch je určujúcou
dohodnutá výška úroku z omeškania. Táto bola vo všeobecných obchodných podmienkach výslovne
dohodnutá a zodpovedajúco tejto dohode bolo aj toto príslušenstvo pohľadávky prisúdené.

Nemôže obstáť ani uplatnený odvolací dôvod týkajúci sa prisúdenia sumy 79,- eur s námietkou, že ide
o prekročenie žalobného návrhu.

Už z obsahu podanej žaloby (č.l. 3 spisu) vyplýva, že žalobca uplatňoval v rámci nároku aj náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Tento nárok má oporu v aplikácii ustanovenia § 121 ods. 3 Obč. zák.
aplikovateľný v zmysle § 1 ods. 2 veta druhá Obch. zák. aj na obchodno-právne vzťahy. Výšku toho
príslušenstva pohľadávky žalovaný v podanom odvolaní výslovne nenamieta.

Podané odvolanie svojim obsahom neobsahuje výhrady voči prisúdeným úrokom z omeškania, a to ani
voči ich ročnej výške, ani o dátume, v ktorého sa toto príslušenstvo istiny prisudzuje.

Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú ani výhrady voči prisúdenej výške náhrady trov konania.
Žalobca však bol každopádne úspešný v konaní, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v
zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správnym,
a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný. Žalobca úspešný v odvolacom konaní si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
žalobcovi možno priznať nárok na náhradu trov konania, pričom mu vznikli v odvolacom konaní výdavky
súvisiace s právnym zastúpením, a to s realizáciou písomného podania - vyjadrenia k odvolaniu, za
ktoré podľa § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov prislúcha tarifná odmena vo výške 71,31 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo
výške 8,39 eur. Preto žalobcovi bola prisúdená aj náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške celkom 79,76 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.