Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513232201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513232201.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. W. V., V. XXX XX G. XXX, zastúpený AK JUDr.
Marcel Boris, s.r.o., Bratislava, Vajnorská 8/A, proti odporcom: 1/ U.. U. X., V. V., V. XXX/XXX, 2/ C. X.,
V. V., V. XXX/XXX, o zaplatenie 1.300 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 2. 2014 č.k. 24C 460/2013 - 61, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil na návrh odporcov 1/, 2/ konanie o návrhu
navrhovateľa, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 14C 93/2013. Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že kým v tomto konaní sa navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti domáha
voči odporcom 1/, 2/ zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získali

odporcovia 1/, 2/ tým, že neoprávnene užívajú nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je navrhovateľ, tak
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 14C 93/2013 sa odporkyňa 1/ v pozícii
navrhovateľky domáha voči L.. W. V. určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností ( v ktorých býva
spolu s odporcom 2/ ), ako aj určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 13. 2. 2013
uzavretej medzi U.. U. X. ako predávajúcou a L.. W. V., ako kupujúcim, s tým, že kúpnu zmluvu v mene
predávajúcej uzavrel L.. U. V. ako záložný veriteľ a ktorou v rámci výkonu záložného práva previedol

vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam na navrhovateľa. Z uvedeného prvostupňový súd vyvodil, že
v konaní pod sp. zn. 14C 93/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 460/2013, pretože v prípade, ak by súd návrhu U.. U. X. v
konaní vedenom pod sp. zn. 14C 93/2013 vyhovel, musel by súd návrh navrhovateľa v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia ako nedôvodný zamietnuť.
Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne navrhoval napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrh odporcov 1/, 2/ na prerušenie
konania zamietne. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdenia odporcov
( podobne v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 93/2013 označil navrhovateľ za účelové. Odporcovia
sa niekoľkonásobne zadĺžili a namiesto plnenia svojich povinností, vyplývajúcich im zo záväzkov,
či platných právnych predpisov, neoprávnene zasahujú do práv a oprávnených záujmov iných a

znemožňujú tým navrhovateľovi výkon jeho vlastníckeho práva - na Okresnom súde Bratislava V je
vedených niekoľko súdnych konaní, pričom odporcovia sa bránia voči platobným rozkazom podávaním
odporov , bez toho, aby platili súdne poplatky a zúčastňovali sa pojednávaní. V konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C 93/2013 bolo na základe návrhu odporkyne 1/
( v pozícii navrhovateľky ) nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal navrhovateľovi ( tam
odporcovi ) akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré užívajú odporcovia. Na základe

odvolania navrhovateľa bolo nariadené predbežné opatrenie zrušené. Navrhovateľ je tak oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré má o svojom výlučnom vlastníctve, avšak de facto je toto jehoprávo nevykonateľné, keďže odporcovia nehnuteľnosti stále neoprávnene užívajú a navrhovateľovi
znemožňujú prístup k nim. Odporkyňa 1/ sa síce v konaní sp. zn. 14C 93/2013 domáha určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak táto skutočnosť nebráni tomu, aby súd rozhodol o vydaní

bezdôvodného obohatenia podľa stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania o právnom nároku navrhovateľa;
v prípade úspechu odporkyne 1/ v konaní sp. zn. 14C 93/2013 by táto bola potom oprávnená požadovať
od navrhovateľa vyplatenie uhradeného nájomného späť. Prvostupňový súd vôbec neprihliadal na
tvrdenia navrhovateľa v jeho vyjadrení k odporu, ktorý podali proti platobnému rozkazu odporcovia.
Prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14C 93/2013

spôsobuje, že navrhovateľ nemá možnosť užívať svoje nehnuteľnosti; pokiaľ sa budú odporcovia
vyhýbať účasti na pojednávaniach, budú tým odďaľovať vyriešenie vzniknutého stavu, čo môže trvať
niekoľko rokov. Nehnuteľnosti sa tak budú znehodnocovať, pričom navrhovateľ ich nadobudol za kúpnu
cenu vo výške 550.000 €.
Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prerušenie
súdneho konania a súd prvého stupňa mohol konať aj inak - mal možnosť nariadiť vo veci termín

pojednávania,pripojiťsisúvisiacespisyabymoholposúdiť,čisprávanieodporcovniejelenzneužívaním
ich práv. rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania porušuje jednu zo základných zásad
súdneho konania a to zásadu hospodárnosti konania. Súd mal najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a ž keď tieto zlyhajú, mal konanie prerušiť. Prvostupňový
súd však rozhodol bez vykonania iných vhodnejších opatrení. V odôvodnení svojho uznesenia sa

prvostupňový súd nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa a argumentáciou proti prerušeniu súdneho
konania, hoci tak urobiť mal, poukazujúc na rozhodnutia IV. ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04.
Navrhovateľ dodal, že na Okresnom súde Bratislava V je voči odporcom vedených viacero konaní, kde
sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia za každý kalendárny mesiac roku 2013,
počnúc mesiacom aprílom 2013; v každom jednotlivom prípade navrhli odporcovia prerušenie konania,

ale nie v každom bolo ich návrhu vyhovené - stalo sa tak len v konaní sp. zn. 24C 283/2013, v ktorom
navrhovateľ podal odvolanie; v ostatných súd prvého stupňa návrhu na prerušenie konania nevyhovel
a vo veci nariadil termín pojednávania ( sp. zn. 42C 396/2013, sp. zn. 42C 337/2013 ). Nesprávne
rozhodnutie prvostupňového súdu o fakultatívnom prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.c/
O.s.p. svojimi účinkami významne zasahuje do základného práva účastníkov konania na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov; naopak rozhodnutie, ktorým súd konanie nepreruší, svojimi právnymi
účinkami do hmotnoprávneho ako ani procesnoprávneho postavenia a práv žiadneho z účastníkov
konania podstatným spôsobom nezasahuje, a to bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie súdu objektívne
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu vecí a zároveň aj správneho právneho posúdenia.
Materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu v takom prípade smeruje práve k rýchlemu

prejednaniu a konečnému odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania. Prerušenie konania
možno považovať za najzdĺhavejšie opatrenie pri vedení konania, pretože ochrana práv navrhovateľa by
sa mohla reálne napĺňať až po právoplatnom skončení konania o určovacej žalobe. Vzhľadom na všetky
okolnostiuvádzanénavrhovateľomavzhľadomnasprávanieodporcovmalkonajúcisúd rozhodnúťinak.
Na odvolanie navrhovateľa sa odporcovia nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.
V zmysle ust. § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. ide o riešenie takej predbežnej otázky, ktorú si konajúci súd
pre svoje rozhodnutie môže posúdiť aj sám ( § 135 ods. 2 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie

prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je
upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie ako jeho povinnosť. Je pravdou, ako na to
poukazuje aj navrhovateľ vo svojom odvolaní, že súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných
opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia ( napr. spojenie vecí,
prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky ) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu

pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní ( § 6 O.s.p. ) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana
práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Takým hľadiskom je nesporne ajhospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú možno prerušenie konania považovať vo všeobecnosti
skôr za výnimku než za pravidlo.
V danom prípade je nesporné, že otázka určenia vlastníctva nehnuteľností, ktorá je ( okrem iného )

predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C 93/2013, má podstatný
vplyv na konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
vedeného pod sp. zn. 24C 460/2013, nakoľko rieši otázku vecnej aktívnej legitimácie v tomto konaní.
Z uvedeného dôvodu je nutné posudzovať opodstatnenosť procesného návrhu odporcov 1/, 2/ na
prerušenie tohto konania veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka, majúca

podstatný vplyv na rozhodnutie súdu, môže významne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu v
konaní vedenom pod sp. zn. 14C 93/2013 a teda konanie prerušiť. Súd prvého stupňa preto vec správne
právne posúdil, keď rozhodol, že konanie prerušuje; na prerušenie konania na základe ust. § 109 ods.
2 písm.c/ O.s.p. boli splnené zákonné predpoklady.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.