Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Er/586/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910205375
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Miškovicová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5910205375.2

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX P.,
v konaní pre vymoženie sumy 3 388,64 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 20.09.2010 začalo proti povinnému exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr.
Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, č.k. P.-XXX/XX-M. zo dňa
22.09.2009.

Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 30.09.2010 pod číslom 5508*012363
súdnu exekútorku JUDr. Júliu Kubjatkovú, M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno.

Dňa 04.11.2015 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že
súd mal dospieť k záveru, že buď absencia rozhodcovskej doložky spôsobuje vadnosť a zmätočnosť

celého rozhodcovského konania, alebo dojednanie rozhodcovskej doložky (aj sa v zmluve nachádza)
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a
táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
ust. smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka je neprijeteľná, preto je neplatná a nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a aj v súčasnosti sú splnené podmienky
pre to, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pričom povinný podotkol, že jemu ako povinnému
sú vykonávané zrážky v prospech tejto exekúcie z dôchodku, čo je od roku 2010 /za 5 rokov vedenia
exekúcie/ značná suma. Samotná exekúcia ho dostáva do stavu núdze a bez pomoci svojej dcéry by
nemal z čoho žiť, preto žiada, aby súd vo veci urýchlene rozhodol.

9Er/586/2010
-2-Súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu a vo vzťahu k
rozhodcovským rozsudkom aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a exekučné konanie prípadne zastaviť. Návrh

povinného na zastavenie exekúcie súd vecne preskúmal a dospel k záveru, že sú dané dôvody na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Súd mal za preukázané, že oprávnený - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. uzatvoril dňa 01.08.2008 podľa
§ 497 Obchodného zákonníka s povinným (v právnom postavení dlžníka) zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol povinnému úver vo výške 2 243,38 eur, pričom poskytnutý
úver sa povinný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 46,74 eur, v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Nesplatená časť istiny úveru ku dňu podania
žaloby predstavovala sumu 3 388,64 eur (suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 2 243,38
eur, nesplatenej časti zmluvných pokút vo výške 1 145,26 eur). Súčasťou zmluvy o revolvingovom
úvere boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. (ďalej len „RÚ), ktoré v čl. 18.Riešenie sporov - rozhodcovská doložka (bod 18.2) uvádza:
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosti zmluvy o RÚ, budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa

tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. V nadväznosti na uvedené ustanovenie čl. 18.2. Rozhodcovská
doložka znie: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ
budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným
z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč, Mgr. Erik Končok. V prípade,

že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť
prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu
veriteľ. Nakoľko si povinný záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o revolvingovom úvere neplnil riadne
a včas, oprávnený podal u rozhodcu JUDr. Michala Krnáča návrh na začatie konania, ktorým si
uplatnil voči povinnému právo na zaplatenia sumy 3 388,64 eur s príslušenstvom a trovami konania.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. P.-XXX/XX-M. zo dňa 22.09.2009 rozhodca zaviazal povinného
zaplatiť oprávnenému sumu 3 388,64 eur spolu s 9 % ročným úrokom od 15.06.09 až do zaplatenia
a trovy konania vo výške 49,79 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Uvedený rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2009 a vykonateľnosť
dňa 13.10.2009. Povinný si svoju povinnosť uloženú mu predmetným rozhodnutím nesplnil, v dôsledku

čoho oprávnený podal dňa 20.09.2010 návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

9Er/586/2010
-3-Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd je po preskúmaní exekučného titulu zo stránky vecnej správnosti toho názoru, že predmetný
exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.

Zodôvodneniapredmetnéhoexekučnéhotitulusúdzistil,žeprávnymdôvodomkonaniapredrozhodcom

bolo neplnenie si záväzkov povinných zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
01.08.2008 uzavretej ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom
na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
uzavretou podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom
formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník (t.j. povinný) ako spotrebiteľ nemohol

pri jej uzatvorení ovplyvniť. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia
právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Uvedený záver možno jednoznačne vyvodiť z
účelu a poslania tzv. spotrebiteľského práva, ktoré je založené na základnom postuláte, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako aj s ohľadom

na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb na strane
dodávateľa. V neposlednom rade je nerovné postavenie medzi týmito subjektmi dané aj možnosťou
dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Keď potom v
súdenej veci povinný prijal od oprávneného ako dodávateľa (subjektu profesionálne pôsobiaceho na
finančnom trhu) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol medzi nimi právny

vzťah podliehajúci ochrane tzv. spotrebiteľského práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetná
zmluva je zmluvou o úvere, ktorá je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

9Er/586/2010
-4-

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V danom prípade úver poskytnutýoprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopredpreveľkýpočetspotrebiteľov.Jepotrebnépoukázať,ževspotrebiteľskýchzmluváchjedodávateľ

povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva
a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania ako napr. neuvedenie úroku, dohodu
o voľbe práva a pod. Takýmto obchádzaním zákona by dochádzalo k popretiu zmyslu a účelu noriem
spotrebiteľského práva. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej

republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže súd
členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie(výklad vnútroštátneho práva v súlade
s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského
práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú
priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je tak nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

V konaní bolo nepochybné, že exekučný titul-rozhodcovský rozsudok bol vydaný v uvedenej veci
rozhodcomnazákladerozhodcovskejdoložky(účastníkmikonania„dojednanej“vosobitnýchzmluvných

dojednaniach oprávneného), ktorá rozhodne nie je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil rozhodcovskú doložku
súdnej kontrole berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky
a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Základnému právu občana-spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúcemu z Charty základných práv Európskej únie korešponduje povinnosť súdu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné

zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51
judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ

má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom
a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,

9Er/586/2010
-5-

ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých

prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ
nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd zastáva názor, že ak vo vyššie uvedenejveci rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ) si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne

namieste. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom, nakoľko na takúto voľbu bol oprávnený iba oprávnený.
Uvedené obavy súdu boli potvrdené aj samotným konaním oprávneného, ktorý v uvedenom prípade
podal vo veci návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, a to aj napriek tomu, že alternatívnym

riešením bolo podanie žaloby na všeobecnom súde, čím podľa názoru súdu došlo k zásahu do práv
spotrebiteľa. V predmetnom prípade si spotrebiteľ (povinný) rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere,
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodca, resp. rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej

štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne
nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu. Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne, ako aj objektívne nearbitrálna a túto
skutočnosť dodávateľ (oprávnený) v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pri dojednaní rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej podmienky nemohol ani predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudnúť materiálnu
vykonateľnosť, bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
čo zakladá dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa konštantnej judikatúry sú

súdy v spotrebiteľských veciach v exekučných konaniach oprávnené skúmať právomoc rozhodcovského
súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou (viď rozhodnutie NS
SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že kým nevyužitie
postupu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1
písm. c/ tohto predpisu v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Súčasne je potrebné poukázať na to, že z účinkov materiálnej právoplatnosti a od toho sa odvíjajúcej
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnostisúdnychrozhodnutí.Typickýmprejavomtakejtovýnimkyje§40Zákonaorozhodcovskom

konaní (ďalej len „ZoRK“) týkajúci sa žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž
bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol
rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159
OSP) viazaný. V týchto intenciách je preto potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto
ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút resp. osobitnú prieskumnú právomoc

exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
9Er/586/2010
-6-

na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, t.j. nie je ním viazaný v zmysle §
159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods.1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu,
tiež posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej
objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré

sa dajú definovať ako pravidlá správania sa, a ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
(k tomu viď bližšie uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 17CoE 138/2010-44 zo dňa 30.09.2010).
Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.
Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví pokiaľ ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,

v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd opätovne
poukazuje na závery vyplývajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorých
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že

rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa začalo exekučné konanie nie je spôsobilým exekučným
titulom. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluvnom dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. tvoriacich súčasť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 01.08.2008 súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa (povinného)
vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Plnenie, ktorého vymoženia sa oprávnený domáhal v tomto exekučnom konaní bolo priznané v
súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, jedná sa preto
o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa a priečiacu sa dobrým mravom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je materiálne
nevykonateľný, vydaný bez akejkoľvek právomoci rozhodcovského súdu, je nulitným právnym aktom,
a preto súd danú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú
a zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§
9Er/586/2010
-7-202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha