Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31Cb/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114226952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský

priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zast.: JUDr.
Ľudmila Jurčová, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava, adresa na doručovanie: Boženy Nemcovej
13, 977 01 Brezno, proti žalovanému: ARCH INN, s.r.o., Kováčska 19, 04001 Košice, IČO: 46 077 405,
v konaní o zaplatenie 998,08 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 998,08 € ,
5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 3 € od 28.1.2014 do zaplatenia,
5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 78,53 € od 26.3.2014 do zaplatenia,

5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 855,95 € od 24.5.2014 do zaplatenia,
5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 60,60 € od 6.12.2013 do zaplatenia,
to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 226,18 €, ktorú sumu je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku . Trovy

konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 € a z iných trov konania vo výške
59,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 998,08 €, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 3 € od 28.1.2014
do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 78,53 € od 26.3.2014 do zaplatenia, 5,25% úrok
z omeškania ročne zo sumy 855,95 € od 24.5.2014 do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania ročne zo
sumy 60,60 € od 6.12.2013 do zaplatenia. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod plynovú/elektrickú

energiu na odbernom mieste Kováčka 19, Košice-Staré mesto. Faktúrou za dodávku elektriny/plynu a
za prácu a služby vyúčtoval žalobca faktúrou č. 3170087942 sumu 3 € s dátumom splatnosti 27.1.2014,
faktúrou č. 4900077121 sumu 78,53 € s dátumom splatnosti 25.3.2014, faktúrou č. 7401196513 sumu
855,95 € s dátumom splatnosti 23.5.2014, faktúrou č. 7452021817 sumu 60,60 € s dátumom splatnosti
5.12.2013.Predmetnéfaktúryžalovanýneuhradil,pretosažalobcasvojhoprávamuseldomáhaťsúdnou
cestou. SúčasťoužalobyboliakoprílohydoručenéZmluvaododávkeplynuuzatvorenámedzižalobcom
a žalovaným dňa 26.8.2013, Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, Obchodné podmienky, odstúpenie o

zmluvy s fotokópiou doručenky žalovanému, faktúry s jednotlivými prílohami.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že žalovaný,, má sídlo
v Košiciach na ul. Kováčska 19.

Predvolanie na pojednávanie konané dňa 28.5.2015 bolo žalobcovi, právnej zástupkyni žalobcu a
žalovanému riadne a včas doručené. Žalovanému na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom
registri, odkiaľ sa vrátilo s poznámkou adresát neznámy.

Pri doručovaní predvolania žalovanému na pojednávanie boli splnené podmienky v zmysle ust. § 48 ods.

2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“),
podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v
obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,
písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2015 právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju
ako ja žalobcovu neúčasť na pojednávaní a zároveň súdu oznámila, že trvá na podanej žalobe v plnom
rozsahu a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti.

Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia z dôležitých dôvodov nedostavil.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súdzasplneniauvedenýchpodmienokaspoukazomnaust.§101ods.2O.s.p.vecprejednalarozhodol
v neprítomnosti žalovaného.

Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v

odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

V zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa
nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch
nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, žalovaný sa k žalobe a prílohám

písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o
následkoch nesplnenia tejto povinnosti a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami.

Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený

skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

V zmysle ust. § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p. uvedie súd
iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd v danej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
nakoľko má za to, že sú splnené všetky zákonom požadované podmienky pre jeho vydanie z dôvodu, že
žalovaný sa v súdom stanovenej lehote 15 dní nevyjadril k návrhu na začatie konania a na pojednávanie
konané dňa 12.2.2015 sa bez ospravedlnenia nedostavil.
Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných

zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v

súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ust. § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán
zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením

zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 48 ods. 2 písm. a ) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike ( ďalej len cit. zák. )
2) Dodávateľ plynu je povinný
a) uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak sú splnené
technické podmienky a obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná,
distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu. Povinnosť dodávateľa uzatvoriť

zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa, ktorý za posledných 12 mesiacov hrubo porušil
zmluvu o dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn,

Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. g), ods. 2, ods. 3 cit. zák. (1) Neoprávneným odberom plynu je odber
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

V zmysle ust. § 1 ods. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005,

ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene
odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je

a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v

domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie
odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,

sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
2) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynuv m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového

spotrebiča v m3/h,
HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d; za denný počet hodín použí-
vania plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,

3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,
5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie
6.1 v období máj až september jedna hodina,
6.2 v období október až apríl 12 hodín,

7. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo
distribučnej siete podľa vzorca NOP = D. P. 24, kde

NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu
v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri
technologických procesoch a výrobných procesoch.

(3) Výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo
neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými
spotrebičmi.
(4) Ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa

posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.
(5) Ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4, najmä ak sa
odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak
meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od
preukázanejdobyprevádzkyplynovýchspotrebičovsprihliadnutímnadobuvyužívaniamiesta,zktorého

neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím
na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej
(6) Pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových
spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť skutočný počet a typ plynových
spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje uvedené v zmluve medzi dodávateľom plynu a odberateľom

plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti predloženej odberateľom.
(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
(8) Ak nemožno zistiť množstvo neoprávnene odobratého plynu podľa vzorca uvedeného v odseku 2
písm. a) alebo b), najmä ak fyzická osoba alebo právnická osoba po zistení neoprávneného odberu

plynu nesprístupní plynárenskému podniku odberné miesto na účely zistenia počtu a typu plynových
spotrebičov alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom
plynu alebo s prevádzkovateľom prepravnej siete alebo distribučnej siete, alebo ak fyzická osoba alebo
právnická osoba nepredložila prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete žiadosť o
pripojenie k sieti, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčin objemu plynu, ktorý

pretečie cez zariadenie, ktoré bolo využívané na neoprávnený odber plynu, za 24 hodín a doby trvania
neoprávneného odberu plynu. Na určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu sa primerane
použijú ustanovenia odsekov 4 a 5.
(9) K sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré mu
vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené

s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu,
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho
následkov.Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka účinného od 1. 2. 2013 (1) Ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ust. § 369a Obchodného zákonníka dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a
5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej

sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z.ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.2)

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd
náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 226,18 €.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50 € a trov právneho
zastúpenia uplatnených a vyčíslených právnou zástupkyňou žalobcu vo výške 166,68 €, o ktorých súd
rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) 2 x á 61,41 € , 2 x

režijný paušál za rok 2014, t.j. 2 x 8,04 €, plus 20% DPH.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na
to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil

povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti prvému výroku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Proti druhému výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, včom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).