Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208748
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814208748.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Z. T. s.r.o., K. XXX/A, I., IČO: XX XXX XXX,
zastúpený Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti
povinnému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, o vymoženie 1.647,83 eur s prísl., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha
268, Rimavská Sobota, pod EX 1775/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava zo dňa 30.9.2014 č.k. 9Er/876/2014-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,

PhD., Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na vymoženie 1.647,83 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PW-A/0413/0112 zo dňa
25.4.2014. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému istinu 1.647,83 eur s
príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX,
podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 10.000,- Sk. Súd prvého stupňa vec právne
posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a uviedol, že podľa
citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom.
Konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka. Podľa článku 9 bod 9.2 všeobecných obchodných podmienok pre úver
- rozhodcovská doložka - sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere a obchodných podmienok, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Občiansky zákonník za neprijateľné
označil aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak podľa nej

spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale ak sa začalo
rozhodcovské konanie, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 1, 4 OZ).Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcu na riešenie prípadných sporov vybral
dodávateľ. Týmto je fakticky odobratá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným

súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ
nemal na výber. V prejednávanom prípade je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej doložky,
preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 37 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanía§44ods.2Exekučnéhoporiadkuauviedol,ževzhľadomnato,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný

súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu je exekučný súd týmto rozsudkom
viazaný (§ 159 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu ako ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z

ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka) predložiť povinnému
ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a
nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená

ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil,
že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a
rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej
uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver
bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt.
Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných
veciach - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16.6.2009,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012, uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republike

sp.zn. - II. ÚS 499/2012III. ÚS 192/06 zo dňa 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007,
III.ÚS 153//07 z 18.10.2007, III.ÚS 171/06 z 5.4.2007, sp. zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29.9.2009 a
sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3.7.2008 a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. A navyše exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré

predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva
aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite

ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom
konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom)
konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal tiež na smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskádoložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 6.11.2014 a povinnej dňa 6.11.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná so sídlom v Bratislave sp. zn. PW-
A/0413/0112 zo dňa 25.4.2014, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť sumu 1.647,83 eur s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v článku 9. bod 9.2. a nasl . všeobecných obchodných podmienok pre
úver (verzia 1/2006), ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44
Exekučného poriadku, podľa ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej

písomnejformypodľa§4ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,leboniejeobsiahnutá
v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že všeobecné
obchodné podmienky pre úver , v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 9. VOP
verzia 1/2006, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky
nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone

o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanom prípade dodržaná
nebola (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010,
porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc

rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom.
Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani

táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002

Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami
zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného
vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd je stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa ustanovenia § 67 zákona č. 510/2002 Z. z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol podľa
zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.