Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100256
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100256.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika, členov
senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti G.. P. N. a spol., obvinenému
pre pokračovací obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. c),
ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona v časti
dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pri predbežnom prejednaní

obžaloby na neverejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam Špecializovaný trestný súd v Pezinku
vyslovuje svoju vecnú n e p r í s l u š n o s ť .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice dňa 12.10.2015 podala Okresnému súdu v Nitre obžalobu zo
dňa 09.10.2015 č.k. 1 Pv 403/15/4402-178 na obvinených G.. P. N., P. N., P. F. N., B. F., H. O., U. C. a P..

P. L. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm.
c), ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona v časti
dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Obžaloba kladie obvineným
za vinu spáchanie 94 skutkov formou organizovanej skupiny vzniknutou za tým účelom, aby v období
od 5. novembra 2012 najmenej do apríla roku 2014 vylákali od poisťovní poistné plnenia, a to tak, že
u osobných a nákladných motorových vozidiel evidovaných na rozličné spoločnosti alebo fyzické osoby

predstierali alebo vhodne pozmenili poistnú udalosť, ktorú mienili likvidovať podľa pokynov a vopred
vykonanej dohody so spriaznenými pracovníkmi poškodených poisťovní, pričom deklarovaní účastníci
dopravných nehôd sa v niektorých prípadoch na miestach ani nenachádzali a samotné ohliadky boli
vykonávanésdohľadom,koordináciouaosobnouprítomnosťouniektoréhozosôbobvinených,následne
po vzájomnej spoločnej dohode nahlasovali a zasielali dokumenty týkajúce sa konkrétnych poistných
udalostí do poisťovacích spoločností, aby tieto spĺňali náležitosti potrebné na bezproblémové schválenie

a zaslanie z nich vyplývajúcich poistných plnení na vopred dohodnuté účty vo finančných inštitúciách,
ktoré si potom či už osobne alebo prostredníctvom ďalších osôb vyberali a tento zisk si medzi sebou
delili. Časť uplatňovaných finančných prostriedkov sa im získať nepodarilo v dôsledku interných šetrení
poisťovní, ktoré konštatovali nereálny priebeh nehôd a poistné nevyplatili. Uvedeným konaním spôsobili
poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava škodu v celkovej sume 910.581,17
€ (1-64, 66-69, 71-86, 88, 90-94 body obžaloby) a pokúsili sa od tejto poisťovne vylákať poistné plnenia

v celkovej výške 50.449,99 € (5, 8, 65, 70, 87, 89 body obžaloby). Od poškodenej spoločnosti Uniqa,
a.s. Bratislava sa pokúsili vylákať poistné plnenie v celkovej výške 11.519,25 € (5. bod obžaloby).

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 24.11.2015 č.k. 33Tk/2/2015-11090 podľa § 244 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku trestnú vec obvineného P. N. a spol. postúpil Špecializovanému trestnému súdu
v Pezinku ako súdu vecne príslušnému. Uznesenie o postúpení veci nadobudlo právoplatnosť dňa

15.12.2015. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku bola uvedená trestná vec doručená dňa
15.12.2015 a elektronickou podateľňou jej bola pridelená sp. zn. PK-1T/39/2015.Dôvodom postúpenia veci tunajšiemu súdu bola skutočnosť, že podľa okresného súdu ide o trestnú
činnosť spáchanú zločineckou skupinou podľa § 129 ods. 4 Trestného zákona a nie organizovanou

skupinou podľa § 129 ods. 2 Trestného zákona, ako je to uvedené v obžalobe (zv. 38 č.l. 11090-11153).

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na neverejnom zasadnutí dňa 17.12.2015 predbežne prejednal
obžalobu a dospel k záveru, že podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam nie je
vecne príslušný na prejednanie tejto trestnej veci v prvom stupni.

Skupinou osôb sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 129 ods. 1 Trestného
zákona).
Organizovanou skupinou sa na účely Trestného zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na
účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej
činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť

úspešného spáchania trestného činu (§ 129 ods. 2 Trestného zákona).
Zločineckou skupinou sa na účely Trestného zákona sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch
osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden
aleboviacejzločinov,trestnýčinlegalizáciepríjmuztrestnejčinnostipodľa§233Trestnéhozákonaalebo
niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona na

účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody (§ 129 ods. 4 Trestného zákona).

Ustanovenie o zločineckej skupine ju definuje ako najvyššiu formu organizovaného zločinu. Zločineckú
skupinu je však nutné odlišovať od organizovanej skupiny, čo je nižšia forma páchania trestnej činnosti
skupinou osôb. Pre naplnenie pojmu zločineckej skupiny nepostačuje iba deľba určených úloh medzi

jednotlivými členmi skupiny, ale vyžaduje sa vnútorná organizačná štruktúra s rozdelením funkcií
a vysokým stupňom deľby práce medzi jej členmi v rámci vnútorného organizačného usporiadania
skupiny. Táto vnútorná štruktúra je charakterizovaná vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti (existencia
minimálne dvoch horizontálnych stupňov riadenia) relatívnou stabilitou a prísnym dodržiavaním pravidiel
(tzv. kódexu organizácie) vrátanie zásadného utajenia organizácie, jej štruktúry a jej akcií. Deľba činnosti

v zločineckej skupine vyplýva z organizačnej štruktúry. Z tohto hľadiska nemôže byť za zločineckú
skupinu považovaná určitá skupiny osôb len z toho dôvodu, že na páchaní trestnej činnosti sa podieľalo
viacero osôb, viacerými skutkami, napriek tomu, že medzi nimi existovala určitá deľba úloh.

Dôležitým znakom, ktorý rozlišuje zločineckú skupinu od organizovanej skupiny je priame alebo

nepriame získanie finančnej alebo inej výhody. Tieto výhody spravidla pochádzajú z obchodu s
drogami, z vydierania (napr. tzv. racketing), z nelegálnych hazardných hier, z obchodu so zbraňami, z
organizovania z obchodu so ženami, z prostitúcie, atď.

Trestná činnosť, ktorá je obvineným v obžalobe kladená za vinu, bola síce páchaná viacerými

osobami (siedmimi) ale každá z týchto osôb vykonávala len tú časť, ktorú jej umožňovalo vykonávanie
podnikateľskej činnosti, resp. pracovné zaradenie. Takúto deľbu úloh v žiadnom prípade nemožno
stotožňovať s deľbou práce v rámci vnútorného organizačného usporiadania a nie je ho taktiež možné
hodnotiť ako vysoký stupeň deľby práce.

Ďalej, pri trestnej činnosti obvinených neboli preukázané žiadne vzťahy nadriadenosti a podriadenosti,
o čom svedčí skutočnosť, že u prvých štyroch obvinených ide o rodinných príslušníkov (P. N. - matka,
G.. P.A. N. - syn, P. F. N. - dcéra, B. F. - zať). O absencii vzťahov nadriadenosti a podriadenosti svedčí aj
skutočnosť, že získané finančné prostriedky boli medzi jednotlivých obvinených prerozdeľované takmer
rovnakým dielom takým spôsobom, aké osoby obvinených sa v danom skutku a ako mierou zavinenia

podieľali.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že samotný fakt, že trestnej činnosti sa dopúšťalo
viacero osôb a túto páchali po dlhší čas, neodôvodňuje záver o tom, že obvinení sa trestnej činnosti
dopustili v nebezpečnom zoskupení podľa § 141 písm. a) Trestného zákona ako členovia zločineckej

skupiny, ako to v podstate ustálil Okresný súd v Nitre. Podľa názoru tunajšieho súdu obvinení celú
trestnú činnosť spáchali formou organizovanej skupiny v zmysle § 129 ods. 2 Trestného zákona. V
danom štádiu konania je namieste aj právna kvalifikácia ich konania ako pokračovací obzvlášť závažný
zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 5 písm. a) Trestného zákonas poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vymedzuje ustanovenie § 14 Trestného poriadku:
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na
a) trestný čin úkladnej vraždy,
b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného
zákona,

c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 4 Trestného zákona,
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v
súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), k) alebo l),
e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona,
f) trestné činy podplácania podľa § 332 až 335 Trestného zákona,

g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania teroristickej skupiny,
j) obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,

k) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy
hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola
spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody
podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej
dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa Trestného zákona,

l) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
m) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až k) alebo l), ak sú splnené
podmienky na spoločné konanie.

Vzhľadom k tomu, že v danom konkrétnom prípade nejde o trestný čin vymedzený v písm. a) až l)

§ 14 Trestného poriadku, nejde o spoločné konanie v zmysle písm. m) § 14 Trestného poriadku a
spôsobená škoda nedosahuje výšku uvedenú v písm. k) § 14 Trestného poriadku, ako aj to, že podľa
názoru tunajšieho súdu ide o trestný čin spáchaný „iba“ organizovanou skupinou, nie je Špecializovaný
trestný súd v Pezinku vecne príslušný. Na prejednanie a rozhodnutie je potom príslušný v zmysle §
16 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku okresný súd v sídle krajského súdu, ktorým je v prvom stupni

Okresný súd Nitra.

K obhajcami namietanej zákonnosti rozhodovania o väzbe Okresným súdom Nitra a Krajským
súdom Nitra Špecializovaný trestný súd udáva, že postúpenie veci tunajšiemu súdu podľa §
244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24.11.2015

č.k. 33Tk/2/2015-11090, právoplatné dňa 15.12.2015, nezakladá automaticky nepríslušnosť a tým
nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí o väzbe. Totiž od začiatku trestného stíhania bolo obvineným
vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223
ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i)
Trestného zákona v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorý

bezpochyby patrí do príslušnosti okresného súdu v sídle krajského súdu v zmysle § 16 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku. Okresný súd v Nitre bol preto jediným vecne príslušným prvostupňovým súdom na
rozhodovanie o väzbe v prípravnom konaní a aj po podaní obžaloby. V nadväznosti na to aj Krajský súd
v Nitre rozhodoval o väzbe ako vecne príslušný súd v druhom stupni. Preto Špecializovaný trestný súd
považuje rozhodnutia Okresného súdu v Nitre a Krajského súdu v Nitre za zákonné.

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený (§ 22 ods. 1
Trestného poriadku).
Najbližšie spoločne nadriadený súd okresnému súdu alebo krajskému súdu na jednej strane a
Špecializovanému trestnému súdu na druhej strane je Najvyšší súd SR (§ 22 ods. 2 Trestného poriadku).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Špecializovaný trestný súd v uvedenej trestnej veci vyvolal
spor o príslušnosť, lebo je názoru, že na prejednanie veci nie je vecne príslušným.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.