Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 8, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/360/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7107233193.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská
č. 37, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri
starej prachárni 13, proti žalovanej: E. M., W. XX.X.XXXX, F. U. V., L. XX, zastúpená JUDr. Jozefom
Mišlinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9 v konaní o 2,65 €, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/202/2010-45 zo dňa 13.4.2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
2,65 € na jeho účet a nahradiť mu trovy konania v sume 16,60 € na účet jeho právnej zástupkyne, to
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal 2,65 € titulom koncesionárskych poplatkov za obdobie
december 2004 a január 2005.

Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 3, § 4, § 4a zák.
č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. Vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenský rozhlas
bol v žalovanou období príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač, pričom žalovaná ako platiteľka
koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasových prijímačov nezaplatila koncesionársky poplatok
za rozhlasový prijímač vo výške 80,- Sk, t.j. 2,65 €. Právny predchodca žalobcu Slovenský rozhlas
túto svoju pohľadávku voči žalovanej postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaná v konaní
nepreukázala, či a kedy oznámila Slovenskému rozhlasu zmenu svojej adresy s tým, že bude platiť
koncesionárske poplatky z novej adresy a pod menom svojho manžela, pričom dôkazné bremeno
spočívalo na nej. Vzhľadom na to, že za mesiace december 2004 a január 2005 Slovenský rozhlas
evidoval predpis koncesionárskeho poplatku voči žalovanej na tejto adrese po 40,- Sk mesačne, že za
február 2005 tento poplatok už bol evidovaný ako 0, vyvodil, že k oznámeniu zmeny adresy došlo až od
februára 2005, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť dlžné koncesionárske poplatky.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná
o drobný spor, priznal úspešnému žalobcovi iba náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla rozsudok zmeniť, žalobu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že o nedoplatku sa
dozvedela až v máji 2011 z uznesenia súdu, ktorým jej bolo uložené vyjadriť sa k žalobe. Preukázala
pritom, že koncesionárske poplatky za uvedené mesiace zaplatené boli a tak je nedoplatok len fiktívny,
nakoľko koncesionárske poplatky za tieto mesiace boli platené na meno jej manžela. Nikdy jej nebola
doručená výzva na úhradu nedoplatku. Koncesionárske poplatky za rozhlas aj televíziu boli platené na

jej meno jedným dokladom SIPO a odhlásenie platieb po predaji bytu bolo vykonané súčasne. Napriek
tomu, že za televíziu žiadny nedoplatok nikto nikdy nežiadal, súd mal za to, že odhlásenie platby za
rozhlas žalovaná vykonala až o dva mesiace neskôr, a to napriek tomu, že v skutočnosti poplatky za
rozhlasový prijímač, ktorý vlastnili spolu s manželom R. U., zaplatené v skutočnosti boli. Poplatok bol
zaplatený na meno manžela. Z týchto dôvodov je žaloba nedôvodná.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril (odvolanie bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa
16.7.2012).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalovaná podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod je naplnený.

Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň nedodržal postup hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 132
O.s.p., keď neprihliadol na všetky vykonané dôkazy, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie predčasné.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 2,65 € titulom koncesionárskych poplatkov za používanie
rozhlasového prijímača za obdobie december 204 a január 2005 v zmysle zák. č. 212/1995 Z.z. o
koncesionárskych poplatkoch.

Žalovaná sa v konaní bráni tvrdením, že za žalované obdobie tieto koncesionárske poplatky zaplatila
prostredníctvom platieb SIPO, evidovaných na meno jej manžela R. U., N. H. XX.XX.XXXX F. W. Q.
XX U. V.h predali a odsťahovali sa na Q. G. Č.. XX U. V.. Ohľadne tejto obrany predložila súdu viacero
listinných dôkazov.

Súd prvého stupňa zameral dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, kedy žalovaná oznámila
Slovenskému rozhlasu zmenu bydliska.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch platiteľom poplatkov
je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v
účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona ten, kto zaplatí poplatok za jeden prijímač, môže sám alebo s
príslušníkmi svojej domácnosti používať viac prijímačov, a to v byte alebo mimo bytu.

Podľa ust. § 3 ods. 3 citovaného zákona platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač
vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15.dňa v mesiaci.

V zmysle ust. § 3 ods. 6 citovaného zákona povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca
nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca,
v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľa ust. § 3 ods. 8 písm. b) citovaného zákona platiteľ poplatkov podľa ods. 1 až 4 je povinný
vyberateľovi poplatkov oznámiť do 30 dní zmenu trvalého trvalého bydliska, zmenu priezviska fyzických
osôb, zmenu názvu, obchodného mena, sídla a identifikačného čísla právnických osôb a samostatne
zárobkovo činných osôb.

Podľa ust. § 3 ods. 9 citovaného zákona povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je
neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že platenie koncesionárskeho poplatku za
používanie rozhlasových a televíznych prijímačov sa viaže na vlastníctvo takéhoto prijímača a jeho
platiteľom je fyzická osoba, ktorá vlastní prijímač.

Ak tento prijímač patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú jeho vlastníkmi obaja manželia,
a teda platiteľom koncesionárskeho poplatku môže byť ktorýkoľvek z nich (§ 144 a § 145 Občianskeho
zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci nie je tá skutočnosť, či
žalovaná oznámila a kedy Slovenskému rozhlasu zmenu svojej adresy. Zmena adresy bydliska totiž
nemá vplyv na povinnosť platiť koncesionársky poplatok.

Právne významnou pre rozhodnutie vo veci je skutočnosť, či žalovaná koncesionárske poplatky
za žalované obdobie zaplatila a na preukázanie tejto skutočnosti nebolo vykonané dokazovanie v
potrebnom rozsahu a v zmysle návrhu žalovanej.

Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti je na žalovanej.

O zaplatení koncesionárskeho poplatku za mesiac január 2005 žalovaná predložila súdu na pojednávaní
dňa 13.4.2012 originál dokladu SIPO 01/05 s pečiatkou (zrejme inkasného strediska) o tom, že platba
bola realizovaná. Doklad SIPO je na meno R. U., s adresou V., Q. XX, pričom sobášnym listom žalovaná
preukázala, že je to jej manžel. Kúpnou zmluvou z 30.11.2004 zároveň žalovaná preukázala, že tohto
dňa predala byt na Q. XX U. V., čím odôvodňuje platenie koncesionárskych poplatkov od 1.12.2004
výlučne už len prostredníctvom inkasa z adresy Q. XX na meno svojho manžela (dovtedy mali byť
koncesionárske poplatky platené duplicitne aj z adresy Q. XX, E. A. E. Q. XX U. V.).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil tento dôkaz, respektíve
prečo naň neprihliadol a nepovažoval ho za dôkaz o zaplatení koncesionárskeho poplatku za január
2005.

Pokiaľ ide o zaplatenie koncesionárskeho poplatku za mesiac december 2004, takýmto dokladom o
zaplatení žalovaná nedisponuje. Predložila síce platobný doklad SIPO 12/04 na meno svojho manžela,
ale bez potvrdenia o zaplatení, pričom vzhľadom na skartáciu dokladov o zaplatení poplatkov SIPO
nemohla získať takýto doklad ani od inkasného strediska (č.l. 37 spisu). Navrhla však súdu, aby
informáciu o zaplatení poplatkov SIPO, a teda v rámci nich aj poplatku za rozhlas, vyžiadal priamo súd
od inkasného strediska, ktoré takéto záznamy má v počítači.

Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal.

Takto je rozhodnutie súdu predčasné, lebo vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z
ktorého dôvodu bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru
na preukázanie, respektíve vyvrátenie obrany žalovanej, že za žalované obdobie koncesionárske
poplatky uhradila, prihliadnuť pritom na všetky vykonané dôkazy ako aj na všetko, čo vyšlo za konania

najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.) s tým, že ak táto jej obrana nebude preukázaná,
súd žalobe opätovne vyhovie, či už v celom rozsahu alebo čiastočne v závislosti od výsledkov
vykonaného dokazovania.

V novom rozhodnutí opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.