Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205481
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Karadžičovej č. 8, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, na ul. Karadžičovej č. 8, proti žalovanému U. X., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v V. č. XXX,
o zaplatenie sumy 854,12 Eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 13.4.2015, č. k. 3C/142/2014 - 105 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 24.7.2006
uzatvorili zmluvu o bežnom účte. Následne z dôvodu, že právny predchodca žalobcu pre žalovaného v
zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného

nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv
vznikol formálne absolútny obchodný vzťah spravujúci sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka a ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom
účte, zmluva o úvere, sú absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté nazáklade zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. V súlade s

princípmi ochrany spotrebiteľa sa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie,
odstúpenieodzmluvy)natietovzťahyaplikujeprávnaúpravaoobčianskychprávachaniepodnikateľské
právo.

K poslednému výberu peňažnej sumy žalovaným došlo dňa 10.6.2010 a k uvedenému dňu bol zostatok

na jeho účte - 649,30 Eur. Posledná úhrada realizovaná žalovaným bola zo dňa 8.6.2010.

Z ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v ustanovení § 5b ukladá
orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

Súd má teda povinnosť z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi
z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase
rozhodovania o predmetnom nároku.

V danej právnej veci splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 10.6.2010,
pričom už nasledujúci deň po tomto dni mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie dlžnej
sumy. Premlčacia doba tak začala plynúť 11.6.2010 a uplynula dňa 11.6.2013. Žaloba bola podaná
dňa 16.06.2014, teda po uplynutí premlčacej doby a preto súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobou

zamietol ako nedôvodný.

Výrok o trovách odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť

tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 854,12 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 316,16 Eur v pravidelných
mesačných splátkach po 35 Eur splatných najneskôr k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým,
že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Poukázal, že žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.1.2015 so žalobou súhlasil, nenamietal proti žiadnej uvádzanej

skutočnosti a navrhol, aby bol zaviazaný k uhradeniu dlhu v splátkach po 35 Eur mesačne. Na základe
takto prejavenej vôle žalovaného malo byť vo veci rozhodnuté rozsudkom na základe uznania nároku
podľaustanovenia§153aO.s.p..Akdôjdekuznaniunárokuarozsudokpreuznaniejeprípustný,másúd
povinnosť rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené
dôkazy. Neakceptovaním uznávacieho prejavu žalovaného došlo v konaní k vade, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

S tvrdením žalobcu o povinnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle
ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p. sa stotožniť nedá. Tento druh rozsudku je založený na hmotnoprávnom
úkone plniacom funkciu zabezpečenia záväzku ( § 558 Občianskeho zákonníka). Uskutočnenie tohtoúkonu počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej predmetom je vecná opodstatnenosť
žaloby, na preskúmanie platnosti úkonu z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na
jeho základe spor meritórne rozhodnúť.

Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,
že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka umožňuje priznať aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka
bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu
premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh
nevznikol, prípadne že v čase keď ho uznal dlh neexistoval. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre
omyl skutkový alebo pre omyl právny ( napr., že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie

akékoľvek právne účinky.

Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 7.1.2015 ( č.l. 96 spisu), v ktorom vyslovil
svoj súhlas so žalobou a nenamietal proti žiadnej žalobcom uvádzanej skutočnosti z obsahu tohto
podania vôbec nevyplýva vedomosť o premlčaní žalobcom uplatnenej pohľadávky. Rovnako v žalobe

a ani v ďalších listinných dôkazoch sa nenachádza žiadna zmienka o premlčaní uplatneného nároku
žalobcu, prípadne o vedomosti žalovaného vo vzťahu k takémuto premlčaniu. Ak žalovaný o premlčaní
nevedel nemohol jeho uznávací prejav vyvolať právne účinky vedúce k tomu, aby vo veci bolo možné
rozhodnúť rozsudkom na základe uznania v zmysle ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p..

Okrem toho v súčasnosti je účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie nemá prechodné
ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Ak zákonné podmienky uznania premlčaného dlhu splnené neboli, súd prvého stupňa musel na
premlčanie aj bez návrhu prihliadnuť a žalobu zamietnuť.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.