Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15P/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313215645
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313215645.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti súdu v čase
podania návrhu o mal. A. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v
konaní do nadobudnutia plnoletosti zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako
kolíznym opatrovníkom, z rodičov: Y. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX a U.Ú. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, Š., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky U. Y., nar. X.XX.XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 25,- EUR na sumu 50,- EUR mesačne, počnúc dňom 13.08.2013 a zvýšeným výživným zo
sumy 50,- EUR na sumu 70,- EUR mesačne počnúc dňom 01.09.2013, ktoré výživné je povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Zaostalé výživné za obdobie od 13.08.2013 do 18.11.2015 vo výške 1 215,- EUR je otec p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľke v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 4.6.2009 č.k. 14C/104/2009-32 v časti o výživnom

na U. Y., nar. X.XX.XXXX.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 13.08.2013 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
pre mal. A. zo sumy 25,-eur na sumu 150,-eur mesačne a na mal. U. zo sumy 25,-eur na sumu 170,-
eur. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na zabezpečenie potrieb

maloletých detí. Maloletá A. nastupuje do tretieho ročníka SOŠ v Q. a mal. U. do prvého ročníka M. Y. v
D.. Je zamestnaná, jej mesačný príjem činí cca 330 až 350,-eur, poberá prídavky na dve deti. Nemá inú
vyživovaciu povinnosť. Otec detí si vyživovaciu povinnosť plní, s deťmi je v kontakte len ak mu zavolajú.
Spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou. V spoločnej domácnosti s
nimi žije jej mama, ktorá je živnostníčka- opatrovateľka v A.. V domácnosti sa nachádza len jedenkrát
polročne na týždeň.

Na pojednávaní uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorého mesačný príjem je od 1.300
do 1.500,-eur. Na domácnosť jej mesačne prispieva sumou 500,-eur, v prípade potreby aj viac. Z ich
vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá D., ktorá je v jej celodennej starostlivosti. V H. má podanú
žiadosť o prídavky na dieťa, pričom jej ešte neboli priznané. Pred otehotnením bola zamestnaná, jej
príjem bol okolo 350 až 400,-eur, pracovný pomer skončil vzájomnou dohodou so zamestnávateľom

z dôvodu, že v dôsledku tehotenstva nebola schopná pracovať na tri zmeny , odstupné jej vyplatené
nebolo. Polroka poberala dávky v nezamestnanosti. Rodičovský príspevok poberala dva mesiace,pričom jej bolo oznámené, že naň nemá nárok. Na pojednávaní dňa 18.11.2015 uviedla, že otcovi
maloletej D. boli v H. priznané prídavky na deti, ktoré sú mu vyplácané na účet vo výške 155,-eur
mesačne. Od 01.09.2015 jej je opätovne vyplácaný rodičovský príspevok v sume 203,20,-eura. Poberá

prídavky na U.. Mesačne vynaloží 235,-eur na náklady spojené s bývaním, v čom je zahrnutý aj internát
pre U., v zimnom období kupuje pevné palivo, či ju vyjde okolo 150,-eur mesačne, voda je okolo 90 až
100,eur polročne, elektrika 70,-eur. Úvery ani pôžičky nemá. Uviedla, že jej vzťahy so staršou dcérou
A. sa narušili a od júna 2014 býva v domácnosti otca. Na jej výživu neprispieva. Otec na výživu U.
prispieva mesačne sumou 25,-eur, naviac neprispieva.

Matka poukázala na to, že otec má vedľajší príjem, keďže sa venuje chovu včiel, opravuje autá, pričom
aj jej samej za peniaze opravoval auto. Má za to, že otec vlastní auto aj motocykel, pričom tieto sú buď
napísané na jeho priateľku alebo matku.

Otec s podaným návrhom nesúhlasil, neskôr na pojednávaní súhlasil s výškou výživného 50,-eur

mesačne. Poukázal na to, že je dlhodobo nezamestnaný, od roku 2010. V tom čase mal autonehodu,
mal zdravotné problémy, nevydržal dlho stáť na nohách. O invalidný dôchodok nepožiadal. Poberá
sociálne dávky v sume 55,80,-eur.Je evidovaný na úrade práce, snaží sa prácu si nájsť aj sám ako
vodič , o čom však nevie predložiť doklad. Je vyučený automechanik, poprel, že by robil s autami, v tejto
sfére pracoval iba rok a pol. Predtým pracoval ako sbskár, pracovník na stavbách. Na žiadne ochorenie

sa nelieči, nie je sledovaný v žiadnej ambulancii. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou P. J., ktorá
je zamestnaná, jej príjem je od 320 do 350,-eur. Občas mu finančne vypomôže. Žije v rodinnom dome
v jeho osobnom vlastníctve. Jeho výdavky predstavuje platba za vodu 51,-eur za každé tri mesiace,
64,-eur mesačne za elektriku, kúri pevným palivom čo je ročne 600,-eur, platí domovú daň a poplatky
za odpad. Družka zabezpečuje výdavky spojené s nákupom stravy a on znáša všetky ostatné výdavky.

Priateľke vypomáha so splácaním pôžičky, pričom jej prispieva sumou 100,-eur. Finančne mu vypomáha
jeho matka , ktorá poberá dôchodok okolo 350,-eur. V priebehu konania uviedol, že od apríla 2014
spoločnej domácnosti s ním býva aj staršia dcéra A., pričom za ZRPŠ jej uhradil 10,-eur, na stužkovú
bude potrebné uhradiť 300,-eur. Matka na jej výživu neprispieva.

K tvrdeniam matky uviedol, že je pravdou, že chodí predávať na trh zeleninu z jeho a maminej záhrady,
z čoho má príjem okolo 60,-eur mesačne, zároveň však platí daň za miestnu tržnicu a daň zo záhrady.
Poprel, že by bol vlastníkom motorových vozidiel alebo iných hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Chová 16
včelích rodín. Družka vlastní 15 ročné auto a dva nové skútre, pričom jeden využíva jej švagor, hodnota
jedného je cca 900,-eur. Na pojednávaní uviedol, že chovu včiel sa venuje len ako hobby, pričom z

pôvodných 65 má len 10 rodín, pričom ich počet znížil v priebehu roku 2015 a 2014. Príjem z predaja
medu, prípadne ovocia zo záhrady bol ročne od 250 do 300,-eur. Od septembra 2015 už na tržnici svoje
produkty nepredáva, nakoľko bol slabý rok.

V čase začatia konania maloletá U. nadobudla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. Na pojednávaní uviedla,

že na podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá vo výške , ktorú navrhla matka. Navštevuje tretí
ročník SOŠ, M. Y. Q. D., na ktorú nastúpila v septembri 2013. Poukázala na to, že má vysoké výdavky
s návštevou školy, potrebuje veci na prax, knihy, musí absolvovať povinné kurzy, školské výlety. Všetky
výdavky uhrádza mama. Je zdravá, nemá osobitné záujmy, chodí do fitnescentra, pričom mesačná
permanentka ju stojí 23,-eur. Za internát a stravu platí 50,-eur mesačne, jednosmerné cestovné Levice

- F. ju vyjde 4,-eur. Finančne jej otec naviac mimo bežného výživného, ktoré platí matke, prispieva len
z príležitostí narodením, menín, pričom jej zvykne dať 20,-eur. Štipendium nepoberá.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Na pojednávaní dňa 22.10.2014 vzala už plnoletá A. Y. návrh na zvýšenie výživného podaný jej matkou
v celom rozsahu späť.

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k U. upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
04.06.2009 č.k. 14C/104/2009-32, ktorým súd manželstvo rodičov U. rozviedol a schválil rodičovskú

dohodu v zmysle, ktorej bola v tom čase maloletá U. zverená do starostlivosti matke a otec sa zaviazal
prispievať na jej výživu výživným vo výške 25 ,-eur vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
10.07.2009.V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 14C/104/2009 bola matka vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, poberala dávky v hmotnej núdzi, ktoré jej v mesiaci apríl 2009 boli vyplatené

v sume 148,874,-eura. Otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 518,44,-eura. Rodičia okrem U.
a A. nemali inú vyživovaciu povinnosť.

Maloletá U. bola žiačkou piateho ročníka základnej školy, navštevovala tanečný krúžok.

V súčasnosti matka je matka na rodičovskej dovolenke , od 01.09.2015 jej bol predbežne priznaný
rodičovský príspevok v sume 203,20,-eura, poberá prídavky na dve deti po 47,04,-eura. Naposledy bola
od 01.02.2012 do 30.09.2013 zamestnaná v spoločnosti Y. M. O., pričom v roku 2013 v mesiaci júl jej
bol vyplatený čistý príjem 325,52,-eura a v mesiaci august 146,15,-eura. Od 07.10.2013 bola vedená v
evidenciiuchádzačovozamestnaniedo01.03.2014,kedybolazevidencievyradenázdôvodunarodenia
dieťaťa. Od 07.10.2013 jej boli po dobu šiestich mesiacov vyplácané dávky v nezamestnanosti, pričom

denný vymeriavací základ činil 12,3931,-eura. Peňažná pomoc v materstve ani dávky v hmotnej núdzi
matka nepoberala. Je spoluvlastníčkou rodinného domu, nachádzajúceho sa v kat. území F., vedeného
na liste vlastníctva č. XXX. Súdu preukázala, že za televíziu mesačne uhrádza 17,75,-eura, splátka
úveru je 43,44,-eura, výdavky na vodu predstavujú 46,70,-eura. Výšku výdavkov na telefón preukázala
predložením dvoch poštových poukážok v sume 15,44,-eura a 22,57,-eura. Okrem U. a A. Y. jej dňa

XX.XX.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D. W. W., ktorej otcom je druh matky S. C..

Matka žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorého čistý príjem podľa výplatných pások za vybrané
mesiace predstavuje v priemere 1.591,86,-eura. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva dohodnutá
mzda druha matky brutto v sume 1.777,18,-eura.

Otec je od 08.01.2010 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 01.02.2010 je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, pričom od roku 2013 mu bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi mesačne v
sume 118,30,-eura, Od januára do apríla 2015 sa táto suma znížila na 55,80,-eura, v mesiaci máj a jún
2015 mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi po 152,10,-eura mesačne, od júla do októbra vrátane

sa výška dávky znížila na sumu 55,80,-eura mesačne. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice zo dňa 08.07.2015 vyplýva, že sa otcovi znížila pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80,-
eura mesačne od 01.06.2015 z dôvodu odmietnutia ponuky na odpracovanie pracovných činností. Je
výlučným vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. území Š., vedeného na liste vlastníctva
č. XXX. Preukázal, že za vodu uhrádza podľa predložených poštových poukážok 36,79,-eura, 51,23,-

eura, elektriku 88,59,-eura, 64,28,-eura, televíziu 11,50,-eura, RTVS 4,64,-eura. Daň z nehnuteľnosti v
roku 2013 uhradil v sume 119,07,-eura.

Žije v spoločnej domácnosti s dcérou A. Y., na ktorej výživu matka neprispieva a družkou, ktorá je
zamestnaná jej príjem podľa výpovede otca predstavuje sumu od 320 do 350,-eur, pričom výšku jej

príjmu súdu napriek viacerým výzvam nepreukázal .Ani súdu sa napriek viacerým pokusom výšku jej
príjmu nepodarilo zistiť. Okrem A. a U. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

U. Y. navštevuje v tretí ročník Strednej odbornej školy D., študijný odbor hotelová akadémia. Do školy
chodí pravidelne, dosahuje dobré študijné výsledky. Mesačné výdavky predstavuje poplatok za internát

20,-eur mesačne, stravu 33,-eur, obedy 1,25,-eura denne, cestovné Š. - D. 1,05,-eura dvakrát týždenne,
Š. - F. 0,55,-eura dvakrát týždenne, príspevok do ZRPŠ pri SOŠ 20,-eur ročne, príspevok do ZRPŠ
pri internáte 5,-eura ročne, platba za baristický kurz 100,-eur, učebnice 30,-eur. Je zdravá, osobitné
záujmy nemá.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré
súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patri k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa,
ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen

na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu
a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.) Odôvodnené
potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale

aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých

okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie
( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích
povinností povinného a podobne.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov
ako aj na strane U. k zmene pomerov. V čase začatia konania maloletá U., toho času plnoletá, za tenčas fyzicky vyspela, navštevuje tretí ročník strednej školy. Už len plynutím času sa prirodzene zvýšili sa
náklady na jej stravovanie, ošatenie, vzdelanie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie.

U matky došlo k zmene keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola nezamestnaná,
poberala dávky v hmotnej núdzi, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, od 01.09.2015 poberá
rodičovský príspevok v sume 203,20,-eura a prídavky na dve deti. Zmenili sa jej osobné pomery, žije v
spoločnej domácnosti s druhom, ktorý sa podieľa na všetkých výdavkoch matky. Dňa XX.XX.XXXX jej
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D.. Otec je nezamestnaný, evidovaný na úrade ako uchádzač o

zamestnanie, poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V spoločnej domácnosti s ním žije staršia dcéra A..
Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil.

Súd zisťoval výdavky na strane rodičov a konštatuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného dôvodu nebral do úvahy výdavky
rodičov súvisiace s pôžičkami a úvermi. Súd zvýšil výživné zo strany otca na U. majúc za preukázanú

zmenu pomerov na jej strane od podania návrhu na začatie konania. Takto zvýšené výživné spolu s
rodinnými prídavkami, výživným zo strany matky je schopné pokryť základné odôvodnené potreby U.
rešpektujúc zásadu rovnakej životnej úrovne detí a rodičov.

Súd neuveril tvrdeniam otca ohľadom výšky jeho príjmu a to s poukazom na ním prezentované výdavky,

ktoré vysoko presahujú jeho príjem pochádzajúci z dávok v hmotnej núdzi. Rovnako sa nestotožnil ani
s jeho tvrdením, že mu finančne vypomáha jeho družka a matka- starobná dôchodkyňa žijúca sama v
rodinnom dome, keď jej dôchodok predstavuje mesačne podľa zistenia súdu 296,40,-eura. Rovnako je
súd presvedčený, že s poukazom na výšku družkinho príjmu nie je v jej možnostiach uhrádzať splátky
pôžičky, uhrádzať výdavky na stravu celej domácnosti otca a ešte mu aj finančne vypomáhať. Súd

poukazuje a skutočnosť, že otec si má byť v prvom rade vedomý svojej vyživovacej povinnosti k deťom
a úmerne tomu je povinný zabezpečiť si aj podmienky na to, aby si túto zákonnú povinnosť mohol
plniť. Otec súdu nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania, je nezamestnaný od roku 2010, pričom
jeho zdravotný stav je dobrý. Súd má za to, že na jeho strane neexistujú žiadne objektívne prekážky,
ktoré by mu znemožňovali aj s poukazom na jeho dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti nájsť

si zodpovedajúce zamestnanie. O jeho prístupe k práci svedčí aj skutočnosť, že odmietol odpracovať
potrebný počet hodín v prospech obce a zvýšiť si tým dávku v hmotnej núdzi. Z uvedeného je zrejmé,
že otec zjavne nie je až v takej finančnej núdzi, keď si môže dovoliť odmietnuť zvýšenie príjmu o 61,60,-
eura.

Súd výživné zvýšil zo strany otca na U. od 13.08.2013, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade
s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, majúc za preukázanú zmenu pomerov na jej strane. V súvislosti so
započatím štúdia U. na strednej škole dňom 01.09.2013 súd zvýšil výživné zo sumy 50,-eur na sumu
70,-eur. Otec uhrádza výživné na U. pravidelne v sume 25,-eur mesačne.

Odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi - odporcovi na výživnom zaostalosť vo
výške 1.229,40,- EUR ( mal zaplatiť august 2013 : 50,-EUR : 31 dní = 1,61,- EUR x 18 dní + 4 mesiace
roku 2013 (september, október, november, december) x 70,-EUR + 12 mesiacov roku 2014 x 70,-EUR
+ 11 mesiacov roku 2015 x 70,-EUR; otec zaplatil august 2013 : 25,-EUR : 31 dní = 0,81,- EUR x 18
dní + 4 mesiace roku 2013 (september, október, november, december) x 25,-EUR + 12 mesiacov roku

2014 x 25,-EUR + 11 mesiacov roku 2015 x 25,-EUR) , ktorú súd otca zaviazal zaplatiť do 90 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky U. Y.. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého
výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a majetkové pomery
otca maloletej ako aj skutočnosť, že U. je plnoletá, budúci školský rok ukončí štúdium na strednej škole.
S poukazom na skutočnosť, že nadobudnutím plnoletosti U. nadobudlo predmetné konanie charakter

konania sporového, súd návrh vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a o trovách rozhodol tak, že U.
ako navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.