Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/46/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310202503
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2310202503.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľky: A. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. Š. XXX/XX, zast. JUDr. Vojtechom
Zuzákom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Mierové Nám. 4, proti odporcovi v 1./ rade: Y. Č., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. Ú., W. XXX/XX, v 2./ rade: E. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom B. Ú., W. XXX/XX, obaja
zast. Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, IČO: 36 869 341, o odporovateľnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon dlžníka E. Č., nar. XX.X.XXXX, ktorým daroval odporcovi v 1./ rade
nehnuteľnosť vedenú Správou katastra F., zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. Ú., parcela

číslo XXXX/XX ostatné plochy vo výmere 449 m2, ktorého vklad bol povolený pod B. XXXX/XX zo dňa
15.5.2007, je voči navrhovateľke právne neúčinný.

II. Súd určuje, že právny úkon dlžníka E. Č., nar. XX.X.XXXX, ktorým daroval odporcovi v 2./ rade
nehnuteľnosť vedenú Správou katastra F., zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. Ú., parcela
číslo XXXX/XX ostatné plochy vo výmere 449 m2, ktorého vklad bol povolený pod B. XXXX/XX zo dňa
15.5.2007, je voči navrhovateľke právne neúčinný.

III. Odporcovia v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke k rukám jej
právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 517,12 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

IV. Odporcovia v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.2.2010 bol súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd určil neúčinnosť
právnych úkonov voči navrhovateľke a to darovacích zmlúv, ktoré uzatvoril E. Č., nar. XX.X.XXXX s
odporcami v 1./ a 2./ rade dňa 15.5.2007.

Svoj návrh odôvodnila s poukazom na § 42a ods. 1 a ods. 3 písm. a/ OZ tým, že navrhovateľka, ako
predávajúca a E. Č., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúci, uzatvorili dňa 26.1.2007 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra

F., zapísaná na LV č. XX, k.ú. B. Ú., a to parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 11012 m2. Zároveň si
dohodli kúpnu cenu vo výške 5.175.640,- Sk (171.799,77 eur). Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do
8 mesiacov odo dňa podpisu kúpnej zmluvy (t.j. do 26.9.2007). Ku dňu podania návrhu kupujúci zaplatil
navrhovateľke 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) a to príkazom na úhradu zo dňa 19.2.2007. Listom zodňa 13.5.2008 vyzvala navrhovateľka kupujúceho na úhradu zostatku kúpnej ceny, na ktorý list kupujúci
nereagoval. Vzhľadom k tomu navrhovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý vydal
tunajší súd po č.k. 16C/107/2009 zo dňa 23.6.2009. Kupujúci si aj napriek tomu nesplnil svoju povinnosť

a tak sa obrátila navrhovateľka na exekútora, ktorý zistil, že kupujúci vlastní hnuteľný majetok, ktorý
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (exekúcia je vedená u súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka
so sídlom v Galante pod EX 1324/09).

Po nadobudnutí vlastníctva hore uvedenej parcely kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, si nechal vyhotoviť

geometrický plán a nehnuteľnosť rozparceloval.

Dňa 15.5.2007 kupujúci previedol darovacou zmluvou na svojich synov - odporcov 1/ a 2/ vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v k.ú. B. Ú., pričom na odporcu 1/ previedol parc. č. XXXX/XX ostatné plochy
o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra
F. a na odporcu 2/ parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX,

vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F..

Z uvedeného vyplýva, že kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, otec odporcov, nezaplatil kúpnu cenu, pričom
zároveň previedol vlastnícke právo na tretie osoby, čím navrhovateľke znemožnil uplatniť si svoje právo
z kúpnej zmluvy - právo od nej odstúpiť pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny v stanovenom termíne

(čl. III zmluvy).

Odporcoviasavyjadriliknávrhupísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa1.4.2010atoprostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení poukázali na ustanovenie § 42a ods. 3 OZ. Potvrdili skutočnosť,
že ich otec previedol na odporcov darovacou zmluvou v návrhu uvedené nehnuteľnosti, pričom ich otec

nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou tak, ako to opísala
v návrhu. V čase uzatvorenia darovacích zmlúv však odporcovia nemali dôvod pochybovať o tom, že
nadobúdajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú riadne právne vysporiadané a už vôbec nemali
dôvod domnievať sa, že ich otec má v úmysle týmto prevodom ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku.
Naopak, odporcovia sú presvedčení o tom, že ich otec nikdy nemal v úmysle ukrátiť navrhovateľku

na jej právach, avšak obchodné aktivity ich otca ani nemali dôvod podrobne sledovať a kontrolovať,
odporcovia nemohli vedieť, že kúpna cena za pozemky nie je splatená v celom rozsahu. Odporcovia
žiadali návrh zamietnuť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - kúpna zmluva, darovacie

zmluvy (spisy Správy katastra F.), listy vlastníctva, oznámenie o stave exekučného konania, platobný
rozkaz, vypočul účastníkov konania a navrhovaných svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a otcom odporcov došlo tak, ako to navrhovateľka

popísala vo svojom návrhu (a to aj s poukazom na výpoveď svedka - kupujúceho E. Č., nar. XX.X.XXXX),
rovnako ako k vydaniu platobného rozkazu 16C/107/2009 zo dňa 23.6.2009 a začatiu exekučného
konania voči otcovi odporcov. Po nadobudnutí vlastníctva kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, si nechal
vyhotoviť geometrický plán a nehnuteľnosť rozparceloval na niekoľko menších parciel. To, že kupujúci
nezaplatilcelúkúpnucenu,potvrdilajsamotnýkupujúci,keďvypovedalakosvedok(zdohodnutejkúpnej

ceny zaplatil len 1.000.000,- Sk).

Dňa 27.4.2007 otec odporcov uzatvoril so svojimi synmi - odporcami 1/ a 2/ darovacie zmluvy na prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. B. Ú., pričom na odporcu 1/ previedol parcelu č. XXXX/
XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom

I., Správou katastra F. a na odporcu 2/ parcelu č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F.. Vklad vlastníckeho práva
v prospech odporcov 1/ a 2/ bol v oboch prípadoch povolený dňa 15.5.2007.

V čase uzatvárania darovacích zmlúv odporcovia 1/ a 2/ bývali v spoločnej domácnosti s ich otcom,

pričom obaja pri svojej výpovedi zhodne uviedli, že pozemky im ponúkol ich otec, ktorý aj pripravil
darovacie zmluvy, oni obaja sa o vec nezaujímali, nezisťovali ani, či kúpna cena bola navrhovateľke
vyplatená, vedeli, že sa jedná o pozemky, ktoré ich otec nadobudol od navrhovateľky; teda ani jeden z
odporcov nevenoval náležitú pozornosť a starostlivosť prevodu pozemkov.Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z

dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči
dlžníkovi pohľadávku (akúkoľvek, teda bez ohľadu na to, či je splatná, nesplatná, budúca, vymáhateľná),
pričom podľa názoru odvolacieho súdu (str. 5 uznesenia pod č.k. 23Co/184/2011-142 zo dňa 24.9.2012)
nie je predpokladom odporovateľnosti existencia vymáhateľnej pohľadávky alebo splatnej pohľadávky,

pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa a teda postačuje, aby
veriteľ sledoval úmysel ukrátiť akúkoľvek pohľadávku veriteľa.

Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech,
a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do

úvahy dlžník; ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane žalovaného.

Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117).

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými
právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol
uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku
veriteľa (in frauden creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba)

zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu
jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnejpohľadávky,nebolobydôvodunavyslovenieneúčinnostitakéhotoprávnehoúkonu.Veriteľ
preto musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom (jednostranným či

dvojstranným) dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok.

Z výpovede svedka E. Č., otca odporcov na pojednávaní dňa X.X.XXXX, ktorý uviedol, že ani v roku
2007 a až do súčasnosti nikdy nedisponoval takým majetkom, ktorý by postačoval na úhradu kúpnej
ceny (v danom prípade 4.175.640 Sk, pretože 1.000.000 Sk bol vyplatený), mal súd za preukázané, že

právnym úkonom - darovacími zmluvami došlo k zmenšeniu jeho majetku a jeho zostávajúci majetok
by nepostačoval na uspokojenie navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky. Zároveň súdny exekútor
JUDr. Peter Urbánek so sídlom v Galante pri vedení exekúcie pod sp. zn. EX 1324/09 zistil, že kupujúci
(otec odporcov) vlastní hnuteľný majetok, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde
domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi (navrhovateľke) právne neúčinné. Táto neúčinnosť voči
veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám
zostáva odporovateľný právny úkon účinným.

Lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je hmotnoprávnou
lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde (nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na uplynutie
tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu). Táto lehotazačína plynúť od vykonania právneho úkonu. Pri právnych úkonoch, podľa ktorých práva vznikajú
vkladom do katastra nehnuteľností, možno považovať za dlžníkom vykonaný právny úkon, t.j. za právny
úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, podľa ktorého

bolo na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení vložené právo do
katastra nehnuteľností. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto
v týchto prípadoch začína plynúť dňom, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností
(v danom prípade je to deň 15.5.2007) a uplynie dňom 15.5.2010 podľa § 122 ods. 2 OZ: „Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom

zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.“

Odsek 3 umožňuje veriteľovi, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu. V týchto
prípadoch preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti;
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkych osôb (ods. 3 písm. a/) sa predpokladá (prezumuje).

Preto druhá žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ to druhá strana v konaní pred
súdom nepreukáže, odporovacia žaloba je úspešná. V tom spočíva vyššie spomenutá výhoda veriteľa,
odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám v cit. ustanovení vymenovaným. Tento právny názor v tomto
konaní už potvrdil aj odvolací súd (v uznesení pod č.k. 23Co/184/2011-142 zo dňa 24.9.2012).

Osoba dlžníkovi blízka sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle
ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula
„starostlivosť“, aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej
starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s

prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto
úmysle dozvedela).

Ako súd uviedol vyššie, odporcovia náležite nevenovali pozornosť danej veci, neoverovali si podstatné

skutočnosti, a aj keď vedeli, že ich otec získal pozemky od navrhovateľky, vôbec sa nezaujímali o to, či
kúpna cena je splatená a či i ch otec má všetky záväzky voči navrhovateľke vyporiadané.

Právne následky z odporovateľného právneho úkonu zostávajú v zásade zachované medzi subjektami
záväzkového právneho vzťahu, ktorý z takého právneho úkonu vznikol. Ten, kto na základe takého

právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu
úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví
tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie výkonu
rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo (ako by vec bola
naďalej vo vlastníctve dlžníka). Z celkovej úpravy odporovateľnosti právnym úkonom, najmä však z

dikcie ustanovenia § 42a ods. 1 OZ, jednoznačne vyplýva, že táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi.

Z výpovede svedka E. Č., otca odporcov, mal súd za preukázané tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v
návrhu, ako aj tú skutočnosť, že odporcovia sa o nadobudnutie pozemkov nezaujímali, nezisťovali, či
ich otec má vyporiadané záväzky voči navrhovateľke.

Z výpovedí ďalších svedkov (U. W. a Y. S.) mal súd za preukázané, že otec odporcov neuhradil
kúpnu cenu, napriek tomu, hoci to kúpna zmluva nezakazovala, previedol dva pozemky na odporcov,
čím si musel byť vedomý toho, rovnako ako odporcovia, že zmenšuje svoj majetok a v tom čase
vedel aj to (výpoveď zo dňa X.X.XXXX), že majetok, ktorý vlastní, nepostačuje na úhradu pohľadávky

navrhovateľky. Súd mal ďalej z výpovedí týchto svedkov za preukázané, že otec odporcov niekoľkokrát
prisľúbil úhradu kúpnej ceny, pričom sa vždy vyhováral na nedostatok financií, pričom kúpnu cenu chcel
uhradiť z predaja pozemkov a hoci dva pozemky predal, z tejto kúpnej ceny neposkytol navrhovateľke
nič a dva pozemky daroval, čím zmaril vyplatenie kúpnej ceny navrhovateľke. Pri rokovaniach s otcom
odporcov vždy boli prítomní aj odporcovia, ktorí tak vedeli, že pohľadávka navrhovateľky zostáva

neuhradená.

Keďže odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pod č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2011
a súdu nariadil zistiť kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka vzťahujúce sa na obdobie k 15.5.2007,prvostupňový súd doplnil dokazovanie o túto skutočnosť. Z výsluchu svedka - otca odporcov súd zistil, že
k tomu dňu nedisponoval iným hodnotným majetkom ako pozemkami, ktoré kúpil od navrhovateľky, za
kvalifikované zmenšenie majetku súd považuje práve uzatvorenie darovacích zmlúv, ktoré sú uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Darovaním pozemkov odporcom dlžník tak znemožnil jednak
odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a otcom odporcov a jednak znemožnil,
aby sa navrhovateľka v exekúcii domáhala predaja pozemkov a uspokojenia svojej pohľadávky. Ostatné
pozemky zaťažil záložným právom v prospech banky, keď si bral úver na financovanie inžinierskych sieti,
tieto nevybudoval, nesplácal úver a banka tak uplatnila svoje záložné právo. V dôsledku všetkých týchto

skutočností tak navrhovateľka nemohla uplatniť právo odstúpenia od kúpnej zmluvy, ani sa domôcť
vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní.

Právny zástupca odporcov v záverečnom vyjadrení uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy sa pri ústnych
dohovoroch dohodli na neskoršom splatení kúpnej ceny. S takýmto názorom súd nemôže súhlasiť,
nakoľko snahu navrhovateľky o mimosúdne riešenie sporu o zaplatenie kúpnej ceny nie je možné

posúdiť ako dohodu o zmene splatnosti kúpnej ceny s poukazom na § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého
písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia, nakoľko
odporcovia nepreukázali súdu, že nemohli mať vedomosť o tom, že právnym úkonom - darovacími

zmluvami, sa ukracuje uspokojenie navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky, naopak sami potvrdili,
že sa o to nezaujímali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy konania v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. postupom podľa

§ 11 a to za 8 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach
v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu dňa
16.6.2011, pričom odmena za úkony v roku 2010 je á 55,49 eur, za úkony v roku 2011 á 57,- eur a za
úkony v roku 2013 á 60,07 eur , tj. 3 x 55,49 eur, 3 x 57,- eur a 2x 60,07 eur ; režijný paušál za úkony
v roku 2010 - 3 x 7,21 eur, za úkony v roku 2011 - 3 x 7,42 eur a za úkony v roku 2013 - 2 x 7,81 eur,

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 517,12 eur (3 x 55,49 eur + 3 x 57,- eur + 2 x 60,07 eur 3
x 7,21 eur + 3 x 7,42 eur + 2 x 7,81 eur ).

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Keďže navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a v
konaní bola plne úspešná, súd v zmysle § 2 ods. 2 poplatkového zákona zaviazal k zaplateniu súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur, podľa položky 1 písmeno b/ Sadzobníka

súdnych poplatkov spoločne a nerozdielne oboch odporcov, ktorí v konaní úspech nemali a nie sú
oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každýúčastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.