Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1009/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203967
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113203967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu

Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., ul. K. XXX/XX, zastúpená Mgr. S. W., advokátom so sídlom v Y., ul. I. XX,
proti odporcovi: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad I., ul. K. XXX/XX, prechodne bytom O. nad
I., ul. H.. J. XXX/X, zastúpený Mgr. Y. G., advokátom so sídlom v L., ul. I. 1, o vrátenie daru, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. júna 2014, č.k. 17C/4/2013-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že odporca je povinný vydať navrhovateľke podiel 1/4 bytu č. XX
s prislúchajúcimi podielom na príslušenstve bytu, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX na 2. poschodí

bytového domu súpisné číslo XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX k.ú. O. nad I., podiel 1/4 z podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX obidva zapísané
na LV XXXX pre k.ú. O. nad I., podiel XX/XXXX na pozemku H. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 418 m2, ktorý je zapísaný na LV XXXX pre k.ú. O. nad I..

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 205,67 eur k rukám
advokáta JUDr. N. L. a trovy právneho zastúpenia 284,31 eur k rukám advokáta Mgr. S. W., všetko do

15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur a súdny poplatok za odvolanie
vo výške 99,50 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na základe priloženého
platobného predpisu na zaplatenie súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka ako darkyňa domáhala
vrátenia daru, a to spoluvlastníckeho podielu 1/4 k bytu č. XX vo vchode č. XX na 2. poschodí bytového
domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parcela číslo XXXX/XX v k.ú. O. nad I., z dôvodu,
že odporca ako obdarovaný sa ku nej správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Takéto správanie

odporcu malo spočívať vo vulgárnom a agresívnom správaní odporcu najmä pod vplyvom alkoholu,
ktorý nadmerne požíval, vyhrážkach o vyhodení z okna, v bránení v spánku, zastrašovaní, rozbíjaní
bytového zariadenia.

V rámci skutkových zistení mal okresný súd za preukázané navrhovateľkou tvrdené darovanie
spoluvlastníckeho podielu ako aj výzvu na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov.
Ohľadom správania sa odporcu zistil, že odporca bol v minulosti priestupkovo postihovaný, a to dňa

05.06.2010 za to, že spal pod vplyvom alkoholu na verejnom priestranstve, dňa 05.09.2011 za to, že
pod vplyvom alkoholu ležal na ceste, dňa 20.04.2012 za to, že spal pod vplyvom alkoholu na lavičke,
dňa 17.06.2013 za to, že sa pod vplyvom alkoholu váľal na zemi. V jednom z týchto prípadov bola vec
prejednaná v blokovom konaní a v ostatných prípadoch bola riešená napomenutím. Dňa 05.04.2012bola Mestskou políciou v Dubnici nad Váhom odporcovi uložená bloková pokuta v blokovom konaní za
to, že dňa 04.04.2012 v mieste trvalého bydliska fyzicky napádal navrhovateľku, hrubo sa k nej správal,
vykrúcal jej ruky, rozbíjal nábytok a bránil jej odísť z bytu preč. Na základe oznámenia navrhovateľky

zo dňa 16.06.2012 vykonalo Obvodné oddelenie PZ Dubnica nad Váhom objasňovanie priestupku,
ktorého sa mal dopustiť odporca. Navrhovateľka v oznámení o spáchaní priestupku uviedla, že jej
odporca robí schválnosti, napríklad, že jej dňa 15.06.2012 o 22.30 hod. zvonil na zvonček, aby mu
išla otvoriť dvere a keďže mu neotvorila zvonil aj o 23.30 hod.. Uvedená vec bola záznamom zo dňa
13.08.2010 odložená, nakoľko nebola naplnená skutková podstata priestupku. Navrhovateľka podala

dňa 15.06.2012 na Okresnej prokuratúre Trenčín na odporcu trestné oznámenie kvôli psychickému a
fyzickému týraniu. Odporca na základe tohto trestného oznámenia nebol zo spáchania trestného činu
obvinený, pričom policajt po prešetrení veci odovzdal trestné oznámenie Obvodnému úradu v Trenčíne
na prejednanie priestupku. Obvodný úrad v Trenčíne na základe zistených skutočností dospel k záveru,
že spáchanie skutku nebolo v konaní preukázané a priestupkové konanie dňa 05.09.2012 zastavil.

Vychádzajúc z právneho posúdenia podľa § 630 občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval,
že dôvodom pre vrátenie daru podľa uvedeného ustanovenia musí byť hrubé porušovanie dobrých
mravov, teda nie akékoľvek porušovanie dobrých mravov, ale iba takéto správanie väčšej intenzity. za
rozhodujúce v danom prípade považoval posúdenie vzťahu navrhovateľky a odporcu pred samotným
darovaním. Uviedol že, ak správanie odporcu voči navrhovateľke v čase pred darovaním bolo približne

rovnaké ako aj po darovaní, nemôže takéto správanie byť hrubo porušujúcim dobré mravy. Za približne
rovnaké alebo obdobné správanie ako pred darovaním nemožno podľa okresného súdu žiadať vrátenie
daru.

Z vykonaného dokazovania nemal tiež okresný súd za preukázané fyzické ublíženie navrhovateľke zo

strany odporcu, pretože pri výpovedi v trestnom konaní dňa 13. 7. 2012 mala navrhovateľka uviesť, že
odporca ju nikdy nezbil ani sa ju nepokúsil zbiť. Taktiež uviedla že bolo prvýkrát čo jej povedal, že ju
vyhodí z okna a obavu to u nej vzbudilo iba trošku. Čo sa týka priestupkov, ktorých sa dopustil odporca,
tieto nedosahujú podľa okresného súdu intenzitu hrubého porušovania dobrých mravov. Zároveň zo
svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by svedkovia boli prítomní útokov odporcu na navrhovateľku, ale

iba toho, že odporca bol pod vplyvom alkoholu a nevhodne sa správal, čo odporca ani nepopieral.

Napokon okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhované dôkazy, a to výsluch
notárky na objasnenie okolnosti uzatvárania darovacej zmluvy, pretože motív jej uzatvorenia bol zistený
z výpovede navrhovateľky a svedeckých výpovedí a súčasne bolo dôvodné predpokladať, že na

spisovania notárskej zápisnice z roku 2001 si notárka s odstupom nebude pamätať. Z rovnakých
dôvodov nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedka JUDr. K., ktorému mali byť známe okolnosti
uzatvorenia darovacej zmluvy, keďže sa na jej príprave podieľal ako mediátor.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal plnú

náhradu trov konania, pričom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov

nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonania navrhnutých
dôkazov. Nesúhlasila so záverom, že pokiaľ je správanie obdarovaného po darovaní rovnaké ako bolo
pred darovaním, nemôže byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a teda dôvodom pre vrátenie daru.
Rovnako za nesprávnu považovala interpretáciu pojmu dobrých mravov, keď podľa okresného súdu,
normy správania sa v konkrétnom vzťahu nemusia byť a ani nie sú totožné s normami správania sa

vo vzťahu inom. Naopak, za správny považovala taký výklad pojmu dobré mravy, podľa ktorého sa
jedná o všeobecne prijímané objektívne pravidlá bez ohľadu na osoby ich adresátov. Navrhovateľka
vytýkala okresnému súdu tiež tendenčné hodnotenie dôkazov, keď bral na zreteľ len tie ich časti, ktoré
boli na prospech odporcovi. Vôbec nebral do úvahy záznam vyhotovený príslušníkom mestskej polície,
podľa, ktorého odporca napádal manželku a aj voči členom hliadky sa správal agresívne. Okresný súd

podľa navrhovateľky nedostatočne zohľadnil intenzitu násilia zo strany odporcu, pričom sa v danom
prípade typicky jednalo o domáce násilie, pri ktorom hrozilo ublíženie na zdraví a reálne nastali
zdravotné problémy navrhovateľky spôsobené neustálym stresom a psychickým násilím vytváraným zo
strany odporcu. Napokon nevykonanie dôkazov výsluchom navrhovaných svedkov s odôvodnením, žesi nebudú pamätať okolnosti veci, považovala navrhovateľka za nedovolené prejudikovanie svedeckej
výpovede. V prípade úspechu žiadala navrhovateľka priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania.

Odporcavovyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťnáhradutrovodvolacieho
konania. Skutkové aj právne závery okresného súdu považoval za správne a stotožnil sa s nimi. I keď
bolo spolužitie účastníkov turbulentné, nejednalo sa o hrubé porušovanie dobrých mravov, v dôsledku
čoho nie je dôvod na vrátenie daru daný. Hrubé porušovanie dobrých mravov nebolo podľa odporcu

preukázané ani dokazovaním na odvolacom súde. Odporca osobitne namietal nedostatok výzvy na
vrátenie daru, ktorá sa výslovne týkala iba podielu odporcu na byte, bez spoločných častí a bez uvedenia
podielu na pozemku.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol s nariadením pojednávania, na ktorom v potrebnom rozsahu

zopakoval dokazovanie okresného súdu oboznámením zápisnice o výsluchu odporcu pred OR PZ zo
dňa 16.07.2012, záznamu o uložení sankcie zo dňa 05.04.2012, zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa
4.4.2012, záznamu o priestupku zo dňa 4.4.2012, výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov Mgr. Z.
W., S. I. a K. S..

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom
postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Zistenia okresného súdu o správaní sa odporcu sú selektívne bez komplexného posúdenia správania sa

odporcu a jeho dôsledkov voči navrhovateľke. Okresný súd sa zameral na nedostatok fyzického násilia,
resp. nedostatok útokov zo strany odporcu, ktoré nepotvrdil žiaden svedok, ako aj na malú intenzitu obáv
navrhovateľky z odporcovej hrozby vyhodením z okna. Prijal tiež záver, že navrhovateľka nepreukázala
psychické problémy a nespavosť.

Najmä vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach však uviedli skutočnosti, z ktorých možno vytvoriť
ucelený obraz o priebehu spolužitia účastníkov v rozhodnom čase po darovaní. Pritom niet dôvod
pochybovať o vierohodnosti výpovedí svedkov pre rodinný pomer S. I. (syna navrhovateľky) a K. S.
(partnerky syna navrhovateľky). Ich výpovede zapadajú do rámca skutočností vyplývajúci z ostatných
dôkazov.

Východiskovým bodom priebehu udalostí významných medzi účastníkmi z hľadiska vrátenia daru, bolo
nadmerné požívanie alkoholu zo strany odporcu. Táto skutočnosť je zrejmá tak z výpovedí svedkov ako
aj z listín týkajúcich sa úkonov mestskej polície vo vzťahu k odporcovi (opakované riešenia odporcu
ležiaceho pod vplyvom alkoholu na verejných priestranstvách, vysvetlenie odporcu dané pred mestskou

políciou o vypití litra vodky pre náladu). Správanie po nadmernom požívaní alkoholu máva rôzne formy.
Nikdy nie okoliu príjemné, ale nie vždy rozporné s dobrými mravmi. Zo svedeckých výpovedí S. I. a
K. S. vyplýva, že v tomto prípade sa odporca v prítomnosti navrhovateľky (spravidla po návrate do
spoločného bytu) správal aj tak, že opúšťal elementárne hygienické návyky a strácal kontrolu nad
sebou samým. Svedkom takéhoto stavu boli aj rodinný príslušníci pri náhodnej návšteve navrhovateľky.

Pod vplyvom alkoholu sa odporca správal vulgárne. To aj na oslavách v prítomnosti hostí a aj voči
nim. Domácnosť účastníkov odmietali pre správanie sa odporcu navštevovať deti syna navrhovateľky
a synovi samotnému boli tieto návštevy nepríjemné. Najmä svedkyni K. S. sa mala navrhovateľka
opakovane zdôverovať o neprijateľnom správaní sa opitého odporcu spočívajúcom v rušení v spánku,
vo vulgarizmoch. Svedkyňa vnímala na strane navrhovateľky strach z uvedeného správania odporcu.

Priebeh spolužitia účastníkov v rozhodnom období vierohodne dokresľuje aj výpoveď svedka Mgr. W.,
bývajúceho v susediacom byte. Ten z bytu účastníkov často počul vulgárne nadávky zo strany odporcu,
plač a krik zo strany navrhovateľky, búchanie. Spoločné užívanie bytu účastníkmi bolo rušivé aj presusedov, neraz najmä v noci. Svedok potvrdil, že došlo k udalosti, kedy navrhovateľka požiadala svedka
a jeho manželku o možnosť prespať v ich byte z dôvodu strachu pred odporcom.

Z hľadiska posúdenia správania sa odporcu voči navrhovateľke je významný aj záznam o zásahu
mestskej polície voči odporcovi zo dňa 4.4.2012 a jeho agresívnom správaní sa aj voči hliadke
polície. Ostatné početné riešenia odporcu mestskou políciou nenasvedčujú priamo o agresivite odporcu,
ale preukazujú, že v dôsledku požitia alkoholu neboli excesy v správaní sa odporcu iba jednotlivou
udalosťou, ale pretrvávali dlhšiu dobu (6/2010 - 4/2012).

Z uvedeného možno prijať záver, že odporca vytvoril navrhovateľke svojim správaním najmä v
spoločnom obydlí prostredie nepokoja, vulgarizmov, strachu, izolovanosti a hanby pred okolitým
svetom. Odporca sa v tomto prostredí prejavoval nedôstojne. S takýmto prostredím bola navrhovateľka
každodenne konfrontovaná a nemožno mať pochybnosti o negatívnom dopade na jej psychiku. Pri tomto
stave nie je významné, že nebolo preukázané fyzické násilie odporcu voči navrhovateľke, ako na to

poukazoval okresný súd. Preukázané fyzické násilie nemôže predstavovať hranicu, ktorej dosiahnutie je
vyžadované pre možnosť kvalifikácie správania ako hrubo porušujúceho dobré mravy. V danom prípade
je tak skutkovo významný práve uvedený stav, kedy odporca vytvoril v spolužití s navrhovateľkou také
prostredie, ktoré možno považovať za neznesiteľné aj bez preukázaného fyzického násilia. Nedostatok
tohto skutkového zistenia predstavoval naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm.

d) O.s.p.

Stotožniť sa nemožno ani s právnym posúdením okresného súdu, podľa ktorého obdobné správanie
pred darovaním, neumožňuje hodnotiť správanie po darovaní ako správanie v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Rovnako neobstojí rozdielne posudzovanie správania z hľadiska dobrých mravov v

závislosti od konkrétneho medziľudského vzťahu. Napriek nepochybne individuálnemu a viac či menej
rozdielnemu vnímaniu obsahu pojmu dobré mravy každým človekom, je kategória dobrých mravov v
prípade jej použitia podľa Občianskeho zákonníka, či všeobecne cez odkaz akéhokoľvek právneho
predpisu kategóriou výlučne objektívnou. Pre hodnotenie konkrétneho správania z hľadiska súladu s
dobrými mravmi je úplne nepodstatné krátkodobé časové hľadisko (v zmysle pred darovaním alebo po

ňom). Dobré mravy sú hodnotovou kotvou s mimoriadne stabilným obsahom, ktorý podlieha zmenám
iba v dôsledku dlhodobého vývoja spoločnosti. Pre obsah pojmu dobré mravy sú v zásade nepodstatné
aj subjekty posudzovaného medziľudského vzťahu, v ktorom sa kritérium dobrých mravov hodnotí.
Správanie v rozpore s dobrými mravmi bude mať takúto hodnotu nech k nemu dôjde vo vzťahu
ktorýchkoľvek osôb. Pretože sa jedná o zákonný pojem, zakladalo by rozdielne posudzovanie jeho

obsahu v závislosti od subjektov posudzovaného vzťahu nerovnosť pred zákonom.

Vzhľadom na uvedené odlišné skutkové závery prijaté krajským súdom, za súčasného náležitého
výkladu pojmu dobré mravy, prijal krajský súd záver, že dôvody pre vrátenie daru podľa ust. § 630
Občianskeho zákonníka boli dané. Dôvodná nie je ani námietka nedostatku výzvy na vrátenie daru

spočívajúca v neuvedení dôslednej špecifikácie podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu,
či v neuvedení podielu na pozemku. Z hľadiska účastníkov bol predmet výzvy špecifikovaný dostatočne,
pretože v bežnej komunikácii sú pod pojmom byt všetky uvedené položky pravidelne chápané a
jednotlivé detaily právneho režimu nie sú zohľadňované. Vo výzve zvolená formulácia predmetu daru,
ktorého vrátenie navrhovateľka žiadala, tak nemohla medzi účastníkmi, vyvolať žiadne pochybnosti, že

sa jedná práve o dar ako celok, špecifikovaný vo výroku tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel.

V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné zmeniť aj výrok o trovách konania, ktoré je

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť plne úspešnej navrhovateľke odporca. Náhrada trov právneho
zastúpenia navrhovateľky spočíva v odmene pre JUDr. L. za prevzatie zastúpenia a podanie žaloby 2 x
60,07 eur, za účasť na pojednávaní 28.1.2014 v sume 61,87 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ v spojení
s § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 2 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) spolu 205,67 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľky spočíva

tiež v odmene pre Mgr. W. za účasť na pojednávaní 11.3.2014 a 3.6.2014 v sume 2 x 61,87 eur (§ 13a
ods. 1 písm. d/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 2 x 8,04 eur (§ 16
ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a k tomu tiež náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. pozostávajúca z odmeny 61,87 eur za podanie odvolania a 66eur za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20.1.2016 + režijný paušál 8,04 eur a 8,58 eur za úkony v
odvolacom konaní. Spolu tak k rukám Mgr. W. patrí náhrada trov konania 284,31 eur.

Súčasne krajský súd uložil v konaní neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť súdne poplatky za
úspešnú navrhovateľku oslobodenú od súdnych poplatkov, a to súdny poplatok z návrhu a súdny
poplatok za odvolanie, každý vo výške 99,50 eur podľa položky 1 b Sadzobníka v spojení s poznámkou
1 k tejto položke. O uvedenej poplatkovej povinnosti odporcu rozhodol krajský súd podľa § 2 ods. 2
Zákona o súdnych poplatkoch. Dôvody pre oslobodenie odporcu od poplatku neboli v konaní skúmané.

Výrok tohto rozhodnutia zakladá dôvod na zmenu zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v katastri
nehnuteľností, pretože implicitne obsahuje konštatovanie danosti vlastníckeho práva navrhovateľky k
predmetu sporu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .