Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313205303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Klaudie Koskovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. X, M. U. A., 2/ L. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. X, M. U.
A., obaja právne zastúpený JUDr. Mária Stahovcová, AK so sídlom v Brezne, ČSA 18, proti odporcovi:
H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. - D., E. XXX/XX, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní

odporcu proti Okresnému súdu Brezno zo dňa 01. 12. 2014 č. k. 4C/213/2013 - 18, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení zvýšeného výživného a nedoplatku
na zročnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa 1/
zvýšeným výživným vo výške 80 € a navrhovateľky 2/ zvýšeným výživným vo výške 100 € mesačne,
ktoré výživné je zročné vždy do 15.-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa 1/ a
navrhovateľky 2/.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21. 02. 2013 do 30. 11. 2014 na navrhovateľa 1/ v
celkovej výške 980,91 € povolil odporcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,25
€ mesačne a na navrhovateľku 2/ v celkovej výške 1.347,30 € v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 37,42 €, pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky nedoplatku na
zročnom výživnom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o tomto rozhodne samostatným uznesením

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľov na zvýšenie výživného od otca zo sumy 18,25
€ mesačne na sumu 150 € mesačne každému osobitne počínajúc dňom podania návrhu. Prvostupňový
súd po vykonaní dokazovania ustálil, že je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, keď v zmysle § 78
ods. 1 zákona o rodine, sa pomery účastníkov konania zmenili. Súd dospel k záveru, že v podstatnej
miere sa zmenili pomery odôvodňujúce úpravu výživného pre navrhovateľov 1/ a 2/, keď táto zmena

pomerov je odôvodnená objektívnymi skutočnosťami a to uplynutím 17 rokov od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Obaja navrhovatelia v súčasnosti študujú na vysokej škole a nemajú možnosť zarobiť
si na živobytie vlastným zamestnaním. Matka, ktorej boli obaja navrhovatelia v roku 1997 zverení do
výchovy, zomrela, navrhovatelia žijú u svojich starých rodičov, dôchodcov. Otec navrhovateľov je v
súčasnej dobe nezamestnaný, nepracoval ani v roku 1997. Okrem navrhovateľov má
vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým deťom, ktoré má s družkou. Súd zistil, že

odporca nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi, tieto mu neboli priznané, podľa
vyjadrenia odporcu mu na ne ani nevznikol nárok, pretože má príjem z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti.
Tvrdenie, že tento príjem predstavuje 120 € mesačne, súd označil za nedôveryhodné, pretože neboložiadnym spôsobom preukázané, napriek výzvam súdu. Pri zvyšovaní výživného súd preto vychádzal
z odôvodnených potrieb navrhovateľov a z možností a schopností odporcu, najmä zo
skutočnosti,žejevlastníkomrodinnéhodomuainýchnehnuteľností, vtýchtonehnuteľnostiach

má priestory, ktoré dáva do prenájmu tretím osobám, vykonávajúcim zárobkovú činnosť. Pri určení
zvýšeného výživného zohľadnil zároveň zdravotné postihnutie odporcu, a preto nevyhovel návrhu
navrhovateľov v celom rozsahu na zvýšenie na 150 € mesačne, pretože v tejto výške by
nezodpovedalo požiadavke zákona spočívajúcej v schopnosti a možnosti odporcu platiť výživné na
plnoletých navrhovateľov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uvádza, že je
momentálne v zlej finančnej situácii, ktorá vyplýva zo sťaženia uplatnenia na trhu práce z dôvodu
poruchy zraku. Veľmi sťažená je aj rodinná situácia medzi ním a jeho družkou C. D., ktorá
vyplynula z náhleho úmrtia matky J. A. pozostalých detí, s ktorými je teraz v spore. Apeluje na súd, aby
prehodnotiljehofinančnépomery,keďprisúdenávýškavýživnéhomápreneholikvidačnúúroveň,Keďže

jeho príjem je nižší, ako prisúdená výška výživného (100 a 80 €). Tvrdí, že sa nebráni v budúcnosti
prispievať, koľko bude potrebné, momentálne je však nezamestnaný a nemá žiadny, resp. má
zanedbateľný príjem, ktorý pokrýva aj jeho náklady len čiastočne. Pokiaľ ide o splatenie dlžného
výživného navrhovateľom, tento splatil urýchlene, keďže mu hrozilo väzenie, čím sa na dlhé roky zadĺžil,
pripravil družku o úspory a zmaril vyhliadky na štúdium deťom M. G. a M. G.. Uviedol, že momentálne

už nevlastní uvádzané vozidlo G. R., ktoré bolo staré, dvadsaťročné a malo len šrotovnú cenu. Vlastní
vozidlo K. XX, z roku XXXX, ktoré má hodnotu niekoľko sto €. Okrem toho s družkou
vlastní dom v D., v ktorom býval s družkou a s deťmi, ktorý svojpomocne celý život budovali.
To sú celé jeho majetkové pomery, ktoré nie sú nijako nadštandardné. Navrhuje určiť
výživné na sumu 40 € na syna G. a 60 € na dcéru L., ktorú by nejakým spôsobom dokázal prispievať.

Keď sa jeho situácia zlepší, bude prispievať aj nad túto sumu.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje, a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP, rozhodnutie je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi súdu na druhej strane.

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že tieto nie sú spôsobilé zmeniť, alebo zrušiť
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu. Odporca v podstate nenamieta voči skutkovým zisteniam
prvostupňového súdu, jedinou relevantnou námietkou jeho odvolania je tvrdenie, že vzhľadom na
skutočnosť, že je nezamestnaný a má zdravotné problémy (poruchu zraku), má aj sťažené uplatnenie
na trhu práce. Poukazuje na svoju momentálne nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje

plniť prvostupňovým súdom stanovené výživné.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., podľa ktorého - ods. 1
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle uvedenej zákonnej úpravy, je bez akýchkoľvek pochybností, že na strane odporcu existuje

vyživovacia povinnosť k svojím dvom plnoletým deťom, ktoré sa štúdiom na vysokej škole pripravujú na
budúcepovolanie.Vzmysleustálenejjudikatúrysaštúdiumpokladá zaobdobie,počasktoréhomajú
aj plnoleté deti nárok na výživné, pretože nie sú schopné sa samy živiť vzhľadom na tú skutočnosť,
že štúdiom sa pripravujú na budúce povolanie. Ďalším dôležitým aspektom je povinnosť rodiča
prispievať výživným podľa svojich možností a schopností. Odvolací súd tu upozorňuje na skutočnosť, že
hodnotenie možností a schopností povinného rodiča nevychádza len z existujúceho faktického stavu,

do úvahy súd berie všetky relevantné okolnosti a skutočnosti (vek povinného rodiča, zdravotný stav,
vzdelanie, nadobudnuté zručnosti, možnosť zamestnať sa...). Odvolací súd konštatuje, že odporca v
predmetnej veci preukázal, že je nezamestnaný, a že nie je a ani nebol poberateľom dávky v hmotnej
núdzi, ani iných sociálnych dávok. Tiež bolo zistené, že nie je poberateľom dávok nemocenského
poistenia, úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti, dávok dôchodkového poistenia ani dávok

garančného poistenia od 01. 01. 2012 do súčasnosti. Pri skúmaní majetkových pomerov zistil
prvostupňový súd, že je vlastníkom rodinného domu a tiež iných nehnuteľností, okrem iného v rodinnom
dome sú priestory, v ktorých podnikala ako živnostníčka jeho družka, neskôr túto živnosť zrušila a
priestory sú v prenájme.

Okrem toho je tiež preukázané, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči dcére M. G., ktorá je
študentkou strednej školy. Pokiaľ z takto zistených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že
je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľom výživným v rozsahu 80 a 100 €
mesačne, považuje odvolací súd toto rozhodnutie za správne. Je bez akýchkoľvek pochybností,
že na strane navrhovateľov došlo v zmysle § 78 k takej kvalifikovanej zmene, ktorá vyžaduje zmenu

súdneho rozhodnutia o doposiaľ určenom výživnom, keď naposledy bolo výživné určené v roku 1997.
Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného rodiča okrem dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový
súd, odvolací súd poukazuje na celkové správanie sa odporcu k otázke plnenia výživného, ktoré počas
celej doby od posledného určenia výživného nebolo v súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o
rodine zo strany otca a aj jeho terajší prístup k možnosti získať zamestnanie, prípadne sám podnikať,

nesvedčí o jeho snahe sám zlepšiť svoju finančnú a celkovú materiálnu situáciu. Za nenáležité považuje
odvolací súd dožadovanie sa zhovievavosti súdu v otázke výživného v porovnaní s
celkovým postojom odporcu k tejto jeho povinnosti. Odvolací súd upozorňuje, že žiadnym spôsobom
odporca nepreukázal súdu, že by sám vyvinul nejaké úsilie na zlepšenie svojej
finančnej situácie. Všetko to ostalo iba v rovine jeho tvrdení, pričom mnohé jeho tvrdenia (tak ako

to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd) sa ukázali ako rozporuplné, preto
ich súd nemohol brať do úvahy (napr. skutočnosti ohľadne nájomnej zmluvy so Q. T., pôvod peňazí na
uhradenie dlhu na výživnom).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd návrhu na zmenu napadnutého rozsudku na zníženie

prvostupňovým súdom určenej vyživovacej povinnosti - nevyhovel, pretože v prospech toho
odvolateľ neuviedol, netvrdil ani nedoložil žiadne relevantné dôvody zároveň preukázané príslušnými
dôkazmi.

V zmysle uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne

odôvodnený potvrdil v celom rozsahu, stotožniac sa zároveň s dôvodmi napadnutého prvostupňového
rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval , vzhľadom na ustanovenie
§ 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci

samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.