Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311204623
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311204623.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka

senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu vo veci starostlivosti o
maloletú A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v D., dcéra matky A. F., nar. XX. XX. XXXX, D., N. XXXX/XXXX a otca K. F., nar.
XX. XX. XXXX, D., F. XX, o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Brezno zo dňa 04. 01. 2012 č. k. 2P/21/2011 - 47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o uložení vyživovacej povinnosti otcovi p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil východné prostredie a maloletú A. zveril do osobnej

starostlivosti matky s účinnosťou od 19. 12. 2001, otcovi uložil povinnosť prispievať maloletej od
uvedeného dňa výživným vo výške 50,- € mesačne vopred. Zároveň upravil styk otca s maloletou.
Rozhodnutie odôvodnil výsledkami dokazovania, podľa ktorých v starostlivosti matky o maloletú neboli
zistené žiadne nedostatky a vzhľadom na zistené konflikty medzi maloletou a otcom, dôsledkom ktorých
bol útek maloletej z domáceho prostredia otca, prihliadol na stanovisko dieťaťa a túto zveril do osobnej
starostlivosti matky. K výške určeného výživného súd uviedol, že vychádzal z možností, schopností
a majetkových pomerov otca a zaviazal ho k plneniu výživného 50,- € mesačne, ktoré je v súlade s

potrebami maloletej a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca.

Proti rozsudku v časti určeného výživného podal otec maloletej v zákonom určenej lehote odvolanie.
Uviedol, že jeho mesačný príjem u zamestnávateľa obchodnej spoločnosti J., s. r. o., D. D. je 290,-
€. V starostlivosti má syna, ktorý je študentom A. ročníka I. V. C. v N., výdavky na cestovné, obedy a
internet synovi, elektrinu, vodu, kúrenie a svoje cestovné (PHM) vyčíslil mesačne sumu na 271,- €, v čom
zahrnul aj 33,. € povinného výživného. Uviedol, že vzhľadom na tieto výdavky nie je v jeho možnostiach

a schopnostiach platiť výživné určené vo výške 50,- € mesačne. Žiada, aby výživné bolo určené vo
výške 25,30 € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

K odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že ona s návrhom, aby otcovi bola
uložená vyživovacia povinnosť vo výške 25,30 € nesúhlasí. V podstate od neho nič nechce vzhľadom

na tú skutočnosť, že ona má posielať mesačne na syna 50,- € a rovnako on na dcéru jej 50, €. Aj keď v
zime zarobí otec len toľko koľko uvádza, cez sezónu má vyšší príjem, má aj príjmy mimo uvádzaného
zárobku. Na účte má okolo 16.600,- € o ktorých dcére povedal, že neuvidí nič, pokiaľ od neho odíde.
Má dve autá W. a K.. Poukazuje na výdavky, ktoré má v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú,ktorá prišla k nej bývať len v tom čo mal na sebe. Päť mesiacov na ňu posielala výživné otcovi, napriek
tomu, že dcéra bývala u nej. Nakúpila jej letné aj zimné oblečenie, školské potreby, mesačne platí 10,-
€ školné. V súčasnosti sú výdavky s lyžiarskym výcvikom, pričom od otca doposiaľ nedostala ani cent.

Poukázala na svoju sociálnu aj finančnú situáciu v čase, keď odišla od bývalého manžela po 12 ročnom
manželstve iba s osobnými vecami, všetky peniaze aj veci ostali bývalému manželovi.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP a dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o určení výživného je vecne správny a preto

ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu v predmetnej veci vedenej okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2P/21/2001 a
priloženého spisu uvedeného súdu sp. zn. 5P/3/2006 odvolací súd zistil, že maloletá A. F., nar. XX. XX.
XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 14. 11. 2006 č. k. 4C/115/2005 - 128, ktorým súd
manželstvo A. F. a K. F. rozviedol, zverená spolu s bratom K. do osobnej starostlivosti otca, matka bola

povinná prispievať výživným na každé dieťa po 1.200,- Sk mesačne. Obaja rodičia v tom čase zarábali
približne 9.000,- Sk mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 11. 06. 2009 č. k. 8P/78/2009 - 55 došlo k zmene výživného
jeho zvýšením na 50,- € mesačne na každé maloleté dieťa s účinnosťou od 01. 02. 2009. Rozhodnutie

o výživnom bolo zmenené na základe návrhu otca, ktorý požadoval zvýšiť výživné na každé z detí na
57,- € mesačne. Matka v tomto čase dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 456,36 €. Tento
zárobok dosiahla keď navyše okrem normálneho zamestnania si pribrala aj upratovanie, bez tohto bol
jej priemerný zárobok 398,32 €. Otec v uvedenom čase dosahoval priemerný čistý príjem 388,70 €.
Súd zmenil výšku výživného z dôvodu, že ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov došlo

k zmene pomerov, ktoré odôvodňovali zvýšenie výživného.

Podľa napadnutého rozsudku maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou
od 19. 12. 2011 a od tohto termínu uložil súd otcovi povinnosť prispievať výživným vo výške 50,- €
mesačne. Maloletá má v súčasnosti takmer XX rokov, doposiaľ na ňu matka prispievala otcovi výživným

po 50,- € mesačne. Na pojednávaní otec uviedol, že jeho hrubý príjem je 350,- € mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou
povinnosťou rodičov a zaťažuje oboch rodičov. Pokiaľ dieťa nežije v usporiadanej rodine, musí byť
vyživovacia povinnosť určená súdom a súd určí vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorý nemá
dieťa zverené do vlastnej opatery. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádza z individuálnych

schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a to nielen z hľadiska skutočných, faktických
príjmov, skúma sa aj kritérium potencionality príjmov, teda sú skúma, či sa povinný rodič nevzdal
bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo, či neberie na seba
neprimerané majetkové riziká (§ 75 Zákona o rodine). Pri určovaní výšky výživného súd prihliadaaj na ďalšie okolnosti, ako je napríklad vzdelanie, získanie odbornej spôsobilosti, vek, zdravotný
stav, možnosť zamestnať sa, pretože všetky tieto aspekty treba posudzovať pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 a zároveň s prihliadnutím k § 75 Zákona o

rodine. Okrem možností a schopností povinného rodiča, súd musí prihliadať aj na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa tak, aby boli uspokojené všetky potrebné náklady vo vzťahu k dieťaťu, keď aj miera
potrieb dieťaťa závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, nadania,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie a pod.. Pokiaľ sú predpoklady na strane rodičov
obmedzené, aj výživné môže byť určené len v takej výške, aby plnilo uspokojenie najzákladnejších

nutných potrieb pre život, pokiaľ sú možnosti rodičov nadštandardné, má aj dieťa právo na uspokojenie
všetkých odôvodnených potrieb tak, aby bolo naplnené právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

V zmysle uvedenej právnej úpravy odvolací súd konštatuje, že súdom určená čiastka výživného
50,- € mesačne zodpovedá zákonným kritériám a to potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je už veku

blízkemu dospelému a preto aj potreby takéhoto dieťaťa sú už zrovnateľné s potrebami dospelého,
dieťa sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, čo tiež predstavuje vyššie ako
len najnevyhnutnejšie životné potreby. Pokiaľ ide o možnosti povinného rodiča, v tomto prípade
otca, vzhľadom na jeho príjem a uvádzané výdavky, určené výživné zodpovedá jeho možnostiam a
schopnostiam. Odvolací súd len upozorňuje na výdavky, ktoré otec vyčíslil, ako výdavky ktoré má so

synom, ktorý žije u neho a pripravuje sa na budúce povolanie, pričom len na internet uviedol čiastku
32,- € mesačne. Okrem toho uviedol cestovné náklady do školy 25,- €, 20,- € obedy mesačne pre syna.
Navyše, ako je zrejmé, matka, pokiaľ syn bol odkázaný na výživné, bola zaviazaná aj na výživu teraz
už plnoletého K. vo výške 50,- € mesačne.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti vo
výške výživného za vecne správny a nezistil dôvod, prečo by mal výživné znížiť na minimálnu výšku
v zmysle § 62 ods. 3 OSP, ktoré výživné prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch a to aj v
takom, keď povinný rodič nemá žiadny majetok a ani žiadne príjmy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.