Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1036/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412217529
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412217529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
narhovateľa: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X, XXX XX O., zastúpený JUDr. Štefanom Čakvárim,
advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. W. XX, XXX XX K. O., zastúpená Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, so sídlom Piaristická 2, 949 01
Nitra, o zaplatenie sumy 2.323,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 10. 04. 2014 č. k. 12C/27/2013 - 81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu
2.323,58 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 až do zaplatenia. Zároveň
uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 734,30 Eur. Prvostupňový
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu v celom rozsahu. Považoval za
preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke,
na základe ktorej navrhovateľ požičal odporkyni sumu 4.647,15 Eur. Odporkyňa si svoju povinnosť

splnila sčasti, keď uhradila sumu 2.323,58 Eur, zvyšnú sumu neuhradila. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že
dňa 08. 12. 2011 uhradila navrhovateľovi ešte sumu 1.600,- Eur, prvostupňový súd vyvodil, že napriek
zisteniu, že odporkyňa skutočne takúto sumu navrhovateľovi zaplatila, nešlo však o zaplatenie na
úhradu pôžičky. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
boli ďalšie záväzky a pohľadávky a suma 1.600,- Eur uhradená odporkyňou bola uhradená na tieto
iné záväzky a pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa dostala zároveň do omeškania,
priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na

ustanovenie § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odvolanie
prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie. V odvolaní tvrdí, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považuje za vydaný
v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda za nedostatočný a nepresvedčivý. Prvostupňový
súd opomenul riadne zdôvodniť postup, pri ktorom prvostupňový súd rozhodol výlučne na základe
tvrdení, resp. dôkazov predložených navrhovateľom bez toho, aby v napadnutom rozsudku uviedol,prečo neumožnil odporkyni oboznámiť sa s týmto dôkazom a následne sa k nemu vyjadriť. Samotný
rozsudok považuje za nepresvedčivý, čo zrejme vychádza z pochybení súdu v konaní predchádzajúcom
vydaniu napadnutého rozsudku. Za najzávažnejšie pochybenie označil skutočnosť, že postupom súdu

bolo porušené Ústavou SR dané právo odporkyne vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Prvostupňový súd porušil na ujmu odporkyne zásadu rovnosti zbraní
a kontradiktórnosti konania. Tým bolo odporkyni odopreté právo na spravodlivé konanie. Konkrétne
pochybenia boli v tom, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ako jeden z dôkazov uvádza
mailovú komunikáciu navrhovateľa s odporkyňou. Tento dôkaz vyhodnotil v napadnutom rozsudku

jednou vetou. Táto (mailová komunikácia) bola navrhovateľom predložená na pojednávaní dňa 10. 04.
2014, a to krátkou cestou iba súdu. Odporkyni ani jej právnemu zástupcovi doručená nebola a nebola
im daná ani len k nahliadnutiu, o čom svedčí zápisnica z pojednávania. Z uvedeného dôvodu odporkyňa
nemala možnosť k tomuto dôkazu sa vyjadriť. Pritom nejde o dôkaz majúci právnu silu verejnej
listiny. Odporkyňa pravosť a pravdivosť tejto listiny žiadnym spôsobom nepotvrdila a ani prvostupňový
súd nevykonal tento dôkaz takým spôsobom, aby bolo možné konštatovať, že nebol iba účelovým

dôkazom predloženým s cieľom uviesť prvostupňový súd do omylu. Rovnako odporkyni ani jej právnemu
zástupcovi neboli predložené výpisy z účtov, o ktoré navrhovateľ opiera svoj nárok a ktoré rovnako súd
považoval za dôkaz prevyšujúci dôvodnosť nároku navrhovateľa. Právny zástupca odporkyne sa tak
mohol vyjadriť iba k dôkazu, ktorý nevidel a ktorý nevidela ani odporkyňa (hoci vzhľadom na to, že išlo o
skutkovú okolnosť, bolo nevyhnutné, aby sa k nemu odporkyňa vyjadrila). Pokiaľ by bola odporkyni daná

možnosť oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a vyjadriť sa k nim, mal by súd dostatočný priestor pre
zistenie skutkového stavu dostatočného pre správne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k povahe dôkazu,
času jeho vyhotovenia a tiež závažným skutočnostiam v ňom uvedených, nemohol súd konať tak, aby
tento dôkaz prijal bez toho, aby poskytol odporkyni priestor na oboznámenie sa s dôkazom a vyjadrenie
sa k nemu. Za účelové považuje aj to, že tento dôkaz bol predložený počas pojednávania a nie vopred

v lehote upravenej Občianskym súdnym poriadkom v § 115 ods. 2. Za pochybenie súdu považuje aj to,
že prvostupňový súd odporkyni nepredložil na oboznámenie sa dôkazy (mailová komunikácia, výpisy z
účtu) a neumožnil jej k nim sa vyjadriť, ale ani nezohľadnil skutočnosť, že predložením týchto dôkazov
nastal stav, kedy bolo prinajmenšom potrebné odročiť termín pojednávania tak, aby odporkyňa mala
reálnu možnosť sa s navrhovateľom predloženými dôkazmi oboznámiť. Prvostupňový súd tak svojím

pochybením zasiahol do práv odporkyne ako účastníka konania a toto pochybenie má priamu súvislosť
s rozhodnutím vo veci samej, ktoré je tak nesprávne. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, ako aj dôvodmi odvolania
konštatuje, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil zaplatenie sumy 2.323,58 Eur s
príslušenstvomztitulunevráteniapôžičkyvuvedenejčiastke,keďZmluvuopôžičkeuzavrelinavrhovateľ

s odporkyňou dňa 02. 12. 2007 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť požičanú sumu v dvoch splátkach,
prvú časť vo výške 2.323,58 Eur do 31. 12. 2008 a zostávajúcu časť do 31. 12. 2009. Po vykonanom
dokazovaní dospel súd k záveru, že odporkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že by na uvedenú pôžičku
uhradila ešte aj ďalšiu sumu 1.600,- Eur. Aj keď nebolo spochybnené, že takúto sumu odporkyňa
navrhovateľovi zaplatila (dňa 08. 02. 2011), súd vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že

uvedená suma sa netýkala zmluvného vzťahu - zmluvy o pôžičke, ale iných vzájomných záväzkov a
pohľadávok účastníkov, ktoré medzi sebou mali. S takýmto záverom, ktorý vyplýva z predloženého
dôkazu (záznam z mailovej komunikácie medzi účastníkmi), súhlasí aj odvolací súd. Poukazuje na
skutočnosť, že samotná odporkyňa v uvedenej mailovej komunikácii zo dňa 27. 11. uviedla, že
navrhovateľovi dlhuje sumu 1.080,- Eur (ako rozdiel medzi sumou zaplatenou navrhovateľom 4.080,-

Eur a nákladmi na prenájom a nájomné ňou vyrátané v sume 3.000,- Eur za byt v P.), ďalej 300,- Eur
ako polovica sumy „za dvere“, 170,- Eur ako polovica sumy za vstavanú skriňu a 50,- Eur ako polovica
sumy za digestor. Táto suma predstavuje čiastku 1.600,- Eur. Ďalej uvádza, že dlží navrhovateľovi sumu
1.660,- Eur ako peniaze za „P. J.“ s tým, že túto čiastku vyplatí navrhovateľovi po uzavretí prípadu, ktorýje „stále v štádiu vyšetrovania“. Sama uvádza, že dlžná suma predstavuje 3.260,- Eur (teda čiastka
1.660,- Eur + 1.600,- Eur) s tým, že sumu 1.600,- Eur vyplatí hneď a po doriešení P. J. vyplatí polovicu
skutočných nákladov po uzavretí prípadu a pokiaľ im nevrátia nič, tak uvádzaných 1.660,- Eur. Zároveň

požiadala navrhovateľa o číslo účtu, na ktoré má peniaze poslať. Reakcia navrhovateľa bola taká,
že uviedol dlh v sume 5.114,- Eur (hypotéka 2.934,- Eur, dvere polovica 300,- Eur, vstavaná skriňa
polovica 170,- Eur, digestor polovica 50,- Eur a P. J. polovica 1.660,- Eur). Následne odporkyňa zaplatila
navrhovateľovi prevodom na jeho účet dňa 08. 02. 2011 sumu 1.600,- Eur. Pokiaľ za takejto situácie
prvostupňový súd uzavrel, že odporkyňa nepreukázala vrátenie vymáhanej sumy z titulu pôžičky a že

zaplatenie sumy 1.600,- Eur nebolo plnením na túto pôžičku, odvolací súd konštatuje, že takýto záver
je logický, podložený dôkazmi, a preto aj správny.

Odvolací súd podotýka, že odporkyňa, resp. jej právny zástupca, pred prvostupňovým súdom tvrdili,
že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, keď mal navrhovateľ zamlčať ďalšie vzájomné nároky
medzi účastníkmi, keď odporkyňa mala zaplatiť v hotovosti ďalšie platby v celkovej sume 1.327,- Eur

(odôvodnenie odporu), avšak žiadne dokazovanie na tieto svoje tvrdenia nenavrhla ani v písomnom
podaní, ani na pojednávaní pred prvostupňovým súdom (kde tvrdila o uhradení zhruba 500,- Eur na
povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie s tým, že pohľadávka je uhradená v plnej výške).

Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého

stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Vzhľadom na uvedenú viazanosť odvolacieho súdu, keď odvolací súd nezistil dôvod postupovať podľa
výnimiek (podľa ods. 3, 4, 5 citovaného ustanovenia), považoval odvolací súd závery prvostupňového
súdu za správne. Naviac, v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku odvolateľ síce vytýka nesprávne

skutkové zistenia, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností
a nesprávne právne posúdenie, avšak tieto odvolacie dôvody nekonkretizuje. Zásadným odvolacím
dôvodom, na ktorom právny zástupca odporkyne založil odvolanie, je nepresvedčivosť rozsudku s
poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. a najmä porušenie práva odporkyne vyjadriť sa k
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zásadu rovnosti zbraní

a kontradiktórnosti konania s tým, že odporkyni bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie.
Konkretizoval to porušením § 123 O. s. p. s tvrdením, že odporkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k
dôkazu, mailovej komunikácie, ktorá bola predložená na pojednávaní dňa 10. 04. 2014 krátkou cestou
iba súdu s tým, že jej nebola daná ani k nahliadnutiu. Rovnako jej neboli predložené výpisy z účtov, o
ktoré navrhovateľ opieral svoj nárok.

Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zistil, že navrhovateľ založil do
spisu výpisy z účtov, ktorými chcel poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ uhrádzal hypotekárny úver
zo svojho účtu vo výške jednej polovice. Uviedol však zároveň, že v danom prípade sa má konať o spor
o vrátenie finančnej pôžičky a nie ostatných nákladov, ktoré boli spojené so spolužitím navrhovateľa a

odporkyne. V tejto súvislosti poukázal na vyplatenie sumy zo strany odporkyne navrhovateľovi vo výške
1.600,- Eur s poukazom na mailovú komunikáciu, v ktorej je uvedené, z čoho táto suma pozostáva a
na základe čoho bola vyplatená.

Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, na tento postup a prednes právneho zástupcu navrhovateľa

reagoval právny zástupca odporkyne, ktorý označil tvrdenia navrhovateľa za tendenčné a pokiaľ ide o
sumu 1.600,- Eur vyplatenú odporkyňou navrhovateľovi, „nikde nie je uvedené, že táto suma sa týka
hypotéky“.

V zápisnici nasleduje zápis o poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. s tým, že žiadna zo zúčastnených

strán nenavrhuje doplniť dokazovanie.

Odvolacísúdzistil,ženapojednávanísazúčastniliakosamotníúčastníci,tedanavrhovateľaodporkyňa,
tak aj ich právni zástupcovia. Aj keď je pravdou, že zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že navrhovateľ
predložené dôkazy (mailová komunikácia, výpisy z účtov) predložil priamo na pojednávaní a zrejme

nedoložil rovnopis týchto dôkazov aj pre odporkyňu, nemožno súhlasiť s tvrdením v odvolaní, že
by odporkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi, ani do nich nahliadnuť. Ako už
bolo uvedené, bola prítomná na pojednávaní, na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca, ktorý
sa k predmetu sporu vyjadroval po tom, čo navrhovateľ doložil do spisu uvádzané dôkazy. Pritomnajdôležitejší dôkaz - výpis z mailovej komunikácie sa týkal oboch účastníkov, išlo o komunikáciu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa prítomná na pojednávaní pred prvostupňovým súdom
žiadnym spôsobom existenciu ani pravdivosť údajov v tejto mailovej komunikácii nenamietala. Pokiaľ

ide o tvrdenie, že nemala možnosť oboznámiť sa s týmto dôkazom, odvolací súd s takýmto tvrdením
nesúhlasí, pretože navrhovateľka bola prítomná na pojednávaní, kde bol tento dôkaz predložený a bolo
uvedené, čo ním navrhovateľ preukazuje, navyše sa k nemu vyjadroval aj právny zástupca odporkyne.
Po poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. ani odporkyňa, ani jej právny zástupca nenavrhli
vykonať vo veci žiadne ďalšie dokazovanie. Za takejto situácie sa javí tento odvolací dôvod ako účelový.

Aj keď z prísne formalistického hľadiska možno súdu vyčítať, že neupozornil navrhovateľa na povinnosť
predložiť tento dôkazný prostriedok v písomnom vyhotovení aj protistrane, prípadne mohol ho súd z
vlastnej iniciatívy dať protistrane k nahliadnutiu, nemožno tento nedôsledný postup súdu považovať
za takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú je odvolací
súd povinný prihliadať, resp. ktorá by mohla mať za následok odňatie možnosti odporkyne konať pred
súdom, následkom čoho by bolo zrušenie napadnutého rozsudku (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

Pokiaľ právny zástupca odporkyne v odvolaní tvrdí, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O. s. p., odvolací súd uvádza, že v odvolaní právny zástupca odporkyne vôbec nekonkretizuje
svoje tvrdenie o nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd
nepovažuje za pravdivé tvrdenia, že by prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a ani v tomto smere v odvolaní nie je uvedené, o ktoré navrhnuté

dôkazy ide, naopak, po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. ani odporkyňa, ani jej právny zástupca
na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie nemali.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje odvolanie odporkyne za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne účelne vynaložené trovy
nevznikli a nebol daný z jeho strany ani návrh na ich priznanie.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.