Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201434
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214201434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: P. X. Y. s.r.o., R. 5,
U., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného W. X. s.r.o., R. 5, U., IČO: XX XXX XXX proti odporkyni: X. T.,
naposledy bytom Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou J.. D. O., vyššou súdnou
úradníčkou K. súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 334,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Prievidza zo dňa 16. októbra 2014,
č.k. 4C/85/2014-53 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.12.2014, č.k. 4C/85/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že návrhom na začatie konania sa

navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 334,11 Eur s úrokom z omeškania zo splátky vo
výške 111,37 Eur od 21.05.2010 do 20.07.2010 vo výške 1,65 Eur, zo splátky vo výške 111,37 Eur od
21.06.2010 do 20.07.2010 vo výške 0,80 eur a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 334,11 Eur
od 21.07.2010 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) a odporkyňa uzatvorili dňa 01.08.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver vo výške 4979 Eur, ktorý mala splácať v mesačných splátkach po 111,37 Eur vždy do

20. dňa v mesiaci, pričom v návrhu si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.05.2010 do 20.07.2010 v
celkovej výške 334,11 Eur a úrok z omeškania. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 100 ods. 1, §101, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, § 879j, Občianskeho zákona, ako aj ust. §
5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania bol
súd toho názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje
právo je zmluvou spotrebiteľskou a v súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na ňu aplikujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť

Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, ale predmetná vec, nárok
navrhovateľa, je zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č.
634/1992 Z.z., zákon č. 250/2007 Z.z. a ust. Občianskeho zákonníka). Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Súd ďalej uviedol, že s účinnosťou zákona č.
150/2004 Z.z. došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti
zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého

sa spotrebiteľovi ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Súd nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že
podľa ktorého na predmetnú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva, a
vzhľadom na uvedené si navrhovateľ uplatnil právo premlčané. Súd sa rovnako nestotožnil s názoromnavrhovateľa, že ochrana spotrebiteľa vo svetle § 54 ods. 1 OZ prichádza do úvahy až od
01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. Súd
vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou posúdil ako občianskoprávny, spotrebiteľský a

vzhľadom na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa pri posudzovaní nároku navrhovateľa z predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy prihliadal, a to aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu jeho
premlčania. Premlčacia doba je trojročná a navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 09.04.2014, t.j. po
uplynutí premlčacej doby podľa § 101 OZ (lehota pri jednotlivých mesačných splátkach uplynula dňa
21.05.2013, 21.06.2013 a 21.07.2013). Súd preto návrh z dôvodu premlčania v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni ich
náhradu nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok zmeniť a jeho
návrhu vyhovieť, prípadne sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uplatnil
si voči odporkyni trovy konania v prvostupňovom a odvolacom konaní. Súdu prvého stupňa vyčítal

nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Má za to, že súd na daný
prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, pričom
mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR
MCdo/4/2012 a obdobné rozhodnutia krajských súdov. Namietal, že súd na danú vec nemal
aplikovať ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní odkazom na príslušné ustanovenia O.s.p. neoznačuje ani jeden z tam
uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného
zistenia skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a
súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V prejednávanej
veci navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že navrhol
dôkazspôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosťprerozhodnutievovecisamej,pričombynebol

súdom prvého stupňa vykonaný. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebol
uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie aj výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na

skutkový stav nemožno vôbec použiť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa
ako banka na jednej strane a odporkyňa ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere dňa
01.08.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s.

ako postupca pohľadávku na navrhovateľa, teda na spoločnosť P. X. Y., s.r.o.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského

charakteru. S ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi súd správne vzal
zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
požadované plnenie. Bol povinný zohľadniť § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktoréhona všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia
nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia.

To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď
rozsudok NS SR sp. zn. 8MCdo 13/2014 zo dňa 28.05.2015).

Krajský súd zhodne ako okresný súd právny vzťah účastníkov konania, z ktorého navrhovateľ
vyvodzuje žalobným návrhom uplatnený nárok, považoval za občianskoprávny vzťah a následne

premlčanie tohto nároku posudzoval podľa ustanovení o premlčaní, upravených v § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Správne súd návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k názoru, že nárok
navrhovateľa je premlčaný.

V danom prípade nebol opodstatnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pričom vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .