Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Samaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212010145
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3212010145.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. januára 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

Q. U.,

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Y. XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 1T/56/2012 zo dňa 5. marca

2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. U. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., pretože dňa 03.07.2010 v čase o 20.43 hod.
riadil osobné motorové vozidlo značky H. A EČ: C., ktorého majiteľom je firma Z.K spol. s r.o., R. č.

XXX/XX, C., po ceste č. I/XX v Bánovciach nad Bebravou v smere do Trenčína, pričom bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Bánovce nad Bebravou, kedy mu bola
uložená bloková pokuta vo výške 20 € za prekročenie rýchlosti v obci o 12 km/h, hoci mal rozhodnutím
o priestupku vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Partizánske, č. ORP-369/DI-PPE-2009 zo
dňa 8.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2010 a vykonateľnosť dňa 22.3.2010, uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na
3 mesiace, pričom podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V podrobných písomných dôvodoch odvolania obhajca namietal najmä
nasledovné okolnosti, resp. chyby. Za podstatnú chybu konania súdu prvého stupňa obhajca považoval

to, že súd nevyhovel návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkýň Z. U., Y.
U. vo vzťahu k splneniu podmienok na náhradné doručenie správneho rozhodnutia ODI Partizánske,č. ORP-369-DI-PPE-2009 zo dňa 8.2.2010. V tejto súvislosti obhajca taktiež namietal nesprávnosť
procesnéhopostupusúduprvéhostupňa,keďsiakopredbežnúotázkupodľa§7ods.1Tr.por.nevyriešil,
či v danom prípade boli splnené podmienky na doručenie správneho rozhodnutia náhradným spôsobom

podľa Správneho poriadku. Obhajca taktiež namietal procesnosť úradných záznamov spracovaných
npor. V. D. (č.l. 30-31), pretože ide o dôkaz, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože do takéhoto
úradného záznamu môže subjekt uviesť prakticky čokoľvek a jeho správnosť a pravdivosť nie je možné
žiadnym spôsobom overiť. Ďalej obhajca poukázal najmä na to, že predmetné rozhodnutie o priestupku
do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, a preto nebola naplnená objektívna

stránka trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. K tomu obhajca tiež uviedol, že podľa
konkrétneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sama skutočnosť, že páchateľ koná proti výroku súdu o
treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nestačí na záver o jeho úmysle zmariť účel tohto trestu.
Z obžaloby ani popisu skutku pritom nie je zrejmé a ani preukázané, že by konaním obžalovaného a v
dôsledku jeho konania predmetné rozhodnutie nie je vykonateľné a vykonať ho nie je možné alebo len s
veľkými obtiažami, resp. za podstatne sťažených podmienok, a to aj ak by predmetné rozhodnutie bolo v

čase spáchania skutku právoplatné. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby obžalovaný mal vedomosť o
tom, že koná proti výroku rozhodnutia o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, takáto vedomosť
sama osebe nestačí na záver o jeho úmysle zmariť účel tohto trestu podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák.
Obhajcatiežpoukázalnato,ževyššieuvedenérozhodnutieopriestupkunebolopreskúmavanéžiadnym
súdom podľa piatej hlavy OSP. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr.por.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a aby odvolací súd sám postupom podľa § 322
ods. 3 Tr.por. obžalovaného podľa § 285 písm. a/, alebo b/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil. Alternatívne
navrhol obhajca po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 322
ods. 1 Tr.por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

K vytýkaným procesným chybám v odvolaní uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Procesný
postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní v tom, že nevyhovel návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkýň vo vzťahu k podmienkam náhradného doručovania (zdržiavanie sa

obžalovaného na určitom mieste), súvisel s tým, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu
názoru v tom, že úlohou súdu v trestnom konaní nie je preskúmavať správnosť rozhodnutia, resp.
rozhodovacieho procesu správneho orgánu. Vyznačenie právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je pritom
súčasťou takéhoto „správneho“ konania.

Súdrozhodujúcivtrestnomkonaníoprečinemareniavýkonuúradnéhorozhodnutiasícemusískúmať,či
je„marené“rozhodnutieprávoplatnéavykonateľné.Idevšakoskúmanieobjektupredmetnéhotrestného
činu ako jedného zo štyroch znakov skutkovej podstaty trestného činu. Ak však príslušný správny
orgán takúto právoplatnosť a vykonateľnosť svojho rozhodnutia už stanovil, nie je súd rozhodujúci v
trestnom konaní oprávnený takýto postup iného orgánu verejnej moci preskúmavať, resp. zmeniť, a to

ani postupom podľa § 7 ods. 1 Tr.por. o predbežnej otázke.

V opačnom prípade by bolo prípustné, aby osoba právoplatne postihnutá určitým zákazom v správnom
konaní dosiahla „súdny prieskum“ zákonnosti tejto právoplatnosti v trestnom konaní tým, že by
„vykonávala“ to, čo jej bolo zakázané.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v trestnom spise sa nachádzajú dve právoplatné rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu SR v správnom konaní (rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, sp.zn. 13S/110/2011 zo dňa 14.3.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Szd
14/2012 zo dňa 19.3.2013), z obsahu ktorých tiež vyplýva, že predmetné rozhodnutie ODI Partizánske,

č.p. ORP-369/DI/PPE-2009 zo dňa 8.2.2010 nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2010. Aj keď možno
prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že predmetom konania týchto súdov výslovne nebolo preskúmavanie
právoplatnosti tohto rozhodnutia správneho orgánu. Z povahy prejednávanej veci však vyplynulo, žesúdy tu museli skúmať uplynutie šesťmesačnej doby zákazu činnosti (t.j. stanovenie začiatku a konca),
čo bez preskúmania doby právoplatnosti takéhoto rozhodnutia nebolo možné.

K ďalšiemu namietanému procesnému postupu súdu prvého stupňa v tom, že pri svojom rozhodovaní
vychádzal aj z úradných záznamov príslušníka PZ, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Z
ustálenej súdnej praxe síce vyplýva, že úradné záznamy orgánov činných v trestnom konaní, vrátane
príslušníkovPZSRnemôžubezďalšieho slúžiťakodôkazpridokazovaníurčitejskutkovej,resp.právnej
skutočnosti. Toto neplatí však bezvýnimočne a takýto „úradný záznam“ môže byť vzatý do úvahy, ak aj

z iných dôkazov, resp. dokázaných skutočností vyplýva „objektivita“ obsahu takýchto záznamov. Na č.l.
32 sa pritom nachádza listinný dôkaz vlastnoručne napísaný a podpísaný obžalovaným Q. U., z ktorého
vyplýva, že obsah úradného záznamu na č.l. 32 (vedomosť obžalovaného o predmetnej právoplatnosti)
je „objektívny“.

Z vyššie uvedených dôvodov sa potom odvolací súd nestotožnil s názorom obhajcu ani v tom, že

posudzované správne rozhodnutie nemalo doposiaľ vôbec nadobudnúť právoplatnosť.

K námietke obhajcu týkajúcej sa právnej kvalifikácie, ďalej uvádza senát odvolacieho súdu. V ustanovení
§ 348 ods. 1 Tr.zák. na začiatku sú uvedené alternatívne dve formy následkov predmetného trestného
činu, pričom objektom je riadny a nerušený výkon rozhodnutia tam uvedených orgánov. V predmetnom

prípade nebolo potrebné dokazovať, či v dôsledku konania obžalovaného predmetné rozhodnutie nie
je vykonateľné vôbec, vykonať ho nie je možné, alebo je vykonateľné len s veľkými obtiažami, resp. za
podstatne sťažených podmienok. V prejednávanom prípade nešlo o takéto podstatné sťažovanie, ale
o marenie výkonu úradného rozhodnutia orgánu verejnej moci úmyselným konaním obžalovaného tým,
že vykonával činnosť, ktorá mu bola predtým uloženou sankciou zakázaná. Obžalovaný teda naplnil

znaky predmetného trestného činu tou najzávažnejšou formou. Výkon zakázanej činnosti, pokiaľ nejde
o konanie v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, je potrebné bez ďalšieho vždy považovať za marenie
výkonu rozhodnutia príslušného orgánu. Naviac v danom prípade obžalovaný nielenže maril výkon
rozhodnutia (trestný čin), ale zároveň prekročil aj rýchlosť v obci (priestupok v doprave).

Obžalovanému teda ani nebolo potrebné osobitne dokazovať úmysel zmariť účel uloženej správnej
sankcie, pretože úmyselný výkon zakázanej činnosti v sebe nepochybne zahrňuje aj úmysel zmariť účel
sankcie.

Odvolacísúdpreskúmalajpostupsúduprvéhostupňaprirozhodovaníotrestoch.Uloženétrestyodňatia

slobody a zákazu činnosti zodpovedajú použitým zákonným ustanoveniam. Výmery uložených trestov
zodpovedajú trestným sadzbám. Uložené tresty sú teda zákonné a odvolací súd ich považuje aj za
primerané.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.