Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/171/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225759
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111225759.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa :
P. C. , Z. U. XXX, XXX XX U. zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre Farská 40
proti odporkyni: L. L., G. G. M. XX zast. B.. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so slídlom v Topoľčanoch,
Škultétyho 1597/7, o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

V. XX.X.XXXX podal navrhovateľ , cestou právneho zástupcu, na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby
súd určil je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti- rozostavanej stavby postavenej na pozemku
evidovanom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. G. A. na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX orná pôda o
výmere 992m2, ktorá stavba je realizovaná na základe Stavebného povolenia vydaného obcou G. A. č.j
145/2006-02-Žá zo dňa 5.5.2006, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že s odporkyňou sa v roku 2006 dohodli , že budú spoločne realizovať
výstavbu rodinného domu . Kvôli zjednodušeniu administratívnych záležitostí , hlavne vzhľadom na
fakt , že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku , na ktorom mal byť dom postavený , stavebné
povolenie bolo vydané výlučne na odporkyňu ako stavebníka. Na účely výstavby rodinného domu si
s odporkyňou vzali spoločný úver na sumu 833.000,-Sk , pričom na účely zabezpečenia záväzkov z
úverovej zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti , pričom záložcom
ako účastníkom tejto zmluvy boli tretie osoby - B. ( otec a brat navrhovateľa ), nakoľko predmet zálohu
patrí do podielového spoluvlastníctva záložcov. Z týchto prostriedkov s odporkyňou začali výstavbu
rodinného domu. Následne v roku 2009 boli nútení zobrať si ďalší úver na dokončenie rozostavaného
domu , v dôsledku čoho uzatvorili ďalšiu zmluvu o úvere na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške
17.000 EUR , pričom opätovne došlo aj k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve
otca navrhovateľa . Na stavbe rodinného domu ako i na jej financovaní sa vo veľkej miere podieľal
navrhovateľ . V žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby sa odporkyňa považovala za vlastníčku
domu len na základe stavebného povolenia , ktoré bolo vydané na jej meno, alebo vychádzajúc z faktu
že sa dom postavil na pozemku , ktorého je odporkyňa výlučnou vlastníčkou. Postavením domu ,
resp. predmetnej rozostavanej stavby , došlo k vytvoreniu novej veci , čo predstavuje jednu z foriem
originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva . Je zrejmé, že pokiaľ vec, v tomto prípade nehnuteľnosť,
realizovalo viacero osôb , bude v podielovom spoluvlastníctve týchto osôb. Medzi navrhovateľom a
odporkyňou bola dohoda o spoločnej výstavbe domu , čo je nespochybniteľný a svedecky preukázateľný
fakt. Navrhovateľ v tejto veci má naliehavý právny záujem na určení , že predmetná nehnuteľnosť patrí

do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne , keď odporkyňa ich spoločné vlastníctvo k domu
popiera.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že o určenie, že
navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/2-ica k nehnuteľnosti žiada z toho dôvodu, že
novostavba špecifikovaná v návrhu bola z veľkej časti stavaná navrhovateľom, čo sa týka stavebných
prác ako i financovania stavby. Čo sa týka financovania stavby, bola financovaná z dvoch úverov,
ktoré boli poskytnuté navrhovateľovi a odporkyni, ktorí obaja boli v postavení dlžníkov. Čo sa týka
druhého úveru, ten od začiatku spláca len navrhovateľ aj napriek tomu, že ako dlžník je uvedená
aj odporkyňa. Zároveň za účelom zabezpečenia pohľadávky banky titulom úverových zmlúv došlo k
zriadeniu záložného práva, pričom záloh predstavuje nehnuteľnosť patriaca do výlučného vlastníctva
otca navrhovateľa. Čo sa týka samotnej stavby, táto stavba je tesne pred dokončením a teda z právneho
hľadiska je možné v zmysle stavebnej judikatúry hľadieť na túto stavbu ako na vzniknutú vec, ku
ktorej existujú vlastnícke práva a to v takých podieloch , v akých sa navrhovateľ dožaduje , aby súd
určil ,nakoľko túto skutočnosť preukazujú skutkové okolnosti uvedené v podanom návrhu. Vzhľadom
na to, že sa navrhovateľ podieľal jednak po finančnej tak aj po stavebnej stránke na vzniku nehnuteľnosti,
a s poukazom na to, že navrhovateľ bol v čase , kedy došlo k začatiu stavby v partnerskom vzťahu
s odporkyňou je jednoznačné, že obaja mali záujem predmetnú nehnuteľnosť postaviť pre seba s
tým, aby ju aj obaja využívali. Uvedené skutočnosti vyšli najavo i vykonaným dokazovaním, najmä
svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov navrhovateľa ako aj svedkov C. a I., z ktorých vyplynul
jednoznačný záujem navrhovateľa a odporkyne postaviť spornú nehnuteľnosť pre seba a užívať ju v
ďalšom spoločnom živote.

Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že s odporkyňou začali spolu chodiť v r. 2000 alebo 2001.
On vždy sníval o tom, že chce mať svoj vlastný rodinný dom. S odporkyňou sa dohodli na tom, že
do toho pôjdu . Postupne začali hľadať aj pozemok, kde by dom mohli postaviť. Tento našli v G. A..
Keďže on už predtým bol ženatý, z ktorého manželstva pochádza syn, dohodli sa s odporkyňou tak, že
za účelom toho, aby tento nededil po ňom tento pozemok , že pozemok bude napísaný na odporkyňu.
Kúpna cena za pozemok bola 200.000 Sk, z ktorej sumy 170.000,-Sk zaplatila v hotovosti odporkyňa
a zvyšok 30.000 Sk dal každý z nich po 15.000,-Sk a to tak že každý zo svojho účtu vybral sumu vo
forme debetných zostatkov. Pozemok s odporkyňou hľadali spoločne. Išli na obecné úrady v dedinách
v okolí Nitry až smerom k Vrábľom. Nakoniec sa im podarilo nájsť si pozemok v Nových Sadoch. S
odporkyňou plánovali spoločnú budúcnosť. Po kúpe pozemku, išli do banky, kde sa spýtali na možnosti
poskytnutia úveru za účelom financovania budúcej stavby. Prvý úver bol poskytnutý z ČSOB banky vo
výške 833.000,-Sk v r. 2006. Pokiaľ ide o vydané stavebné povolenie, o toto žiadala odporkyňa, bolo to
taktiež z toho dôvodu, ako pri kúpe pozemku, aby jeho syn nebol dedičom nehnuteľnosti a následne aj
postavená stavba mala byť zapísaná ako vlastníctvo odporkyne. Toto bola podmienka odporkyne , že
pôjde do toho len v prípade, že jeho syn nebude dediť, čo sa zabezpečilo takým spôsobom, že všetko
malo byť napísané na odporkyňu ale v reále sa dohodli tak, že stavbu budú realizovať a financovať
spoločne. Úver , ktorý bol poskytnutý v r. 2006, čo bol prvý úver, bol splácaný oboma, každým v 1/2-
ici tak, že z účtu , ktorý si v ČSOB zriadil, pravidelne mesačne odchádzali splátky úveru, a tieto boli
strhávané z príjmu, ktorý mu šiel do banky a súčasne mu na tento účet odporkyňa zasielala polovičku
výšky splátky. S odporkyňou spolu riešili to, akú stavbu postavia na pozemku, spolu vyberali projekt
z katalógu. Pokiaľ ide o stavbu domu, toto od jej počiatku až do konca riadil on. Staval svojpomocne
spolu s otcom , bratom a niekoľkými kamarátmi. So stavbou sa začalo v r. 2006. Z prostriedkov prvého
úveru sa postavila hrubá stavba. Stavba bola zakrytá. V r. 2009 im bol na ich žiadosť poskytnutý druhý
úver z ČSOB, oba úvery boli založené záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho otca. S
odporkyňou sa v r. 2010 rozišli. V rámci druhého úveru bola určená splátka vo výške 120 Eur, dohodli
sa , že budú ju splácať každý v jednej polovici, ale od počiatku odporkyňa túto splátku nedávala a
celý úver začal splácať on a spláca naďalej. S odporkyňou sa ohľadne stavby nevedeli dohodnúť,
zo začiatku aj tvrdila , že je to spoločné, ale potom tvrdila, že je to jej, čo odôvodňovala tým, že je to
na ňu napísané. Pokiaľ ide o problémy vo vzťahu s odporkyňou , tieto mohli začať vznikať v lete 2009.
Pokiaľ ide o druhý hypotekárny úver z r. 2009, k tomuto ho donútila odporkyňa, on by si ho nebral. Celá
požičaná suma 17.000 Eur bola investovaná do stavby. Odporkyňa tvrdila, že úver majú zobrať z toho
dôvodu, aby rýchlo vedeli dokončiť stavbu a presťahovať sa. Do doby rozchodu zo sumy 17.000 Eur
bolo do stavby investované všetko.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru na takom určení ako sa
navrhovateľ domáha nemá naliehavý právny záujem, preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ sa domáhal touto žalobou, aby bolo určené, že spoluvlastníkmi stavby sú účastníci každý
v rozsahu 1/2-ica, pričom s jeho vedomím bolo vydané stavebné povolenie, kde ako stavebník je
uvedená výlučne odporkyňa. Od vydania stavebného povolenia sa po právnej stránke nič nezmenilo.
Za rozhodujúcu v tejto veci je treba považovať skutočnosť, že či pred započatím výstavby spornej
stavby došlo k dohode medzi účastníkmi v tom zmysle, že založia podielové spoluvlastníctvo k tejto
stavbe . Založenie podielového spoluvlastníctva k stavbe zapísané v katastri nehnuteľností znamená
i zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva , zavkladovaním vlastníckeho práva vlastnícke právo
vzniká. Poukázal na rozhodnutia NS SR č. 4 Cdo 93/99, NS ČR 2 Cz 13/82, 2 Cz 40/84. Poukázal
na výpoveď samotného navrhovateľa z pojednávania dňa 25.10.2012, kde tento do zápisnice uviedol,
že s odporkyňou, za účelom aby nededil jeho syn z bývalého manželstva pozemok , sa dohodli
tak , že pozemok bude zapísaný na odporkyňu. Taktiež uviedol, že pokiaľ ide o vydané stavebné
povolenie, o toto žiadala odporkyňa , bolo to taktiež z dôvodu , ako pri kúpe pozemku , aby jeho
syn nebol dedičom nehnuteľnosti a následne i postavená stavba mala byť zapísaná ako vlastníctvo
odporkyne. Navrhovateľ sa tak jasne vyjadril, aká bola dohoda pri výstavbe stavby a to, že vlastníctvo
malo vzniknúť iba odporkyni , čiže opak dohody o podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o svedecké
dokazovanie, akokoľvek by svedkovia vypovedali, ich svedecké výpovede nemôžu odporovať výpovedi
samotného navrhovateľa ohľadom už uvedeného vzniku výlučného vlastníctva v prospech odporkyne.
Ďalej poukázal na listinný dôkaz- majetkové priznanie navrhovateľa, z ktorého jasne vyplýva, že
navrhovateľ neuvádzal žiadny majetok a naproti tomu odporkyňa predmetnú stavbu ako svoj výlučný
majetok uvádzala. Pokiaľ navrhovateľ má dojem, že mu odporkyňa niečo dlhuje z titulu určitých
vykonávaných prác jeho a jeho otca , tak má za to, že mal využiť iný typ žaloby s iným petitom než
určiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.

Odporkyňa v konaní uviedla, že s navrhovateľom začali chodiť v r. 2001. Ona v r 2005 kúpila pozemok,
keďže vždy chcela mať rodinný dom. Toto bolo výlučne jej rozhodnutie. Navrhovateľ na to povedal, že
je to dobrý nápad investovať do nehnuteľnosti. Keďže v tej dobe mala krátko kúpené motorové vozidlo,
bála sa jazdiť, chodil s ňou navrhovateľ, ale len z toho dôvodu, že ju viezol. Navrhovateľ nehovorí pravdu,
že tieto veci ohľadne kúpy pozemku a stavby domu by riešili spolu. Ona s navrhovateľom neplánovala
spoločnú budúcnosť. Stavbu domu chcela riešiť výlučne sama. Chcela si postaviť dom na kľúč. Jej
vzťah s navrhovateľom bol taký, že s ním bola zo strachu. Fyzicky ju napádal , mal problémy s drogami,
snažila sa ho i s pomocou jej otca vyhodiť. Nechcela byť s navrhovateľom, len nevedela ako to riešiť.
To, čo navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť mala byť písaná ako výlučné vlastníctvo z dôvodu, aby jeho
syn nededil, to je vymyslené. Navrhovateľ vedel, že s ním nechce byť. Pár tvorili do konca r. 2008, do
leta 2010 spolu len bývali v jednom byte, intímne spolu nežili, netvorili pár. Nie je pravdou, že by spolu
vyberali projekt, projekt si priniesla z práce, následne si ho bola objednať. Toto vybavovala sama, aj
záležitosti potrebné na vybavenie stavebného povolenia vybavovala sama. Jej postoj od počiatku bol
taký, že ide nehnuteľnosť stavať sama. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, navrhovateľ je spoludlžník preto,
lebo on potreboval peniaze pre seba. Z prvej zmluvy išlo cca 500.000 Sk do nehnuteľnosti, tieto mu
vrátila do poslednej koruny a to tak, že na jeho osobný účet posielala 10.000 Sk. Tento úver bol vzatý
na dobu 4 rokov, bol riadne splatený v r. 2010. Vrátila navrhovateľovi toľko , koľko chcel vrátiť , bolo
to 500.000 SK. Na čo navrhovateľ použil zvyšok úveru, to nevie. Nemala prístup k jeho účtu, nevidela
ani výpisy z účtu. To, že sa založila nehnuteľnosť vo vlastníctva otca navrhovateľa jej bolo v zásade
jedno, pretože peniaze by navrhovateľovi vrátila tak či tak. Úver zo septembra 2009 ju navrhovateľ
donútil zobrať. Zbil ju a na druhý deň išli podpísať úver, lebo potreboval peniaze. Už v tej dobe boli
rozídení. Napriek tomu, že sa rozišli v r. 2008, sa nad navrhovateľom zľutovala, keďže sľúbil , že si nájde
podnájom, aj sa bála a nechala ho bývať v byte. Z druhého úveru si navrhovateľ kúpil skúter, monitor,
rodičom kúpil televízor. Ona vôbec nevedela, kde sú tieto peniaze. Na stavbu domu sa použilo 2000
Eur a to tak, že navrhovateľ kúpil krbovú vložku. Na nič iné sa prostriedky z druhého úveru nepoužili.
Dom jej pomáhal financovať jej otec. Tých 2000 Eur brala ako dar, pretože navrhovateľ zadarmo býval
v byte , neprispieval na stravu, kupovala mu oblečenie. Navrhovateľ sa jej vyhrážal denno-denne ,
že ju zabije, chytil ju pod krky, bála sa chodiť domov. Pokiaľ ide o stavbu domu, túto riadila spolu
so stavebným dozorom, navrhovateľ chodil pomáhať aj s jeho otcom. Robili minimálne, robil tam jej
otec, priatelia, kolegovia. Nie je pravdou to, že by sa dohodli po rozchode tak, že on by zostal v dome,
existovala taká dohoda, že on od nej dom kúpi , avšak jedného dňa si rozmyslel, že jej nedá ani korunu.
Stavba sa financovala z prostriedkov jej otca. Otec jej peniaze daroval. Pokiaľ ide o kúpu pozemku,
kúpna cena bola 200.000 Sk, túto v celom rozsahu hradila v hotovosti ona pred notárom. Navrhovateľ sa

na jej úhrade nijak nepodieľal. Všetci , kto na stavbu chodili pomáhať, vedeli , že je to jej dom, dokonca
i navrhovateľov otec vedel, že je to jej dom. Otec navrhovateľa vedel, že z úveru jej navrhovateľ časť
peňazí požičia. Navrhovateľov otec jej sám od seba povedal, že jej so stavbou domu pomôže , išlo o
bezodplatnú pomoc, vedel že jeho syn u nej býva zadarmo. K záveru, že s navrhovateľom nechce
mať nič spoločné dospela vtedy , keď sa dozvedela o jeho problémoch s drogami, čo bola cca v r. 2004.
Navrhovateľ tvrdil, že tým prestane, nestalo sa tak. V kútiku duše tajne dúfala, že s tým prestane . V
r. 2007 už bola rozhodnutá, že s ním nechce žiť. V čase, keď sa bral prvý úver, by nádej na spoločné
spolužitie brala ako minimálnu, myslela si, že ho zlomí, že s tým prestane. To, že v rámci prvého úveru
bola spoludlžníčka, bolo preto, že vedela, že jej navrhovateľ peniaze požičia a preto jej nerobilo problém
figurovať na zmluve. Ona chcela sama uzavrieť zmluvu o úvere, mala v OTP vybavenú fázovú hypotéku,
keďže navrhovateľ potreboval peniaze, tak ju prehovoril, aby peniaze brali spolu. Nehnuteľnosť obýva
navrhovateľ, žije v nej od novembra 2010, pričom žiadnym spôsobom neprispieva na energie, čo došlo
do takého štádia, že musela energie nechať odpojiť.

Súd vypočul svedkov - L.A. L. L., sestra odporkyne uviedla, že vie, že sestra chcela stavať, a za týmto
účelom kúpila pozemok. Pokiaľ ide o stavbu, o túto sa veľmi nezaujímala, akurát, keď sestra potrebovala
pomoc, tak jej pomohla. Nevie ako bol v tomto zainteresovaný p. C.. Ona tiež bývala v byte, kde
bývali oni dvaja v tom čase partneri, p. C. v tomto byte býval ešte dlho po ich rozchode. Pokiaľ ide
o financovanie stavby, vie, že prispel ich otec, bolo to okolo sumy 400.000 Sk a viem, že do schránky
chodila sestre korešpondencia ohľadne úverov, čo bolo tiež na jej meno. Bližšie k okolnostiam výstavby
sa nevie vyjadriť. P. Kinček býval v byte , kde bývala i ona minimálne 6 rokov, môže byť od r. 2004.
Sestra sa s p. C. hádali, resp. sestra sa ho skôr bála. Na bátie sa určite mala dôvod, raz ju videla
celú dobitú. Jej ako keby sa sestra hanbila povedať čo sa deje, napriek tomu, že si dobre rozumeli.
Jej sestra až po tom, čo už boli rozídení, keď sa jej pýtala, prečo p. C. býva v byte a užíva auto, ktoré
mu nepatrí, povedala , že je to preto, že ju vydiera pod hrozbou fyzických útokov. Povedal, že ju buď
zabije alebo zbije, alebo niečo podobné. Sestra určite s p. C. neplánovala spoločný život, neplánovala
s ním nič, takto sa ona vyjadrila. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, jej vedomosť o tom , čo jej sestra
povedala, bola že ide stavať sama. Pokiaľ ide o úvery, vie akurát to, že sestra splácala nejakú pôžičku
p. C.. To, ako často chodil navrhovateľ na dom pracovať, to nevie. Vie, že tam ešte pracovali sestrini
kolegovia, kamaráti.

Svedok T.. M. L. , otec odporkyne uviedol, že jeho prvý dojem, keď mu dcéra povedala s kým chodí
je taký, že sa dala dokopy s narkomanom. On pôsobil vo vyšších funkciách v rámci vojska, v rámci
čoho sa mu dostal do rúk zoznam osôb, ktorí majú dočinenia s alkoholom a drogami, bol to zoznam
vojenskej polície a jedným z osôb v tomto zozname bol i navrhovateľ, tento zoznam sa mi dostal do rúk
2003-2004. On hľadel predovšetkým na prospech dcéry, ona ho presviedčala, že s tým prestal, chcel,
aby bolo dobre, tak to neriešil. Vnútorne s tým vzťahom nikdy nebol stotožnený. Neskôr sa dozvedel,
že sa dcére vyhrážal fyzickým napadnutím, na čo aktivoval vojenskú políciu, resp. nariadil dcére, aby
podala trestné oznámenie. Výsledok je taký, že p. C. dostal prísny zákaz približovať sa k jeho dcére. On
svedkom ničoho nebol, pretože navrhovateľ si dával pred ním pozor, vedel, že by s ním spravil krátky
proces. Dcéra došla za ním , že ide stavať, čo bolo v dobe, keď bol v Taliansku, čo bolo v r. 2004-2005.
Dcéra povedala, že už má pozemok kúpený, má projekt, ale že to nebude stavať na kľúč ako pôvodne
chcela, že s tým p. C. pomôže. On sa jej pýtal, ako jej chce pomôcť, keď nemá žiadne peniaze. Dcéra
sa vyjadrila tak, že navrhovateľov otec je murár, že jej pomôže s prácami so stavbou. Dcéra si kúpila
pozemok, projekt, dcéra išla stavať. P. C. jej mal pomôcť tak, že jeho otec je murár a pomôže jej s
odbornými prácami na stavbe. To, že dcéra kúpila pozemok, sa dozvedel, až keď ho mala kúpený.
Keď došiel z Talianska, v podstate došiel do rozostavanej stavby. Stavbu si riadila dcéra, chodili jej
tam pomáhať kolegovia z práce, on tam chodil, chodila tam manželka. Odborné práce, ako výstavba
strechy robila firma. On nevidel, že by p. C. bol niečo na stavbe riešil, všetko riešila L.. Dvakrát sa na
stavbe stretol s bratom p. C.. Pokiaľ ide o financovanie výstavby domu, v r. 2007 asi v januári dal dcére
300.000,-Sk, a koncom r. 2007 jej dal 400.000,-Sk. To boli peniaze, ktoré jej dal grátis na stavbu a ktoré
dostane i druhá dcéra. To, že peniaze skutočne dala na stavbu, o tom sa pravidelne presviedčal a nechal
si to zdokladovať. Okrem toho dcéra pravidelne dostávala nejaké peniaze od manželky. Manželka jej
mesačne mohla dávať 100-200 Eur, taktiež jej dávala potraviny. O zmluvách o úveroch mu dcéra niečo
hovorila, nemá o nich vedomosť, dopodrobna o tom nič nevie. Keď dcére poskytol financie, stavba bola
pred zastrešením. To, z čoho bola stavba hradená do tej doby, keď dal dcére peniaze ,to nevie, nevie či
to bolo z úveru, ale z peňazí čo mala ona. To, čo on poskytol postačovalo na dokončenie hrubej stavby.
Dcéra mu ani raz nepovedala, či plánuje spoločnú budúcnosť s navrhovateľom, dcéra od začiatku sama

starala, O. chcel len pomôcť a to prostredníctvom svojho otca. V živote sa nebavili o tom, že by mala
byť nejaká dohoda o tom, že po dostavaní stavby, by bola stavba vo vlastníctve oboch nich. To bola
Luciina stavba.

Svedok Z. C. , otec navrhovateľa, uviedol, že pokiaľ ide o pozemok, spolu mu navrhovateľ i odporkyňa
hovorili, že pozemok majú kúpený, že sa môže začať stavať. Boli vtedy obidvaja za ním. Nemá tušenia z
akých peňazí sa platil pozemok. Potom prišli za ním, keď vybrali pozemok, ale nebolo peňazí bolo treba
zobrať hypotéku. On musel založiť dom a vybrali sa peniaze. Peniaze z úveru sa použili na stavbu,
faktúry za materiál chodil syn vyplácať. On im v podstate ten dom postavil. On tam bol jediný odborník.
Pokiaľ ide o založenie jeho domu, obaja ho prišli poprosiť, či by to nespravil. Na stavbu chodili robiť
i syn s odporkyňou, on tiež doniesol svojich kamarátov, brata. Párkrát tam bola p. L.. Otec p. L. tam
pomáhal asi pol dňa, z kolegov p. L. tam nebol nikto. On bol na stavbe celé víkendy, od jari do jesene.
Boli tam spolu so synom. Z peňazí z prvého úveru sa postavila hrubá stavba, potom ho prišli požiadať
o ďalší úver, o ďalšie založenie. Syn s vtedajšou priateľkou boli nadšení zo stavby, len potom , keď sa
míňali peniaze, to začalo upadať. On si myslel , že keď stavajú stavbu, že to spolu stavajú. Keď sa
vybavilo stavebné povolenie, videl že odporkyňa si to dala všetko na seba napísať. Nikoho sa nepýtal,
prečo to tak je, nechcel do toho vŕtať. Prečo ich vzťah stroskotal, to nevie. Nevie o tom nič , že by
syn mal problémy s návykovými látkami. Dom, ktorý založil, v tomto býva. Keby vedel, že nezakladá
dom aj v prospech svojho syna, nebol by to robil. On vo vzťahu jeho syna a odporkyne nespozoroval
nič , čo by nebolo dobré.

Svedok M. C., brat navrhovateľa uviedol, že vie toľko , že rodičia založili byt, aby si brat s odporkyňou
mohli zobrať úver a stavať dom. Toto mu povedal brat. On s rodičmi žije. To bolo všetko , čo mu povedal.
On na stavbe nebol veľmi často, bol tam keď sa kopali základy, ťahali múry, robili stropy. Na stavbu
chodievali na troch autách, bolo to zhruba 12-15 ľudí. Z rodiny tam bol on, otec, brat P. a ďalší
brat , strýko a mama. Potom tam ďalej boli kamaráti z dediny, kamaráti ich bratov, boli tam nejakí
kolegovia brata. Videl tam potom Luciu, jej mamu, jej sestru, s jej otcom sa nestretol. Brat sa pred ním
nevyjadroval o tom, koho je to stavba, brali si na to úver. On viem tak, že stavba sa financovala z úveru.
Nevie sa vyjadriť k tomu, či brat mal mať problémy s návykovými látkami, nevie prečo sa s odporkyňou
rozišli. On si myslel, že keď si berú úver a zakladajú dom , že určite plánujú spolu budúcnosť.

Svedok T.. B. C. , uviedol, že má v G. A. postavený dom a navrhovateľ a odporkyňa začali taktiež stavať
na susednom pozemku. Bral ich ako dvojicu, nemal tú vedomosť, ktorý z nich kúpil pozemok , ale bral
ich ako dvojicu. Najskôr si myslel, že sú manželia až potom zistil, že nie sú. Mal takú vedomosť, že si idú
spolu postaviť dom so zámerom tam bývať. Obidvaja sa vyjadrovali tak, že si idú dom stavať pre seba.
Môže povedať, že dom staval p. C. so svojim otcom. Spočiatku tam chodila i slečna L., čo v ňom vyvolalo
taký dojem, že to stavajú spolu. Keď sa s nimi oboma bavil, čo nebolo často , vyjadrovali sa tak, že tam
budú bývať, že plánujú rodinu. Pokiaľ ide o riadenie a výstavbu domu, toto zabezpečoval p. C. spolu so
svojim otcom. Na stavbe boli neustále. Aj slečna L. sa zúčastnila stavby, aj na manuálnych prácach. Bol
prekvapený, keď tam slečna L. prestala chodiť, ale žiadnym spôsobom sa o to nezaujímal. V G. A. už tri
roky nebýva. S účastníkmi nemal bližšie kamarátske vzťahy, bolo to len na takej báze, že sa pozdravili,
v prípade potreby si požičali nejaký nástroj. Nejaké väčšie rozhovory neviedli. Proces výstavby domu
mal možnosť pozorovať. Pokiaľ ide o manuálne práce a riadenie výstavby , toto zabezpečoval p. C. a
jeho otec. Pomocné práce + servis zabezpečovala slečna L.. On to výlučne vnímal tak, že si stavajú dom
pre seba. Vyjadrovali sa tak, že dom stavajú spoločne, pre svoje spoločné užívanie s tým, že mu bolo
zvláštne, že stavebné povolenie bolo vydané len na jedného z nich, ale ďalej to neriešil. Nespomína
si, že by sa slečna L. pred ním prezentovala ako výlučná vlastníčka pozemku.

K výpovedi svedka C. odporkyňa uviedla, že ona sa s nikým bližšie nerozprávala, pretože nepovažovala
za nutné, aby všetci vedeli, že je to jej. Nie je pravdivé vyjadrenie svedka v tom, že by sa bol rozprával s
p. C. , resp. s nimi spolu. S p. C. sa bavila akurát o podlahách. Pred svedkom sa určite nevyjadrovala
tak, že idú stavať dom obaja pre seba ani tak, že tam plánuje rodinu s p. C..

Svedok M. I., uviedol, že p. L. spoznal ako družku p. C. v čase, keď stavali dom takmer oproti jeho
domu. Už v čase, keď sa započala výstavba sa rozprával s p. C. a z jeho vyjadrenia vedel, že idú stavať
pre seba, pre svoj budúci život. Pýtal sa ho, či sa do stavby nebojí pustiť sám, keď mu okrem iného
povedal, že to robí pre seba. Či takéhoto rozhovoru bola niekedy účastná p. L., to sa už nevie vyjadriť,
pretože si to už nepamätá, ale môže povedať, že skôr nie ako áno. Ak sa niečo pýtal, tak viac menej

p. C. a jeho vyjadrenie vychádza i z toho, čo videl. Pokiaľ ide o práce na stavbe, keď sa pracovalo,
vždy bol p. C. prítomný. Veľakrát tam bol aj jeho otec. Videl tam aj p. L.. O. ide o právne vzťahy k
nehnuteľnosti vrátane pozemku, na toto sa vôbec nepýtal, ani sa k tomu p. C. nevyjadroval. V čase
výstavby s p. C. nekomunikoval veľmi často, stalo sa, že niečo potreboval, tak mu to požičal. Určite sa
p. C. nepýtal, aký vzťah má s p. L., pochopil , že je to jeho priateľka a to je všetko. S p. C. sa skôr
bavil o tom ako ide práca na stavbe, podrobnejšie sa o veci nezaujímal, nevie sa vyjadriť k tomu , ako
stavbu financovali, ako to bolo medzi nimi z hľadiska právneho vzťahu k stavbe.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : stavebné povolenie vydané U.
nové A. z X.X.XXXX, zmluva o poskytnutí úveru č. 8263/289252/2006/NSU85 z 9.5.2006, zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2006, výpis z LV č. XXXX, čestné vyhlásenie Z. C. ,
M. C. , O. Beláka, zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXXX z 14.9.2009, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti z 14.9.2009, prehľady obratov na bankovom účte odporkyne , potvrdenie z Prima
banka a.s z 13.11.2012,faktúra vystavená v súvislosti s objednávkou projektu rodinného domu , faktúry ,
pokladničné doklady , príjmové pokladničné doklady o platbách predložené odporkyňou, spis Správy
katastra Nitra V XXXX/XX, výpis z účtu navrhovateľa , fotokópia záručného listu výrobku Viessmann,
pokladničný blok z Ikea, pokladničné doklady , dodacie listy, fotokópie poštových poukážok predložené
navrhovateľom , fotokópia platobnej karty navrhovateľa, osvedčenie Národného bezpečnostného úradu
vydané navrhovateľovi 6.7.2010, správa z MO SR- vojenské spravodajstvo z 25.3.2013, fotokópie
majetkových priznaní navrhovateľa a odporkyne za roky 2005-2009 , a dospel k nasledovnému
skutkovému stavu a právnemu záveru:

Obec Nové Sady dňa 5.5.2006 pod č.j.145/2006-02-Žá vydala Stavebné povolenie , ktorým povolila
stavbu samostatne stojaceho jednopodlažného rodinného domu umiestneného na parc. č. 1021/72 a
1042/4, k.ú. Nové Sady stavebníčke L. L. , bytom G. G.. mládeže XX.

Dňa 9.5.2006 bola medzi veriteľom Československá obchodní banka a.s. , pobočka zahraničnej banky
v SR, Bratislava Michalská 18 a dlžníkmi : 1. Róbert Kinček, 2. Lucia Lukačovičová uzavretá Zmluva
o poskytnutí úveru č. 8263/289252/2006/NSU85. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom poskytnutý
úver vo výške 833.000,-Sk , ako úver bezúčelový , so splatnosťou 4 roky od termínu jeho dočerpania,
s výškou mesačnej splátky 19.601,-Sk za predpokladu , že dlžník dočerpá celý úver v termíne do
14.11.2006. Dňa 9.5.2006 bola súčasne uzavretá i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. 8263/289252/2006/NSU85, ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodní banka a.s. ,
pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava Michalská 18 so záložcami Jozefom C. a Z. C. , obaja bytom
Z. Ostratice 189, pričom ako vedľajší účastníci sú v zmluve uvedení navrhovateľ a odporkyňa , obaja v
pozícii dlžníkov. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva , na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči dlžníkom vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. . 8263/289252/2006/
NSU85, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov , nachádzajúcim sa v kat. území Veľké Ostratice ,
zapísaným na L.. 86 ako rodinný dom súp. č. 189 postavený na parc.č. 4/8, parc. CKN č. 4/8 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 415m2, parc. CKN č. 4/16 záhrady o výmere 270m2. Z výpovedí účastníkov
vyplynulo, že úver v zmysle zmluvy o úvere č. 8263/289252/2006/NSU85 je v celom rozsahu splatený
a na jeho splatení sa podieľali obaja, v rovnakom rozsahu 1. Odporkyňa ďalej uviedla, že z úveru bolo
na stavbu domu použitých cca 500.000,-Sk, ktoré navrhovateľovi v celom rozsahu vrátila.

Dňa 14.9.2009 bola medzi veriteľom Československá obchodná banka a.s., Bratislava Michalská 18 a
dlžníkmi 1. P. C., 2. L. L. uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. 085052. Na základe tejto zmluvy bol
dlžníkom poskytnutý úver vo výške 17.000,-EUR, ako úver bezúčelový , na dobu 20 rokov od termínu
jeho dočerpania , s výškou mesačnej splátky 118,39 Eur za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver
v termíne do 15.3.2010. Dňa 14.9.2009 bola súčasne uzavretá i Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. 085052/Zal/1 ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodná banka a.s. ,
Bratislava Michalská 18 so záložcom Z. C. , bytom Veľké Ostratice 189 a dlžníkmi P. C. a L. L.. O. tejto
zmluvy bolo zriadenie záložného práva , na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom
vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 085052, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov ,
nachádzajúcim sa v kat. území Veľké Ostratice , zapísaným na LV č. XX ako rodinný dom súp. č. 189
postavený na parc.č. 4/8, parc. CKN č. 4/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415m2, parc. CKN
č. 4/16 záhrady o výmere 270m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve záložcu.

Z výpisu z LV č. 1302 pre kat. územie Nové Sady vyplýva, že ako výlučný vlastník parc. č. 1021/72 orná
pôda o výmere 992 m2 je vedená odporkyňa , pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V
5185/05-88/05. Zo spisu Správy katastra Nitra V5185/05-88/05 vyplýva, že dňa 3.8.2005 bola uzavretá
kúpna zmluva, v spojení s jej dodatkom z 21.9.2005, medzi predávajúcimi Viliamom A. a M. A., obaja
bytom Nové Sady 11 a kupujúcou L. L.- odporkyňou , na základe ktorej odporkyňa kúpila nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v kat. území G. Sady , zapísanú na LV č. XXX a to parc. č. 1021/72 orná pôda o výmere
992m2 za dohodnutú kúpnu cenu 200.000,-Sk, splatnú v deň podpisu zmluvy. K výlučnému vlastníctvu
pozemku odporkyňa uviedla, že kúpiť pozemok bolo jej výlučné rozhodnutie, kúpnu cenu zaň zaplatila v
celom rozsahu ona. Navrhovateľ uviedol, že o kúpe pozemku rozhodovali spoločne , pričom sa súčasne
dohodli, že vzhľadom na to, že on už predtým bol ženatý, z ktorého manželstva pochádza syn, za
účelom toho, aby tento nededil po ňom tento pozemok , že pozemok bude napísaný na odporkyňu.

Súd v konaní vypočul niekoľkých svedkov, rodinných príslušníkov účastníkov, susedov, z ktorých
výpovedi je zrejmé to, ako títo vnímali proces realizácie výstavby rodinného domu s ohľadom na
osobné väzby navrhovateľa a odporkyne, pričom ich poznatky boli založené predovšetkým na vlastnom
pozorovaní, resp. vyjadrení niektorého z účastníkov vo vzťahu k budúcnosti , avšak bez toho, že by
mali vedomosť o existencii konkrétnej dohody medzi účastníkmi ohľadne spoluvlastníctva stavby. .

V rámci dokazovania účastníci produkovali dôkazy súvisiace s financovaním výstavby, keď k vyjadreniu
svedka L. -otca odporkyne ohľadne finančného daru odporkyni na výstavbu vo výške 700.000,-Sk
bolo predložené potvrdenie z Prima banka a.s z 13.11.2012 z ktorého vyplýva, že tento dňa 19.1.2007
uskutočnil výber z účtu vo výške 300.000,-Sk a dňa 5.11.2007 výber vo výške 407.938,-Sk. Ďalej
odporkyňa predložila doklad o prehľade obratov na jej bankovom účte z ktorého je zrejmé, že každý
mesiac , počnúc mesiacom 6/2006 do 6/2010 uhrádzala sumu 10.000,-Sk ( 331,94 EUR) na účet
navrhovateľa, a to podľa jej udania na účel úhrady úveru. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola
spornou, keď navrhovateľ sám potvrdil, že úver č. 8263/289252/2006/NSU85 splácali obaja v rozsahu
1/2. Obaja účastníci predložili súdu doklady o platbách na kúpu materiálu na výstavbu .

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podstatným pre rozhodnutie vo veci je zistenie, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a v kladnom prípade posúdenie dôvodnosti návrhu z hľadiska hmotnoprávneho.
Navrhovateľ sa návrhom domáha určenia , že je podielovým spoluvlastníkom prejednávanej
nehnuteľnosti v podiele 1, pričom vo zvyšnom podiele je spoluvlastníčkou odporkyňa. Aktuálne na
LV nie je ani jeden z účastníkov zapísaný ako vlastník prejednávanej nehnuteľnosti, keď takýto zápis
doposiaľ nebol prevedený . Za situácie, že vlastníctvo k stavbe je medzi účastníkmi konania sporné,
možno konštatovať naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na danom určení, keď rozhodnutie
súdu prinesie istotu do právneho postavenia účastníkov , keď z okolností tohto prípadu je zrejmé, že
navrhovateľ sa svojho práva - určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môže domôcť iba
súdnou cestou, a to s ohľadom na rozdielny právny názor oboch účastníkov k otázke vlastníctva.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou , darovacou
alebo inou zmluvou , dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru , akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Občiansky zákonník rozlišuje medzi nadobudnutím vlastníckeho práva pôvodným a odvodeným. O
pôvodný ( originárny )spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy, ak sa vlastnícke právo
nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho nadobúdateľa a vzniká nezávisle od
neho . Medzi originárne nadobudnutie vlastníckeho práva patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva
k novovytvorenej veci , ktorého typickým príkladom je uskutočnenie stavby. Ak ide o novovytvorenú
stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka ( § 119 ods. 2 )platí, ak nie je
medzi zainteresovanými osobami dohodnuté inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k
novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto uskutočnil stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom
mať ju pre seba ( stavebník ) . Stavebník je osoba , ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie
je z dohody alebo z okolností zrejmé ,že táto osoba len pomáha inému ( napr. remeselník, susedská
alebo rodinná výpomoc ).

Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska
zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník , s tým
rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatný spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu,
avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. V prípade spoločne realizovanej stavby je
pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, ani nie je potrebné, aby sa jej účastníci vopred dohodli
na veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však
zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe .Takáto dohoda potom založí
spoluvlastníctvo , len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť.
Zmluva o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe pritom môže byť platne uzavretá aj v dobe ,
ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci .

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodným, a preto ho v celom
rozsahu zamietol. Tak ako je vyššie konštatované, pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva
stavby alebo domu postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá
medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, z ktorej dohody musí byť zrejmé, že účastníci chceli
založiť podielové spoluvlastníctvo k danej stavbe. V tejto veci existencia takejto dohody nebola
preukázaná, t.j. nebolo preukázané, že by účastníci konania uzatvoril dohodu, hoc i ústnu, v rámci ktorej
by sa dohodli na tom, že k stavbe založili podielové spoluvlastníctvo. Z hľadiska posúdenia toho, či medzi
účastníkmi konania k novovytvorenej stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo nie je relevantné to, na
ktorého z nich bolo vydané stavebné povolenie, ani to, kto z nich je vlastníkom pozemku , na ktorom
sa stavba stavá. Taktiež pre posúdenie tejto veci nebolo podstatným to, ako bola stavba financovaná,
a z tohto pohľadu ani existencia zmlúv o úveroch a zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
Podstatným bolo to, že navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkov stavby v rozsahu 1 mal
preukázať, že existencia jeho podielového spoluvlastníctva vychádza z dohody uzavretej s odporkyňou
o tom, že k danej stavbe vzniklo ich podielové spoluvlastníctvo. Toto navrhovateľ nepreukázal, naopak
sám sa vyjadril tak, a to jednak vo vzťahu k pozemku, k stavebnému povoleniu , ako i k vlastníctvu
stavby, že s odporkyňou za účelom toho, aby jeho syn nededil nehnuteľnosti sa dohodli tak, že tak
pozemok ako i stavba budú zapísané ako vlastníctvo odporkyne. Sám navrhovateľ tak potvrdil to,
že dohoda ohľadne existencie podielového spoluvlastníctva neexistovala, naopak existovala dohoda o
existencii výlučného vlastníctva odporkyne. To, že sa navrhovateľ podieľal na výstavbe , a to tak osobne
a podľa jeho udania i finančne , nemôže založiť jeho vlastnícke právo k stavbe, keď toto jeho postavenie
možno charakterizovať ako postavenie osoby pomáhajúcej inému - stavebníkovi, keď navrhovateľovi
vzhľadom na ním udávanú dohodu s odporkyňou ohľadne jej výlučného vlastníctva muselo byť od
počiatku zrejmé, že stavbu nestavá pre seba , a preto tohto nemožno označiť za jej stavebníka ,keďže
stavebníkom je osoba ktorá uskutočnila stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre
seba a ktorá tak nadobúda jej vlastnícke právo. Navrhovateľ nebol vo vzťahu k novovytvorenej stavbe v
pozícii stavebníka, stavebníkom bola odporkyňa, ktorá od počiatku stavala stavbu s právne relevantným
úmyslom mať ju pre seba, vo svojom výlučnom vlastníctve .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je podielovým
spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)