Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814205354.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik

mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, práv. zast.
JUDr. Peter Frajt, advokát, s. r. o., so sídlom Košice, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanej
V. G.Á., K.. XX. XX. XXXX, V. O. Y., Š. XXX, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom X.. B. J.,
zamestnancom tunajšieho súdu, o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 65,78 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 60,60 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej istiny od 16. 06. 2013 do zaplatenia, poštovného a náhrady
trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 06. 2013, pri kontrole cestovných lístkov v autobuse, sa žalovaná na
výzvu kontrolóra nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom.

Žalobcovi v súlade s ust. § 8 Zákona č. 514/2009 Z. z. a § 12, § 14 Zákona č. 56/2012 Z. z. vznikol nárok
na zaplatenie cestovného vo výške 0,60 Eur a sankčnej úhrady /prirážky/ pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom vo výške 60,- Eur. Spolu uplatnený nárok predstavuje sumu 60,60 Eur. Žalovaná bola
vyzvaná písomne na úhradu pohľadávky zo dňa 20. 06. 2013.

Tunajší súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 21Ro/151/2014-15 zo dňa 26. 09. 2014, ktorý bol zrušený
Uznesením sp. zn.: 21Ro/151/2014-23 zo dňa 21. 01. 2015, z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do

vlastných rúk žalovanej.

Keďže sa miesto pobytu žalovanej nepodarilo zistiť, súd jej ustanovil opatrovníka podľa ust. § 29 ods.
2,6 O.s.p., uznesením č. k. 12C/65/2015-27 zo dňa 09. 04. 2015.

Opatrovník žalovanej sa nevyjadril k doručenej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 02. 09. 2015,
nenavrhol doplnenie dokazovania, z toho dôvodu súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 156

ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom,
v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a

poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Zpripojenýchlistinnýchdôkazov,zHláseniaoporušenítarifnýchaprepravnýchpodmienok číslo082480
zo dňa 15. 06. 2013 súd zistil, že bola vykonaná kontrola v uvedený deň o 14:25 hod., na linke č.
A27, pásmo T1, číslo voza 5243, v úseku zastávok W.. K.. - X.. V., W. Q.. Pri kontrole sa žalovaná
nepreukázala platným cestovným lístkom. Súčasťou hlásenia boli i osobné údaje o žalovanej, s číslom
jej občianskeho preukazu.

Písomnou výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 20. 06. 2013 žalobca požiadal žalovanú o úhradu
cestovného a ostatných nákladov v sume 62,30 Eur. Súčasne výzva obsahovala aj údaje, kde žalovaná
mohla vykonať úhradu osobne. Žalovaná bol tiež poučená, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, bude
suma vymáhaná súdne, čo môže znamenať zvýšenie nákladov konania.

Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. zákona o cestnej doprave, dopravca je pred začatím
prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora
alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy
cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú
povinní ich uposlúchnuť.

Podľaodseku2písm.b/uvedenéhoustanovenia,vodič,inýčlenosádkyautobusuarevízorsúoprávnení
a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa
odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím
správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus
alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,

b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a
sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného
a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu

vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie

cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa ust. § 16 ods. 4 uvedeného zákona, cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do

autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas
prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu,
revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.Hodnota cestovného lístka je v súlade s platným prepravným poriadkom a s Tarifou DPMK, a. s., pre
Mesto Košice, (zistené z internetovej stránky Dopravného podniku mesta Košice), z ktorého vyplýva, že
základné cestovné - papierový lístok - osôb na denných spojoch do 30 minút je 0,60 Eur. Z toho teda

vyplynulo, že v súlade s ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa cestovným
lístkom v mestskej hromadnej doprave tvorí najviac stonásobok základného cestovného, v danom
prípade sumu 60,- Eur.

Z dokazovania je zrejmé, že v čase vykonávanej kontroly, dňa 15. 06. 2013, sa žalovaná nepreukázala

platným cestovným lístkom, na mieste nezaplatila úhradu, čo vyplývalo zo spísaného hlásenia a
preukázania osobných údajov žalovanej, pre účely ďalšieho vymáhania cestovného.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaná
porušila povinnosti cestujúceho tým, že sa v čase vykonania kontroly nepreukázala platným cestovným
lístkom, čo bolo jej povinnosťou v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o cestnej doprave.

Žalovaná kontrolu uznala, o čom svedčí aj to, že poskytla osobné údaje uvedené v Hlásení o porušení
tarifných a prepravných podmienok. Výška uplatňovanej úhrady je v súlade s platnými právnymi
predpismi, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení citovaného zákona a spolu predstavuje
sumu 62,30 Eur, vrátane cestovného a poštovného za výzvu k úhrade pohľadávky zo dňa 20. 06. 2013.
Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s použitím ust. §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z. K omeškaniu došlo prvého dňa po vykonaní
kontroly, tzn. dňom 16. 06. 2013. Úrok z omeškania k uvedenému dňu predstavoval výšku 5,5 % ročne,
pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0,5 %

a táto sadzba bola zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia
vlády.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu účelne
vynaložených trov úspešnému žalobcovi.

Žalobca si uplatnil náhradu trov, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia za dva úkony, pričom hodnotu úkonu vyčíslil vo výške 16,60 Eur a režijný paušál
vo výške 8,04 Eur.

Súd priznal žalobcovi vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
(prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd), spolu v hodnote 33,20 Eur, podľa ust. § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Režijný paušál, za úkony v roku 2014, kedy boli vykonané, predstavuje výšku
8,04 Eur. Spolu za dva úkony vo výške 16,08 Eur.

Súd priznal žalobcovi celkovú náhradu trov konania vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške
65,78 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.