Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nora Zátopková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/189/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5710209693.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Z. samosudkyňou A.. H. T. v právnej veci navrhovateľov: X/ Z.. P. N., nar. X. X. XXXX,
bytom Z. - T., T. XXXX/XX, X/ B. N., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. - T., T. XXXX/XX, X/ N. N., nar. XX. X.
XXXX, btom Z. - T., T. XXXX/XX, X/ G. N., nar. X. X. XXXX, bytom Z. - T., T. XXXX/XX, všetci právne
zastúpení A.. Z. Bachyncom, advokátom so sídlom S. č. XXX proti odporcovi: Q. S., nar. XX. X. XXXX,
bytom M. č. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ sumu 6 000 €, v rade 2/ sumu 6 000 €, v rade 3/
sumu 6 000 €, v rade 4/ sumu 6 000 € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia návrhom podaným dňa XX. X. XXXX žiadali zaviazať odporcu k povinnosti zaplatiť im
majetkovú ujmu každému vo výške XX XXX €. Vo svojom písomnom návrhu uviedli, že rozsudkom
Okresného súdu v Z. sp. zn. XT XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X. X. XXXX, bol odporca
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 3 mesiace, trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, ako aj
povinnosť k náhrade spôsobenej škody tým, že zo zvyškom nároku na náhradu škody boli odkázaní na
konanie v občianskoprávnych veciach.
Z uvedeného konania je nesporné, že dopravnú nehodu zavinil odporca ako vodič motorového
osobného vozidla a spôsobil pri nehode smrť S. N., manžela a otca navrhovateľov. Podľa ich názoru
na základe uvedeného došlo zo strany odporcu k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľov, konkrétne k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne do ich práv na súkromie a rodinný život, ktoré zahrňuje právo
na realizáciu a rozvíjanie rodinných vzťahov, keď súčasťou súkromného života je nepochybne rodinný
život zahrňujúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými. Rodinný život
všetkých navrhovateľov - manželky a detí, ktorí spolu nažívali v zhode a láske a opatere zo strany
manžela a otca bol týmto zásahom vcelku rozvrátený, z čoho sa nevedeli spamätať. Podľa ich vyjadrenia
súd je povinný zobrať pri rozhodovaní do úvahy aj to, že je bez akýchkoľvek pochýb nečakaným
šokujúcim úmrtím manžela a otca pri dopravnej nehode o výške prípadného spoluzavinenia ktorého je
povinný rozhodnúť súd. Došlo k tak závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti spočívajúcichv obmedzení súkromného rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Uviedli, že následky zásahu, ktorý je predmetom
návrhu, sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla, však môže byť poskytnutá v
peniazoch a môže aspoň prispieť k zmierneniu stavu, v dôsledku ktorého žijú bez otca, manžela, živiteľa
rodiny a odkázaní len samí na seba. Poukázali na príjem, ktorý by dosahoval pozostalý s predpokladom
práce do veku XX rokov, čo by bolo približne XXX XXX €. Navrhovateľka v rade 1/ po smrti manžela
zostala na výchovu a opateru navrhovateľov v rade 2 - 4, ktorí študujú a sú bez akéhokoľvek príjmu,
sama. Neprehliadnuteľným je aj to, že nebohý, s ktorým mali dobré vzťahy a hlboké citové väzby, sa im
starostlivo venoval v domácnosti, v oblasti športu, kultúry a vzdelávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - potvrdeniami o príjme
navrhovateľov, potvrdením o príjme nebohého S. N., potvrdením o návšteve školy navrhovateľov v rade
2/ a 3/, potvrdením A.. N. E. - notára v Z., pripojeným spisom X. súdu v Z. č.k. XT XXX/XXXX, ako aj
ostatnými listinnými dokladmi trvale pripojenými do spisu a zistil:
Navrhovatelia v rade 1/ - 4/ si uplatnili návrh na nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla smrťou ich blízkeho
príbuzného manžela a otca.
Navrhovateľka v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že s manželom žili v zhode, láske, skromnosti, chodili
na výlety, športovali, celá rodina mali hlboké citové vzťahy. Nehoda veľmi zasiahla do ich života,
skomplikovala vzťahy s deťmi. Na zabezpečenie detí, ktoré chodili do školy, zostala sama a situáciu
znáša zle. Rovnaké skutočnosti potvrdili navrhovatelia v rade 2/ - 4/, predovšetkým poukazovali na
harmonicky usporiadanú rodinu s pevnými rodinnými zväzkami.
Právny zástupca navrhovateľov žiadal, aby každému z účastníkov konania bola priznaná nemajetková
ujma vo výške XX XXX €. Návrh odôvodnil tým, že navrhovatelia prišli o manžela a otca, s ktorým trávili
čas v domácnosti, voľný čas, návštevu kultúrnych, športových podujatí. Pri výpočte vychádzali z toho,
že pozostalý prispieval mesačne na domácnosť XXX €, čo vlastne predstavuje čiastku 9 XXX € ročne
a v prípade, že by do dôchodku išiel vo veku XX rokov, táto suma by predstavovala cca XXX XXX € a
z nej vychádzali aj pri uplatnení výšky žalovanej sumy.
Odporca na pojednávaní uviedol, že už v trestnom konaní vyjadril ľútosť a opakovane sa ospravedlnil
navrhovateľke a jej deťom, za skutok bol potrestaný. Bol si vedomý, že ujma v živote je škoda, ktorá je
nereparovateľná, nakoľko život je neopakovateľný. Stotožnil sa s tým, že pozostalí majú právo domáhať
sa určitej satisfakcie, zadosťučinenia práv, ktoré boli porušené. V danom prípade náhrada spočíva
v ospravedlnení sa, pokiaľ to nie je dostatočné, v nemajetkovej ujme. Primerané zadosťučinenie v
peniazoch však musí zohľadniť aj pomery na jeho strane. Odporca nemal stále zamestnanie, pracoval
na základe dohôd, aj v čase nehody vykonával len prácu na základe dohody. V súčasnej dobe bol
nezamestnaný, čo dokladoval potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z.. Chcel ísť pracovať
do zahraničia, aby mohol zarobiť väčšie peniaze. Sám prišiel o otca pri dopravnej nehode a dedičské
konanie po jeho nebohom otcovi ešte nie je skončené, o čom predložil potvrdenie notára. Odporca
uviedol, že nemá žiadny majetok.
Z pripojeného trestného spisu č. k. XT XXX/XXXX mal súd nesporne zistené, že odporca bol uznaný za
vinného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za to, že dňa X. X.
XXXX v čase okolo X,XX hod. viedol v Z. po ceste č. I/XX v smere od T. do S. osobné motorové vozidlo
zn. N. U. L., G.: Z.-XXXBL, pričom v kilometri XXX,XX pred vyznačeným priechodom pre chodcov v
križovatke cesty s ul. A. K., v blízkosti deliaceho ostrovčeka nachádzajúce sa na ul. A. K., v dôsledku
neprimeranej a nepovolenej rýchlosti jazdy najmenej XX km/h a tiež toho, že sa nevenoval plne vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prednou časťou vozidla narazil do chodca S. N.
prechádzajúceho cez vozovku z jej ľavej strany v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho poškodený S. N.
narazil hlavou do čelného skla vozidla a po prevoze do Z. fakultnej nemocnice dňa X. X. XXXX zomrel. V
trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy a Ústavu súdneho
lekárstva a medicínskych expertíz, kde okrem iného bolo konštatované, že poškodený sa v čase prijatiado nemocnice, XX minút po nehode nachádzal pod vplyvom alkoholu s hodnotou X,XX promile alkoholu
v krvi. Zistená koncentrácia alkoholu v krvi sa negatívnym spôsobom spolupodieľala na ovplyvnení jeho
konania a správania sa tesne pred vznikom dopravnej nehody.
Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov, konkrétne do práva na súkromie
a rodinný život. Je nevyhnutné prihliadnuť na závažnosť tejto ujmy, ale aj na všetky okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Súd sa zameral na poznanie väzby navrhovateľov k osobe, ktorá
následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska
"odčiniteľnosti" takéhoto zásahu. V danom prípade nesporne došlo k neodčiniteľnej ujme, deštrukcii
rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov. Náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je však
náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení výšky
súd musí zohľadniť niekoľko smerodajných faktorov. Základným faktorom je to, či odporca je pôvodcom
takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, či došlo k uspokojeniu
navrhovateľov v trestnom konaní, ako aj spoluzavinenie v tomto prípade už nebohého. Je nepochybné,
žežiadnasumapriznanásúdomniejedostatočnávzhľadomnaspôsobenúujmu,aninato,abynahradila
ľudský život.
Ústava SR v článku 19 zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti osobnej cti, dobrej
povesti a ochranu mena. Každý má podľa tohto článku na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jeho vážnosti v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.
V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby oprávnená osoba,
v danom prípade navrhovatelia, mali právo domáhať sa práva na ochranu osobnosti, sa vyžaduje a
zároveň stačí, aby došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do práv na ochranu osobnosti.
V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť bez
ohľadu na zavinenie. Predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplývajú
z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože tento zásah bol svojou povahou trvalý
a neodstrániteľný. Pri posudzovaní výšky náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch súd vychádzal z
preukázaných väzieb navrhovateľov vo vzťahu k usmrtenej osobe. Prihliadol na zásadu, že pri úmrtí
nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu a prihliadol ku všetkým okolnostiam danej veci i k
tomu,žehľadiskoprimeranostisavzťahujekvýškenáhrady,ktorejzmyslomjevyvážiť,prípadnezmierniť
nemajetkovú ujmu. Právny základ nároku navrhovateľov bol daný rozhodnutím v trestnom konaní,
ktorým súd bol viazaný. Spoluzavinenie dotknutej osoby, ktorá bola taktiež z dokazovania vykonaného
prvostupňovým súdom preukázaná, malo význam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 13 ods. 3, pretože súd musel prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, za ktorých k
porušeniu práva došlo, teda nielen k podielu samotného škodu, t.j. odporcu, ale aj k okolnostiam na
strane dotknutej osoby, v danom prípade nebohého manžela a otca navrhovateľov. Pri rozhodovaní voveci samej súd prihliadol aj na satisfakčný význam toho, že odporca bol odsúdený v rámci trestného
konania, opakovane sa ospravedlnil navrhovateľom za to, čo im spôsobil.
Majetkové pomery odporcu neboli pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim
hľadiskom tak, ako ani majetkové pomery navrhovateľov nemohli byť v danom spore rozhodujúcim
hľadiskom. Výška nemajetkovej ujmy nie je priznávaná ako súčet straty príjmu pozostalého, prípadne
súčet iných finančných strát. V danom prípade nemajetková ujma má iný charakter tak, ako to vyplýva
z citovaných zákonných ustanovení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda súdom určovaná voľnou úvahou s prihliadnutím
nazákonnékritéria,okolnosti,zaktorýchdošlokneoprávnenémuzásahudoosobnosti.Konkrétnavýška
náhrady preto musí zohľadniť okolnosti prípadu a musí byť aj v súlade s požiadavkou spravodlivosti.
Výška nemajetkovej ujmy bola súdom určovaná s ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu
pri zohľadnení vzťahu pozostalého k navrhovateľom, po preukázaní všetkých väzieb, ktoré ako
rodinní príslušníci mali v čase zásahu do práva na ochranu osobnosti. Tu boli teda preukázané silné
sociálne, morálne, kultúrne citové putá vytvorené v rámci súkromného a rodinného života. Z nečakanej
smrti nebohého mali navrhovatelia pocit úzkosti, smútku, straty možnosti viesť s ním rodinný život,
protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb. Následky
protiprávneho konania podľa názoru súdu v danom prípade nebolo možné odstrániť len morálnou
satisfakciou (nesporne sa odporca opakovane ospravedlňoval navrhovateľom za to, čo im spôsobil),
preto bolo rozhodnuté o priznaní aj nemajetkovej ujmy. Náš právny poriadok neobsahuje vyčíslenie
"nemajetkovej ujmy pri strate ľudského života" na rozdiel od českého právneho poriadku, kde český
Občiansky zákonník "určuje" cenu života od XX XXX do XXX XXX,-Kč, pričom záleží na vzťahu k
osobe, ktorá zomrie cudzím zavinením. V danom prípade majú príbuzní zákonný nárok na jednorazové
odškodnenie v uvedenej výške, pričom navýšenie náhrad nad túto jednorazovú čiastku je možné len v
mimoriadnych prípadoch, t.j. v prípadoch mimoriadnej závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, či pri
mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Pri zohľadnení všetkých zistených preukázaných skutočností, okolností, za ktorých došlo k zásahu do
práv navrhovateľov súd stanovil výšku nemajetkovej ujmy u každého z navrhovateľov vo výške 6 XXX €.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.