Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210249
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210249.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom: 1/ U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D. pri F. a 2/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX O., obidvaja
zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42
362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát so
sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.957,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 9.6.2014 domáhal vydania platobného rozkazu ktorým by
súd zaviazal odporcu 1/ a 2/ na zaplatenie sumy vo výške 4957,92,- eur s príslušenstvom spoločne a
nerozdielne. Svoj návrh odôvodnil tým že odporca 1/ uzatvoril 30.11.2005 so spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava IČO 00151 653 zmluvu číslo XXXXXXXXX ktorej
súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s., ku
ktorej pristúpil ako veriteľ odporca 2/. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi

úver vo výške 150 000,-Sk, teda 4979,09,- eur. Odporca sa zaviazal splácať úver v splátkach po 2263,-
Sk, teda 75,12,- eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.12.2005. Konečná
splatnosť úveru bola určená za deň 20.11.2015. Účastníci si dohodli poplatok za správu úveru vo výške
50 Sk, teda 1,66,- eur mesačne, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,6 % ročne. Z došlých
súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a
istinu v tomto poradí. Odporca podmienky úveru riadne nedodržiaval čím Slovenskej sporiteľni vznikla
pohľadávka voči odporcovi. Navrhovateľ si uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.11.2015 v

počte 66, v celkovej výške 4957,92,-eur,. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania 8,75% ročne počnúc
dňom splatnosti každej splátky, ktorý sčasti vyčíslil.

Príloha zmluvy o postúpení preukazuje výšku postúpenej pohľadávky 9683,5,- eur z postupcu
Slovenská sporiteľňa a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. Údernícka 5 Bratislava na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok číslo XXXX/XXXX/CE uzatvorenej 13.12.2012. V tejto prílohe zmluvy
je uvedená splatnosť úveru 20.11.2015, príslušenstvo pohľadávky vo výške 2125,22,- eur. Navrhovateľ

poslal odporcovi pokus o zmier dňa 9.5.2014. Týmto zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu
pohľadávky 13 186,23 eur. Tieto tvrdenia navrhovateľ preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky,
zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s.,
pokusom o zmier, vyčíslením pohľadávky.Dňa 10.11.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7. Vedľajší

účastník podaním z 21.5.2015 poukázal na spotrebiteľskú právnu úpravu. Poukázal na náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa podľa § 6 ods. 3 zákona číslo 634 /1992
Z.z., poukázal na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona číslo 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. V podaní z 18.8.2015 vyjadrenie, v ktorom poukázal, že uplatňovaný
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na prednostné

použitie ustanovení občianskeho zákonníka na uvedený vzťah. V podaní z 18.6.2015 poukázal, že
nárok navrhovateľa je premlčaný, premlčacia doba v uvedenom prípade trojročná, premlčacia doba
začala plynúť od odo dňa zročnosti každej nesplatenej splátky. Premlčacia doba plynula odo dňa
keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. Právo je preto premlčané. Tiež poukázal, že
navrhovateľ nie je vecne legitimovaný na podanie návrhu. Poukázal na § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Pretože navrhovateľ nepreukázal písomnú výzvu adresovanú odporcovi
a že omeškanie odporkyne trvalo 90 dní, neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky a že
bol dlžník v omeškaní aspoň 90 dní. Postupca bol povinný tvrdiť a dokázať, že banka klienta vyzvala

na splnenie jeho záväzku. Navrhovateľ tak nemá aktívnu legitimáciu. Keďže Slovenská sporiteľňa
neadresovala písomnú výzvu odporcovi potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním
v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách, došlo z jeho strany k porušeniu
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého len v prípade omeškania viac ako 90
kalendárnych dní môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe,

ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. V podaní z 29. 9. 2015 poukázal, že postúpiť takto môže
banka len pohľadávku alebo jej časť ktoré sú už splatnými. Návrh žiadal z tohto dôvodu v celom rozsahu
zamietnuť.

Navrhovateľ písomným podaním z 28.5.2015 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania s

ohľadom na § 93 ods. 3 O.s.p., keď vedľajší účastník môže vstúpiť do konania len so súhlasom
odporcu, preto žiadal rozhodnúť tak, že vedľajšieho účastníka do konania nepripúšťa. Nakoľko
navrhovateľ navrhol nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, v zmysle dikcie § 93 ods. 3
druhá veta O.s.p., súd musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. Súd po preskúmaní
veci rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil uznesením z 9.6.2015. Súd sa

nestotožnil so žiadnou z námietok navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne
iné skutočnosti, ktoré by vstupu vedľajšieho účastníka do konania bránili.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka.
Súd vypočul odporcov a tiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi, zmluvou o úvere č.l.3-4, dohodou o

ručení č.l. 5-6, všeobecnými obch. podmienkami č. l. 7-10, oznámením o postúpení č.l. 11, zmluvou
o postúpení pohľadávky č.l. 13-19, jej prílohou č.l.22-23, pokusom o zmier čl. 24. Právny zástupca
navrhovateľa v písomných ospravedlneniach trval na podanom návrhu a písomných vyjadreniach v tejto
veci, poukázal, že námietka nepreukázania aktívnej legitimácie je nedôvodná, ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak bránka nevyzvala dlžníka

na plnenie pred postúpením nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky.

Súd vyzval právneho predchodcu navrhovateľa ako aj navrhovateľa, aby súdu predložil výzvu odporcom
v 1. a 2. rade ktorá mala byť zaslaná odporcom v 1. a 2. rade ako aj doklad po doručení tejto výzvy.Slovenská sporiteľňa a.s., právny predchodca navrhovateľa predložil súdu výzvu adresovanú odporcom
v 1. a 2. rade naplnenie povinnosti uhradiť pohľadávku ešte pred postúpením. Podľa tejto bol odporca 1/
vyzvaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky, v tom čase bol v omeškaní k 30. 11. 2008 vo výške 23 468,10

SK s príslušenstvom. Dlžnú sumu mal uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy ktorá bola z 12. 12. 2008.
Navrhovateľ výzvu ani doručenku nepredložil s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu.

Odporca 1/ uviedol na pojednávaní, že si odsedel úverový podvod tri roky a 11 mesiacov, v tejto
súvislosti. Po predložení č.l. 3, 4. uviedol , že takúto zmluvu podpísal v SLSP a dostal peniaze. Neviem,

kde pracoval. Tento úver splácal, podľa toho čo si pamätá. Ak ho aj prestal chvíľu splácať, potom
ho naraz zaplatil. Vo februári 2009 nastúpil trest za úverový podvod za toto. Od SLSP mu nechodila
žiadna korešpondencia na adresu Lazany 115. Nič také od nich neprebral. On to splácal kvôli p. Q., aby
to nemusel platiť, zaplatil naraz dlžnú čiastku cca 12.000 Sk. Výzvu od Slovenskej sporiteľne a.s. na
zaplatenie omeškanej pohľadávky nedostal .

Odporca2/uviedol,žehopoprosilodporcav1/rade,čibymunešielzaručiteľa.Tvrdil,žetobudesplácať.
Jeho otca pozná dlhé roky, aj jeho, myslel si, že to bude splácať. Prvé tri mesiace neboli zaplatené. Aj
on za to dostal podmienku štyri roky. On doteraz nezaplatil žiadnu čiastku. Tvrdil mu, že to platí. Nebol
vyzývaný SLSP, až v poslednej dobe v súvislosti s týmto konaním pochopil, že to treba zaplatiť. Výzvu
č.l. 85 v spise nedostal.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza č. 3T 125/2007 súd zistil, že odporcovia boli za skutok, ktorého sa
dopustili spoločne s W. N. tým, že dňa 10. 10. 2005 v Prievidzi na Námestí slobody č. 12 v pobočke
Slovenskej sporiteľne a. s. Bratislava obvinený U. Q. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 150 000,-Sk,
pričom dňa 11. 10. 2005 predložil v pobočke falošné potvrdenie o príjme, ktoré mu dňa 10. 10. 2005 v
Prievidzi zadovážil obvinený U. O., ďalej dňa 11. 10. 2005 v Prievidzi v pobočke Slovenskej sporiteľne a.

s. predložil falošné výplatné pásky, ktoré mu v presne nezistený deň v októbri 2005 vyrobila obvinená W.
N. na počítači a dňa 28. 11. 2005 v Prievidzi so súhlasom obvineného C. Q., ktorý vystupoval ako ručiteľ,
predložil v pobočke Slovenskej sporiteľne a. s. falošné potvrdenie o príjme, ktoré vyrobila obvinená W. N.
v presne nezistený deň v októbri 2005 v Prievidzi a na základe vyššieuvedených dokladov obvinený U.
Q. dňa 30. 11. 2005 uzatvoril v Prievidzi so Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava zmluvu o stavebnom

úvere vo výške 150 000,-Sk, ktorý sa zaviazal mesačne splácať po 2 263,-Sk, pričom obvinený C. Q. dňa
30. 11. 2005 uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava dohodu o ručení k uvedenému úveru
obvineného, obvinený U. Q. úver riadne nesplácal, čím spôsobil Slovenskej sporiteľni a. s. Bratislava,
pobočka Prievidza škodu vo výške 150 000,-Sk (4 979,09 €), čím spáchali obžalovaný U. Q. v bode
1/ trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č.

227/2005 Z. z., obžalovaný C. Q. v bode 1/ rozsudku pomoc na trestný čin úverového podvodu podľa
§ 10 ods. 1 písm. c/ k § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 227/2005 Z. z.,
obžalovaná W. N. v bode 1/ rozsudku pomoc trestný čin úverového podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k
§ 250 ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 227/2005 Z. z.. Podľa aktuálneho stavu úveru
k 2.5.2007 splatil odporca 1. sumu 31 716,6 eur, čerpal sumu 150 000 Sk. Rozsudkom právoplatným

27.1.2009 bola Slovenská sporiteľňa a.s. so svojim nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcov 1.2. uviedol, že dôkazné bremeno v civilnom procese
zaťažuje žalobcu, preto ak žalobca tvrdí, že doložil výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona bankách, musí
preukázať aj jej doručenie, ako je to aj u iných listinných dôkazov. Žalobca tvrdí, že ku dňu postúpenia

pohľadávky bola dodržaná 90 dňová lehota, pričom odkazuje na omeškanie odporcu so splatením
svojho záväzku v trvaní 1321 dní. 1321 dní je po prepočte 3,6 roka. Ak teda bol odporca ku dňu
postúpenia, čo bolo v roku 2011 v omeškaní 3,6 roka, tak potom ku dňu podania žaloby by jeho
omeškanie predstavovalo takmer 7 rokov. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti má zato, že je návrh
premlčaný. Ďalej poukázal, že napriek tomu, že boli žalovaní v trestnom konaní odsúdení za spáchanie

trestného činu, táto skutočnosť sa nijako nedotýka aktívnej legitimácie žalobcu. Nakoľko trestné konanie
bolo iniciované zo strany SLSP, nezakladá nijaké rozhodnutie, ktorého by sa mal súd dodržiavať.
Zároveň poukázal na tvrdenie žalobcu, že nie je potrebná výzva, ak súčet omeškaní klienta so splnením
časti peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. § 92 ods. 8 zákona o bankách v prvej vete
uvádza kedy môže banka postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu. V druhej vete je uvedené, kedy

nemôže postúpiť, tzn. kedy nemôže uplatniť právo vyplývajúce z prvej vety. Za bodkočiarkou druhej
vety je zase negácia prvej časti druhej vety, z čoho vyplýva, že zase ide o situáciu, kedy banka môže
postúpiť, a to vtedy, ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok. Je teda zavádzajúce tvrdenie žalobcu,
že veta za bodkočiarkou druhej vety pojednáva o tom, že netreba doložiť výzvu podľa § 92 ods. 8.Žalobca nedoložením dôkazu o doručení výzvy neuniesol dôkazné bremeno tak, ako už vyvodili senáty
tunajšieho súdu č.k. 11C/138/2014, ako aj 7C/102/2014, keď zamietli žalobu žalobcu v celom rozsahu,
pričom toto rozhodnutie zdôvodnili práve porušením povinnosti pri postupovaní pohľadávky banky na

tretiu osobu. Žalobca, ak by aj preukázal doručenie výzvy, čo v tomto konaní nebolo splnené, návrh by
bolo potrebné zamietnuť už len z dôvodu jeho premlčania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadal, aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na
žalobcu a vzhľadom k tomu, že pohľadávkou ešte stále disponuje právny predchodca a nie žalobca.
Zároveň si uplatnil trovy konania za odporcov a VÚ.

Listom z 18.12.2012 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi 1. postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa, pričom výška postupovanej pohľadávky činila 9683,5 eur.

Listom z 5.2.2013 navrhovateľ oznamoval odporcovi mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu
20.2.2013. Zároveň bol odporca vyzvaný na úhradu tohto dlhu dňom 20.2.2013. Slovenská sporiteľňa

a.s. na č.l. 125 oznámila súdu, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto úveru 10.12.2012, teda pred
postúpením pohľadávky.

Predžalobnou výzvou z 5.2.2013 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu k zaplateniu
pohľadávky.

Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca 1. uzatvoril dňa 30.11.2005 so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom
úvere zmluvu číslo XXXXXXXXX ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník

poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s., ku ktorej pristúpil ako veriteľ odporca 2/. Na základe zmluvy
poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi úver vo výške 150 000,-Sk, teda 4979,09,- eur. Odporca
sa zaviazal splácať úver v splátkach po 2263,- Sk, teda 75,12,- eur mesačne, pričom dátum prvej splátky
bol dohodnutý na deň 20.12.2005. Konečná splatnosť úveru bola určená za deň 20.11.2015. Účastníci
si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk, teda 1,66,- eur mesačne, úroková sadzba bola

dohodnutá vo výške 12,6 % ročne. Z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady
súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto poradí. Odporca podmienky úveru
riadne nedodržiaval čím Slovenskej sporiteľni vznikla pohľadávka voči odporcovi. Navrhovateľ si uplatnil
splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.11.2015 v počte 66, v celkovej výške 4957,92,-eur. Za skutok
spočívajúci v nasledovnom konaní:

- dňa 10. 10. 2005 v F. na A. slobody č. XX v pobočke Slovenskej sporiteľne a. s. Bratislava obvinený
U. Q. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 150 000,-Sk, pričom dňa 11. 10. 2005 predložil v pobočke
falošné potvrdenie o príjme, ktoré mu dňa 10. 10. 2005 v Prievidzi zadovážil obvinený U. O., ďalej dňa
11. 10. 2005 v Prievidzi v pobočke Slovenskej sporiteľne a. s. predložil falošné výplatné pásky, ktoré mu

v presne nezistený deň v októbri 2005 vyrobila obvinená W. N. na počítači a dňa 28. 11. 2005 v Prievidzi
so súhlasom obvineného C. Q., ktorý vystupoval ako ručiteľ, predložil v pobočke Slovenskej sporiteľne
a. s. falošné potvrdenie o príjme, ktoré vyrobila obvinená W. N. v presne nezistený deň v októbri 2005 v
Prievidzi a na základe vyššieuvedených dokladov obvinený U. Q. dňa 30. 11. 2005 uzatvoril v Prievidzi
so Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava zmluvu o stavebnom úvere vo výške 150 000,-Sk, ktorý sa

zaviazal mesačne splácať po 2 263,-Sk, pričom obvinený C. Q. dňa 30. 11. 2005 uzatvoril so Slovenskou
sporiteľňou a. s. Bratislava dohodu o ručení k uvedenému úveru obvineného, obvinený U. Q. úver riadne
nesplácal, čím spôsobil Slovenskej sporiteľni a. s. Bratislava, pobočka Prievidza škodu vo výške 150
000,-Sk (4 979,09 €),

boli odporca 1. a 2. právoplatne odsúdení U. Q. za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods.
1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 227/2005 Z. z., teda, že vylákal od iného úver tým, že
ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu
a obžalovaný C. Q. za pomoc na trestný čin úverového podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250a
ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 227/2005 Z. z. teda že poskytol inému pomoc, aby

vlákal od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a
tak mu spôsobil väčšiu škodu,rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T 125/2007, právoplatným 27.1.2009, ktorým bola Slovenská
sporiteľňa a.s. so svojim nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie, pričom v trestnom konaní bol
nárok riadne uplatnený 2.5.2007, kedy jej zástupca žiadal aby bola všetkým trom obvineným uložená

v rozsudku odporcom povinnosť nahradiť škodu pozostávajúcu z istiny 150 483 Sk úrok 57 Sk a úrok
z omeškania 95,40 eur, a poukázal že odporca uhradil splátku 20.12.2005 vo výške 31 546,7 eur a
splátku 20.3.2007 uhradil vo výške 169,9 Sk.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 Obchodného zákonníka ods. 1 ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 42 Občianskeho zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 ods.1 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 135 O.s.p. ... je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin ( celým výrokom týkajúcim sa záveru že bol spáchaný trestný čin, teda naplnené jeho pojmové znaky
a kto ho spáchal ) a tým aj formou zavinenia predpokladaného Trestným zákonom. Z výroku o vine
potom treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd neposúdil
postavenie odporcov ako spotrebiteľov, pretože nemali vážny úmysel uzavrieť zmluvu o úvere a zmluvu
o ručení, podľa rozsudku Okresného súdu Prievidza 3T 125/2007 konali v úmysle vylákať od iného
úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, v úmysle spôsobiť
škodu, teda splátky nesplácať, ktorým záverom je súd viazaný. Na základe uvedenej absolútne neplatnej
zmluvy o úvere i zmluvy o ručení, nielen pre absenciu vôle odporcov uzavrieť zmluvu o úvere a zmluvu

o ručení, ktorá bola podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, ale aj v dôsledku protiprávneho konania
oboch odporcov, Slovenská sporiteľňa poskytla odporcovi 1. sumu 150 000 Sk, z čoho tento splatil len
sumu 31 716,6 Sk. Vznikom bezdôvodného obohatenia vznikla 30.11.2005 povinnosť sumu o ktorú sa
bezdôvodne obohatil vrátiť, teda sumu 150 000 Sk mínus 31 716,6 Sk, čo je 130 328,93 Sk teda sumu
3926,29 eur. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa postupovala túto pohľadávku, táto bola v celom rozsahu

v tejto výške splatná.
Aj keď odporcovia popreli, že by im bola doručená výzva Slovenskej sporiteľne a.s, (č.l. 91 z 12.12.2008)
na odporcov sa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevzťahuje, pretože nedošlo k uzatvoreniu
platnej zmluvy a nie sú teda klientami právneho predchodcu navrhovateľa, ako to predpokladá Zákon o
bankách. Súd preto považoval postúpenie pohľadávky za platné. Je potrebné zdôrazniť, že aj v trestnom

konaní žiadal zástupca právneho predchodcu navrhovateľa od odporcov zaplatenie sumy 150 483 Sk,
úroku 57 Sk a úroku z omeškania 95,40 eur.
Pokiaľ teda navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 4957,92 eur s príslušenstvom súd by považoval
návrh za dôvodný len do výšky bezdôvodného obohatenia vo výške 3926,29, na ktoré plnenie by boli
odporcovia ako páchatelia trestného činu povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa 107 Občianskeho zákonníka ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Právny zástupca odporcov a vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.
Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní
práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade plnením
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa 30.11.2005. Vtedy boli splnené všetky predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V desaťročnej premlčacej dobe sa

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané
úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia, čo bolo v tomto prípade splnené.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia
doba nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa

týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1.

Subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho
dôvodu, a komu plnil. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu
(§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.
V danom prípade bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká odsamého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto
právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase

vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr, čo bolo podľa
názoru súdu v tomto prípade v čase právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku súdu, teda 27.1.2009.
Pokiaľ bol návrh podaný 9.6.2014, bolo to po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, preto
súd návrh zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní, pretože vo veci boli uplatňované trovy konania právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorý
vystupoval i ako právny zástupca odporcov 1. 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.