Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Judita Dubjelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205108
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513205108.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa CEE
COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin proti odporcovi I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX v konaní o zaplatenie 621,32 eur
s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd ne p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľa návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu
istiny vo výške 621,32 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 5.9.2013 do zaplatenia a na
náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
(pôvodný veriteľ) dňa 22.2.2006 zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného
prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie k jeho bežnému
účtu, avšak odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas,
k 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 621,32 eur. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2012 sa vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva stal
navrhovateľ, ktorý vyzval odporcu na zaplatenie sumy 707,61 eur (vrátane príslušenstva) dňa 23.8.2012.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh
na začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade,
že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Navrhovateľa podaniami, ktoré prevzal dňa 18.11.2013 (č.l. 52 spisu), dňa 17.3.2014 (č.l. 59 spisu), súd
vyzval, abymupredložillistinnýdôkazpreukazujúcizriadeniepovolenéhoprečerpanianaúčte,zktorého
bude vyplývať aj výška povoleného prečerpania, tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania,
oznámil spôsob, akým reagoval právny predchodca - pôvodný veriteľ na riadne neplnenie si povinnosti
zo strany odporcu, teda, či odstúpil od zmluvy, zosplatnil dlh a pod. a aby predložil doklad o tomto úkone
pôvodného veriteľa - právneho predchodcu navrhovateľa, predložil spôsob výpočtu debetného úroku v
priebehu zmluvného vzťahu, z ktorého bude zrejmé, v akej percentuálnej výške, z akých jednotlivých
položiek, resp. z akej sumy a odkedy, dokedy boli tieto vypočítané, uviedol výšku sadzby debetného
úroku, sumu, z ktorej sa tá-ktorá položka debetného úroku vypočítavala, keďže z predložených listinných
dôkazov nevyplýva, aké sadzby debetného úroku boli v priebehu trvania povoleného prečerpania
uplatňované a tiež, aby predložil listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie účtovať debetné úroky právev takej sadzbe, aká bola uplatňovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Osobitne, aby špecifikoval,
ako bol vypočítaný debetný úrok vo výške 269,05 eur zaúčtovaný dňa 3.2.2012 a vo výške 85,86 eur
zaúčtovaný dňa 22.8.2012.
Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2013 navrhovateľ uviedol, že získal informácie od pôvodného
veriteľa, podľa ktorých v zmysle VOP došlo k zrušeniu limitu dňa 16.2.2009 a k výpovedi dňa 14.11.2011.
Navrhovateľ ako príklad uviedol transakcie na bežnom účte za mesiac marec 2006 a uviedol, že
nepovolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou odo dňa vzniku tohto prečerpania,
ktorej výšku môže VÚB, a.s., jednostranne meniť v závislosti od výšky a dĺžky trvania nepovoleného
prečerpania a tiež uviedol, že debetný úrok zaúčtovaný dňa 3.2.2012 je úrok vypočítaný za obdobie od
31.1.2009do4.2.2012,úrokvovýške85,86eurjeúrokvypočítanýzaobdobieod4.2.2012do22.8.2012,
ale neuviedol ani výšku debetného úroku, z akej sumy bol vypočítaný a spôsob výpočtu. Tiež uviedol, že
predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku istiny vo výške 621,32 eur, keďže
sumu vo výške 56,09 eur si neuplatňuje a úroková sadzba z omeškania bola vo výške 25 %.
Podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 navrhovateľ oznámil, že od pôvodného veriteľa získal
informáciu, že spôsob výpočtu úročenia je štandardný, výška úrokovej sadzby pre nepovolené
prečerpanie v momente výpočtu bola 25 %, výpočet je vypočítavaný automaticky bankovou aplikáciou,
úrok sa počíta z istiny nepovoleného prečerpania cez úrokovú sadzbu až do dátumu došlého kreditu
alebo prípadnému navýšeniu zostatku istiny cez akúkoľvek debetnú transakciu. K podaniu doložil
výňatok z cenníka VÚB, a.s.
Odporca sa v lehote stanovenej súdom k návrhu nevyjadril.
Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 3.7.2015 oznámil
na úradnej tabuli súdu, že dňa 20.8.2015 o 10.45 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia
pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: zmluvou o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (č.l. 4, 5 spisu), prehľadom histórie transakcií
(č.l. 6-9 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy navrhovateľa (č.l. 10 spisu), oznámením o postúpení
pohľadávky (č.l. 11 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) VÚB, a.s., pre
depozitné produkty (č.l. 12-17 spisu), zoznamom postupovaných pohľadávok (č.l. 18 spisu), zmluvou o
postúpení pohľadávok medzi VÚB a navrhovateľom zo dňa 14.8.2012 (č.l. 30-46 spisu), vyjadreniami
navrhovateľa (č.l. 53,62 spisu), výňatkom cenníka VÚB, a.s., (č.l. 64 spisu), na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:
Dňa 22.2.2006 odporca s právnym predchodcom navrhovateľa (VÚB, a.s.) uzatvoril zmluvu o bežnom
účte a o poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (č.l. 4 spisu) vyplýva, že
účastníci zmluvného vzťahu dohodli povolené prečerpanie na účte v prípade splnenie podmienok
stanovených VÚB, a.s., - limit povoleného prečerpania na bežnom účte (v prípade splnenia podmienok
stanovených VÚB, a.s.). Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva výška dohodnutého povoleného prečerpania.
Navrhovateľ napriek opakovaným výzvam súdu dôkaz o výške povoleného prečerpania nedoložil.
Podľa čl. 16.5.4. VOP VÚB, a.s., pre depozitné produkty, účinných od 01.10.2005 nie ste oprávnený bez
nášho súhlasu započítať svoje pohľadávky voči nám ani postúpiť svoje pohľadávky z účtu alebo vkladnej
knižky zriadených a vedených u nás na tretiu osobu. Z uvedených dôvodov na takéto pohľadávky nie
je možné zriadiť ani záložné právo.
Z predloženého prehľadu histórie transakcií (č.l. 5 spisu) za obdobie od 22.2.2006 do 27.11.2008
vyplýva, že k 27.11.2008 bol vykazovaný zostatok účtu mínus 10 933,48 Sk, dňa 28.11.2008 bol
zinkasovaný debetný úrok v sume 145,98 Sk, účtovné položky 12,-Sk, vedenie konta Flexiúčet 87,-Sk,
dňa 20.12.2008 bolo zaúčtované DDCS - Starý Hrozenkov - 16,90 Sk, zvýšenie zúčtované debetného
úroku 0,03 Sk, dňa 31. 12.2008 bol zinkasovaný debetný úrok - 158,98 Sk, účtovné položky 4,50 Sk,
vedenie konta Flexiúčet 87,-Sk, dňa 30.1.2009 bol zinkasovaný debetný úrok 5,45 eur, vedenie konta
flexiúčet - 2,89 eur, dňa 21.9.2009 bol EU ODB. 7700 Mandat E zaúčtované vo výške 36 eur, dňa3.2.2012 bol zinkasovaný debetný úrok vo výške 269,05 eur, dňa 22.8.2012 bol zinkasovaný debetný
úrok vo výške 85,86 eur. Ku 22.8.2012 je vykazovaný zostatok účtu mínus 707,18 eur. Podľa tvrdenia
navrhovateľa a ako vyplýva zo zoznamu postúpených pohľadávok navrhovateľovi bola postúpená
pohľadávku voči odporcovi vo výške 677,41 eur, predmetom konania je podľa tvrdenia navrhovateľa
zaplatenie z ostatku istiny vo výške 612,32 eur, pretože úrok z omeškania vo výške 56,09 eur si
navrhovateľ neuplatňuje.
Zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ nadobudol od Všeobecnej úverovej banky, a.s.,
pohľadávky v celkovej výške 19 961 602 eur.
Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s., oznámila odporcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky
vyplývajúcej zo Zmluvy o bežnom účte na navrhovateľa a teda, že je povinný svoj záväzok plniť
navrhovateľovi.
Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 23.8.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 707,61 eur
najneskôr do 12.9.2012.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) okrem iného touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zo zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 ods. 1, 2 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách č. 483/2001 Z.z. (ďalej len zák. o bankách) v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o postúpení Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že návrhu tak, ako si ho uplatnil navrhovateľ, nie je možné vyhovieť.
Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť
nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu
podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku.
Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu banky na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je základným
predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Navrhovateľ tiež nepredložil žiaden dôkaz, že by
banka úver v celej výške postúpenej navrhovateľovi zosplatnila riadnou a doručenou výzvou odporcovi
pred postúpením pohľadávky tak, ako to predpokladá zákon (§ 565 OZ). Navrhovateľ totiž v konaní
nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v
zozname pohľadávok. Navrhovateľ tiež neuviedol, ani kedy došlo ku zosplatneniu pohľadávky bankou,
vo svojom vyjadrení len uviedol, že podľa získaných informácií došlo zo strany banky k zrušeniu limitu
dňa 16.2.2009 a k výpovedi zmluvného vzťahu dňa 14.11.2011, ale nepredložil súdu o tom žiaden
písomný dôkaz, teda ani písomné oznámenie banky odporcovi o zrušení limitu, ani písomnú výpoveď
a dôkaz o doručení písomnej výpovede odporcovi. Odporca bol v omeškaní s dlžnými splátkami, ale
postúpenie sa týka celého dlhu, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 23.8.2012. Podľa názoru
súdu, špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom,ktorýniejesplatný,nemôženakladaťnebankovýsubjekt.Nesplatnýúverodbankyjeproduktom
banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor.
Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové
úvery. Termín používať zahŕňa aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo
zmluvných podmienok banky.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba:1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti (slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú odporcovi na splnenie
dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a nepredložil, aby banka aj skutočne doručila
takúto výzvu odporcovi. Túto výzvu totiž nenapĺňa oznam VÚB adresovaný odporcovi o postúpení
pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva navrhovateľa ako postupníka odporcovi
na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu a oznámenie o postúpení pohľadávky
z banky na navrhovateľa. Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka
úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou odporcovi v zmysle cit. ust. § 565 OZ. Ako je uvedené
vyššie, podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej
písomnej výzve dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o
faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia
pohľadávky zo strany banky.
Navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností,
ktorú tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
- banky - ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 zák. o bankách a v § 565 OZ.
Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi
navrhovateľom a pôvodným veriteľom - bankou je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na
neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho bez platného postúpenia
splatného záväzku navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku,
preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd zdôrazňuje, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej
povinnosti, preto súd konštatuje, že navrhovateľ nemá na podanie návrhu aktívnu legitimáciu, teda
navrhovateľ sa tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia práv zo zmluvy o úvere nositeľom
oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastník voči odporcovi predmetný návrh na súd.
Vzhľadom na uvedené skutočností z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa súd návrh
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu tak, že odporca
ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie
a uplatňovanie svojho práva. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva,
aby mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.