Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105201274
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4105201274.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. H.
nad Q. XXX, o vymoženie sumy 645,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 26. februára 2013, č. k. 17Er/7/2005 -38, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne
Szabóovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B trovy

exekúcie vo výške 454,32 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, rozhodol tak, že
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia §
39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ako aj zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinný
uzatvorili dňa 05. 04. 2004 zmluvu o úvere č. 4420115 súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým

povinnýsplnomocniladvokátaMgr.TomášaKušníranaspísanienotárskejzápisnice,ktorájeexekučným
titulom v danej veci, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinný
nesplnil záväzok z predmetnej zmluvy, a preto bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného
konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu ,

čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici
povinný splatí v lehote do 19. 10. 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas použiť notársku zápisnicu
ako exekučného titulu. Podľa názoru súdu prvého stupňa splnomocnenie (dohoda o plnomocenstve) ,
ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle ust. § 39 neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej
zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Navyše predmetné konanie povinného,

ktorý na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil Mgr. Kušníra považoval za konanie v rozpore so
zákonom. Dodal, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval
dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh
uznať a nemohol následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť
povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd prvého stupňa exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Keďže v predmetnom exekučnom konaní došlo k zmene súdneho
exekútora, súd prvého stupňa sa vysporiadal s trovami oboch súdnych exekútorov, ktoré každému znich vznikli v období v ktorom vykonávali exekúciu. Poukázal na to, že uznesením zo dňa 26.5.2010, č.k.
17Er/7/2005-26, právoplatným dňa 10.7.2010, bola pripustená zmena súdneho exekútora a vykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v

Bratislave, Záhradnícka 60 a pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej priznal trovy
exekúcie vo výške 454,32 eura . S poukazom na uvedené súd prvého stupňa podľa § 196, § 199 , § 203
ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil
návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom,
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej, so sídlom Exekútorského úradu

DunajskáStreda,Nám.Á.Vámbéryhoč.5249/13Bvovýške454,32eurado3dníodprávoplatnostitohto
uznesenia. Pokiaľ išlo o trovy súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého súd prvého stupňa rozhodol
tak, že trovy exekúcie mu nepriznáva, keďže súdny exekútor oznámil v písomnom vyjadrení zo dňa 06.
09. 2012 , že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je

úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol
exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných

notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by

došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,

argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocestvo udelené povinným
je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno
aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto
súvislostipoukázalnato,žepovinnýakodlžníkmoholkedykoľvekpouzatvorenízmluvyoúvere udelené
plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať,

pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku.
Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal,
že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a
to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri

spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného. Oprávnený v úvode
svojho odvolania, ako aj v jeho závere podal i návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: " 1) je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek

odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni

vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?"

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,

ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi

nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené

všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok

v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí
spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť

údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či
povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.

V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 05.04.2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o
príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon

rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že notárska zápisnica ako exekučný titul

musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučného titulu
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpený,

a či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. S
poukazomnauvedenésúdprvéhostupňasprávnepreskúmaval plnomocenstvoudelenépovinnýmMgr.
Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol
zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého
z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného,

nakoľko právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ
spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr.
Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom

platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v
mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. § 22
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý
povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a

vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v
čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať,
či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť
až v budúcnosti a preto je takáto dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho

súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v
lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto
úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na
splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške,
ktorú má zaplatiť.

Vzhľadom k tomu, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného
exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd
považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil,
za správny, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávnenéhouvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď

uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.