Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206008
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112206008.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: M. X., Z..
XX.X.XXXX, K. XX, A., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice,
proti žalovanej: M. X., Z.. XX.X.XXXX, K. XX,. A., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou,
Floriánska 16, Košice, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 1.3.2012 domáhala vydania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
okrese Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie Q. F., V. Z. E. V. Č.. XXXX T. K. 1. Q. X. Z. Z.Ľ.:
L. Q. Q. Č.Í. XXXX X. Z. X. Č.. XXXX T. X. J. C. Č.: XXXX - I. X. T. Z. H. V. XXX F. X T. X. Č. XXX - I.

H. V. XXX F. X a náhrady trov konania
Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou ako obdarovanou uzatvorila na Štátnom notárstve v Košiciach
dňa 15.6.1977 darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej jej darovala predmetné nehnuteľnosti, Predtým bola
ich výlučnou vlastníčkou a dcére darovala spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3. Táto odvtedy bývala
v predmetnom rodinnom dome a žalobkyňa až do roku 2005 žila v trojizbovom byte na sídlisku KVP
v Košiciach. Do tejto doby bol jej vzťah so dcérou - žalovanou „relatívne“ v poriadku. V roku 2005 ju

žalovaná požiadala, by predala svoj byt na sídlisku KVP a z predaja získané prostriedky jej dala na
rekonštrukciu domu s tým, že žalobkyňa v ňom ostane bývať a žalovaná sa o ňu postará. Byt žalobkyňa
predala prostredníctvom realitnej kancelárie za približne 30.000 eur. Všetky tieto prostriedky žalovaná
použila na rekonštrukciu domu. K zmene správania žalovanej došlo zhruba v polovici roka 2009, teda
v čase, keď už spolu bývali. Spomenie len najmarkantnejšie prejavy porušovania dobrých mravov zo
strany žalovanej: Dcéra na ňu začala výrazne verbálne útočiť a vyhrážala sa jej, že ju ani nepochová,

že si to nezaslúži, že si vlastne nič nezaslúži a že má byť rada, že jej kúpi dvakrát do roka krížovky.
V tom čase jej dcéra zadržiavala celý dôchodok a nedávala jej nijaké finančné prostriedky, žalobkyňa
nedisponovala nijakými peniazmi. Z tých peňazí dcéra nakupovala jedlo, ktoré jedla aj žalobkyňa, ale
nemala nijaké peniaze. Zbytok dôchodku žalobkyne dcéra minula alebo si vložila na účet stavebného
sporenia. Tak žalobkyňa pristúpila k tomu, že žalovanej prestala dávať dôchodok a tým sa situácia ešte
zhoršila. Dcéra nechala všetku starostlivosť o jedlo a iné základné životné potreby na žalobkyňu a začala

ju fyzicky týrať: sácať, ťahať za uši a dokonca ju aj hodila o stenu. Stále sa jej verbálne vyhrážala, že
pôjde do hrobu alebo na ulicu a že by už mala ísť na druhý svet, že chce zdediť tú jej 1. Žalobkyňa
je v predmetnej nehnuteľnosti nútená bývať v obývačke a keď sa snaží oddychovať, tak žalovaná
príde a zámerne pustí televízor na vysoký stupeň hlasitosti a podobne. Takisto jej bráni v riadnom
užívaní domu - vchádza jej do kúpeľne a WC, keď tam žalobkyňa je, čím jej narušuje najintímnejšiu
privátnu sféru. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobkyňa rozhodla v novembri roku 2011 darovať jej

1 podiel na predmetnej nehnuteľnosti vnukovi Radomírovi. Keď sa to dozvedela dcéra, jej správanie
presiahlo všetky akceptovateľné medze, odvtedy ju stále vyháňa s tým, že nech užíva len vnukovu1 nehnuteľnosti a k nej nech sa neozýva. Po dôkladnom zvážení celej situácie žalobkyňa dospela
k záveru, že zo strany žalovanej sa v tomto rozhodnom období jedná o sústavné, pretrvávajúce a
dlhodobé porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom voči nej. Žalovaná jej tak vyjadruje absolútny

nevďak, ktorý sa prejavuje v jej správaní a pre svoju intenzitu a sústavnosť priebehu pôsobenia ho
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka
preto týmto odvoláva svoj dar žalovanej a domáha sa jeho vrátenia. Týmto úkonom sa obnoví jej
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a zároveň týmto žiada, aby žalovaná vypratala predmetnú
nehnuteľnosť a túto jej odovzdala. Uplatnenie si vrátenia daru je jednostranný právny úkon, ktorého

forma nie je zákonom presne stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, keď
sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
U žalovanej sa tak deje od polovice roku 2009 až do súčasnosti. Ak darca uplatní toto právo, právny
vzťah z darovania zanikne momentom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. V tomto prípade
teda doručením žaloby. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému a to za splnenia podmienok stanovených v § 630 OZ. K tomuto názoru sa

prikláňa aj ustálená súdna prax (napr. rozsudok NS SR 88/1998). Vrátenie daru je tak možné považovať
za špecifický spôsob odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa tak ruší od počiatku a účastníci konania sú
povinní vrátiť si všetko, čo na základe darovania získali, resp. čo získal obdarovaný. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa má záujem o obnovenie jej vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 OZ,
podala túto žalobu.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania z ďalej
uvedených dôvodov: Žalobu o vrátenie daru je potrebné ponímať ako osobitý typ žaloby o vydanie veci.
V zmysle platnej právnej úpravy je možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti (a teda
aj o vydaní veci), ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Nárok na vydanie
veci, ktorá bola predmetom darovania, vzniká darcovi uplatnením takéhoto práva u obdarovaného,

potom, čo tento sa správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy vo vzťahu k darcovi alebo členom
jeho rodiny. Samotné správanie v rozpore s dobrými mravmi nestačí - musí nevyhnutne pristúpiť prejav
vôledarcu,ktorýmžiadavráteniedaru.Akkuplatneniutakéhotoprávadarcomuobdarovanéhonedôjde,
nemôže sa darca domáhať vydania veci prostredníctvom súdu, pretože on samotný nemá nárok na jej
vydanie a teda domáhal by sa viac práv ako mu reálne patrí. S ohľadom na znenie zákona domáhal by

sa splnenia povinnosti, ktorá však obdarovanému predtým nevznikla. Výzva na vrátenie daru zaslaná
odporkyni navrhovateľkou je datovaná dňom 11.4.2012. Žaloba bola na súd podaná dňa 5.3.2012, teda
v čase, kedy nebolo čoho domáhať sa súdnou cestou, pretože prejav vôle darcu a jeho domáhanie sa
vrátenia daru v čase podania žaloby reálne neexistovalo. Žaloba ako taká bola preto podaná predčasne.
K faktom uvádzaným v texte žaloby žalovaná uviedla, že žalobkyňa „zabudla“ uviesť niekoľko závažných

skutočností, nehovoriac o tom, že žalovaná považuje žalobu za absolútne neopodstatnenú a do značnej
miery založenú na pravdu skresľujúcich tvrdeniach. K ozrejmeniu veci žalovaná uviedla, že do roku
1999 žila i so svojím synom Radomírom v predmetnom dome na Tŕňovej 11 v Košiciach, z ktorého
bola nútená pre zachovanie života seba i svojich detí sa odsťahovať a to pre týranie jej teraz už
bývalého manžela. Spolu i so synom sa presťahovali za pomoci organizácie FENESTRA k matke -

žalobkyni. Jej vzťah so žalobkyňou bol absolútne v poriadku po niekoľko desaťročí, až zhruba do
konca roku 2011 teda do obdobia, kedy zjavne „vznikol plán“ osamostatnenia sa jej syna. K tvrdeniu, že
žalovaná nútila žalobkyňu predať byt, žalovaná uviedla, že dom na Tŕňovej v Košiciach bol v dezolátnom
stave (zničil ho bývalý manžel žalovanej) a bola to práve žalobkyňa, ktorá sama navrhla, že keďže
nemajú finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý pôvodne patril v celosti do jej

vlastníctva, odpredá svoj byt a peniaze z predaja budú použité za účelom opravy rodinného domu. Bola
to práve žalovaná, ktorá apelovala na svoju matku, aby si to rozmyslela, no tá trvala na tom, že svoj
byt predá. Z predaja bytu dostala žalovaná od žalobkyne 800 000 Sk, t.j. cca 26.555 eur, čo je možné
preukázať výpismi z účtu žalovanej vo VÚB, a. s. Všetky tieto finančné prostriedky boli nadobudnuté a
použité po vzájomnej dohode na rekonštrukciu domu, čo žalobkyňa ani nerozporuje. Rodinný dom bol

zrekonštruovaný i za finančnej dotácie štátu - keďže došlo k zohľadneniu bezbariérovosti jeho úprav
a opráv. Začiatok rozporov medzi účastníkmi konania je možné datovať do obdobia konca roka 2011.
Pôvodne bol právny stav vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti taký, že žalobkyňa darovala žalovanej
3 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a 1 si ponechala vo svojom vlastníctve. Podľa názoru
žalovanej (ktorý sa udalosťami, ktoré postupne vyvstali, iba potvrdzuje) sa obe účastníčky konania

stali súčasťou vopred premysleného sledu udalostí, ktorých výsledkom má byť konečný stav, kedy
výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stane vnuk žalobkyne a syn žalovanej - Radomír
Piliši - s tým, že svoje výlučné vlastníctvo získa bez toho, aby následne kohokoľvek musel v tomto
rodinnom dome strpieť a vyplatiť. Za pravdu tomu dáva stav, že najskôr si vnuk získal dôveru žalobkynea táto mu udelila podpisové práva k svojmu účtu a k dôchodku a neskôr do jeho vlastníctva previedla
časť podielového spoluvlastníctva dotknutého rodinného domu vo veľkosti podielu 1 k celku. Po tomto
čase začali byť v domácnosti účastníkov konania umelo vyvolávané konflikty, na žalovanú začali byť

podávané trestné oznámenia, to všetko za situácie, kedy cca od roku 2001 do roku 2011 (obdobie 10
rokov) je možné z oboch strán hovoriť o bezproblémovom súžití všetkých. Spolužitie v rodinnom dome
sa stalo tak problematickým, že žalovaná s ohľadom na prístup spoluužívateľov nehnuteľnosti k nej, s
ohľadom na prístup k jej potrebám, s ohľadom na nerešpektovanie jej súkromia, jej zdravia a pre ďalšie
zachovanie jej tzv. slušného života - navrhla vyporiadanie nehnuteľnosti svojmu synovi tak, že tohto

vyplatí a v dome ostane bývať iba so žalobkyňou. Syn na jej návrh písomne nereagoval, telefonicky
oznamoval právnej zástupkyni žalovanej rôzne podmienky vyporiadania, odmietal stretnutie sa za účasti
právnych zástupcov a následne na to bola (19.4.2012) doručená žalovanej výzva na vrátenie daru. Keď
sa žalovaná nasťahovala k svojej matke, hospodárili v domácnosti spoločne. V roku 2001 prekonala
žalobkyňa ťažký infarkt a vtedy sama požiadala žalovanú, aby prevzala chod domácnosti. Naďalej však
hospodárili spoločne a peniaze sa nachádzali v obálke s voľným prístupom oboch účastníčok konania k

nej. Obrat v danej situácii nastal potom, čo syn žalovanej získal podpisové právo za žalobkyňu a žiadal,
aby jej dôchodok bol poskytovaný priamo jemu. Účastníčky uzavreli dohodu, že čo sa týka hospodárenia
domácnosti,žalovanábudeuhrádzaťplatbyspojenésdomom(inkasoapod.),žalobkyňabudezosvojho
príjmu zabezpečovať stravu pre domácnosť. Všetci členovia domácnosti sú poberateľmi dôchodkov,
žalobkyňa starobného dôchodku a žalovaná dôchodku invalidného, jej syn pre ťažký životný postih

je taktiež poberateľom invalidného dôchodku. Žalobkyňa má 78 rokov, jej veku zodpovedá jej telesný
a duševný stav. Žalovaná má síce iba 55 rokov, je však ťažko zdravotne postihnutá, je slepá a trpí
rozvinutou formou sklerózy multiplex - miera jej funkčnej poruchy je 80% a z jej ťažkého zdravotného
postihnutia vyplývajú mnohé sociálne dôsledky - má výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť v
dôsledku závažného neurologického ochorenia, je obmedzená jej orientačná schopnosť v dôsledku

praktickej slepoty, je úplne odkázaná na poskytovanie sprievodcovstva a na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Je odkázaná na osobnú asistenciu a to v rozsahu 1884,5 hodín ročne,
pričom pre progredujúci zdravotný stav je potrebné počet hodín osobnej asistencie zvyšovať. Jediným
príjmom žalovanej je invalidný dôchodok vo výške 310,40 Eur, 10 Eur poberá titulom príspevku za
bezvládnosť. Poberá príspevok na ošatenie vo výške 16,60 Eur a výživné rozvedenej manželky vo

výške 16,30 Eur. Spolu tak príjem odporkyne činí 353,30 Eur. Všetky náklady súvisiace s mesačnými
platbami za užívanie nehnuteľnosti znáša v celosti žalovaná a to vo výške priemerne 250 Eur mesačne,
nikto ďalší na náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti neprispieva, i keď nehnuteľnosť nielenže v
podiele 1 nepatrí žalovanej, ale túto okrem nej užívajú i ďalšie dve osoby. Žalovaná v novembri 2011
výlučne sama uhradila nedoplatky za užívanie vody, elektriny a plynu. Suma, ktorá zostane po úhrade

nákladov súvisiacich s bývaním, je vo výške cca 100 Eur a tá má slúžiť na všetky potreby žalovanej
vrátane nevyhnutných liekov, stravy, oblečenia... Po tom, čo žalovaná strávila pobyt v nemocnici, jej bola
nasadená diétna strava, ktorá sa však nezhodovala so stravou podávanou v ich spoločnej domácnosti,
a preto bola nútená kupovať si stravu sama s tým, že náklady na ňu jej žalobkyňa a syn preplatia. To sa
však,ažnadvaprípadynestalo,pretožalovanánavrhla,nechsaodomácnosťstarajúrovnýmdielom,na

tovšakanižalobkyňaanisynnepristúpili.Žalovanápretodoposiaľznášazosvojhopríjmuvšetkynáklady
spojené s užívaním a vlastníctvom rodinného domu a na jej stravu jej finančné prostriedky absentujú, čo
sa týka stravy je odkázaná na tretie osoby. Teda vyvstáva otázka - kto je vlastne postihnutý správaním sa
členov domácnosti tak, že ich správanie sa odporuje dobrým mravom a základným zásadám slušnosti.
Žalovaná je dcérou žalobkyne, ktorú si ako svoju matku vždy veľmi vážila a vážiť aj bude. Žalovaná

má veľmi ťažký život a až doposiaľ bola žalobkyňa jej oporou, preto by si nikdy nedovolila byť voči
matke neúctivá, a už vôbec nie ju akýmkoľvek spôsobom „týrať“. Žalovaná popiera, že by sa žalobkyni
verbálne vyhrážala a priala jej smrť, vzhľadom na to, že veľmi dobre vie, že jej matka prekonala ťažký
infarkt a zo smrti má veľký strach, práve naopak - stále sa ju snažila upokojiť, že všetko bude v poriadku.
Fyzické násilie zo strany žalovanej neprichádza do úvahy vzhľadom na jej zdravotný stav. Tvrdenia v

žalobe sa nezhodujú s tvrdeniami v zaslanom liste žalobkyne. K nim žalovaná ďalej uvádza, že do roku
2011 spávali účastníčky v jednej izbe a na jednej posteli a to spoločne so psom ich syna a vnuka. Je
pravdou, že žalovaná vzhľadom na svoj zdravotný stav a na dýchacie problémy závažného charakteru
a na to, že žalobkyňa sa psa nechcela vzdať, ako i vzhľadom na to, že bolo prakticky nemožné sa v
noci vyspať, keďže účastníčky konania alebo pes v noci vstávali na vykonávanie potrieb a rušili tým

ostatných, navrhla prerozdelenie 3 izieb v dome tak, že každý z obyvateľov domu má k dispozícii jednu
izbu. Žalobkyni pripadla izba, v ktorej sa nachádza i televízor. Žalovaná odmieta, že by akýmkoľvek
spôsobom úmyselne znemožňovala žalobkyni oddych tým, že dáva nahlas televízor, keďže k danému
televízoru existuje diaľkový ovládač, ktorý sa v izbe nachádza na dostupnom mieste a tak ktokoľvekmôže kedykoľvek hlasitosť regulovať. Nehovoriac o tom, že žalovaná televízor pozerá iba najneskôr do
19:30 hod. denne - počúva tzv. televízne noviny. Žalovaná nepopiera, že navštevovala spoločnú kúpeľňu
aj keď bola momentálne obsadená (po rekonštrukcii je sociálne zariadenie v jednej miestnosti), keďže

takúto dohodu mali už roky a nikomu to neprekážalo. Po tom, čo so dozvedela, že uvedené vraj má
byť problémom - trestným činom - sa žalovaná vždy presvedčí, že v kúpeľni nikto nie je a až v takom
prípade vstupuje dovnútra. Čo sa týka fyzického násilia voči žalobkyni, toto nie je možné zo strany
žalovanej realizovať pre objektívny dôvod, ktorým je jej zdravotný stav. Uvedené tvrdenia žalobkyne sú
riešené v priestupkovom konaní pred Obvodným úradom v Košiciach, odborom všeobecnej vnútornej

správy na Komenského 52, Košice, sp.č. H.-A.-H.-XXXX/XXXXX, Č. X.: XXXX/XXX/BUC i v trestnom
konaní vedenom Okresným riaditeľstvom policajného zboru Košice, Rampova 7, č. j. Č.-H.-XXX/X-H.-
A.-XXXX na podnet žalobkyne a jej vnuka. V spoločnej domácnosti účastníčok neboli väčšie konflikty
až do obdobia, keď sa jej syn začal schádzať so svojou priateľkou X. A.A. (a začal rozmýšľať o svojom
osamostatnení sa). Žalovaná má za to, že všetky konflikty medzi ňou a žalobkyňou boli účelne vyrobené,
aby sa syn žalovanej mohol stať úplným vlastníkom nehnuteľnosti, a preto neváha využiť akékoľvek

prostriedky na to, aby ju v spolupráci so žalobkyňou „zlomil“ a z domu vypratal. K uvedenému bola
žalobkyňa iba zneužitá, pretože si vzhľadom na svoj vek neuvedomuje súvislosti a dôsledky, ktoré môžu
nastať aj pre ňu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa dňa 15.6.1977 darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice spísanej na Š. Z.
V. A. Q..I.. Z. XXX/XX Z. XXX/XX ako darkyňa podarovala svojej dcére - žalovanej - ako obdarovanej
časť nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX V. A.: X. Č.. XXXX - L. V. V. XXX F. T. L. Z.
Z. Q. Q.. Č.. XXXX T. X. Č.. XXXX - I. V. V. XXX F. T. K. V. 1. - D..
Listom zo dňa 11.4.2012 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru - predmetných nehnuteľností z

dôvodu, že všetky peniaze z predaja bytu investovala žalobkyňa do označenej nehnuteľnosti s tým, že jej
žalovaná sľúbila že za ne zrekonštruuje dom a žalobkyňa u nej bude môcť bývať a sa o ňu v budúcnosti
postará, ale počas ich spoločného bývania žalovaná nedávala žalobkyni peniaze z dôchodku, začala
ju bezdôvodne urážať, že si nič nezaslúži, že ju ani nepochová a keď sa už k jej dôchodku žalovaná
nedostala, začala žalobkyňu aj fyzicky napádať, sácať a pod. a pokračovala vo verbálnych útokoch.

Žalovaná žalobkyni odpovedala listom z 9.5.2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne že si nie
je vedomá ničoho, čo jej je vyčítané, že práve naopak, je to ona, ktorej sa ubližuje jej synom Radom za
- určite nevedomej - pomoci žalobkyne, ktorým sú umelo vyvolávané konflikty s cieľom stať sa výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaná vzhľadom na prístup spoluužívateľov nehnuteľnosti k
nej pokiaľ ide o jej potreby, nerešpektovanie súkromia, zdravia navrhla synovi, že ho vyplatí a v dome

ostane žalovaná len so žalobkyňou, na čo odpoveďou boli trestné oznámenia a výzva na vrátenie daru.
Dňa 17.5.2012 žalovaná podala žalobu voči synovi Radomírovi na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
38C/80/2012.
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, zo 14.3.2012 Č.: H.-

XXX/X-H.-A.-XXXX, súd zistil, že útvaru PZ bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, z ktorého je podozrivá M. X. tým, že 20.2.2012 mala obviniť svoju mamu, že jej podmýva
dom, tiež jej znepríjemňuje život tým, že kričí na mamu, sáca do nej, chytá ju, trasie jej hlavu, keď chce
mama spať púšťa nahlas televízor a uvádza, že čaká až bude na cintoríne. V priebehu objasňovania
boli vykonané úkony: záznam o podaní oznámenia preom. M. X. a záznamy o podaní vysvetlenia M. X.,

J. X. T. X. A.. Vzhľadom na uvedené OOPZ predložilo Obvodnému úradu , Odbor všeobecnej vnútornej
správy, Priestupkový úsek, uvedenú správu ako podnet na začatie konania o priestupkoch. M. X.Š. vo
svojom vysvetlení poprela obvinenia. J. X. vo vysvetlení uviedol, že sú pravdivé a že mama im bráni ísť
na WC z dôvodu, že vraj odpočúvajú jej telefón a keď ho s priateľkou ide vyprevadiť k bráne tak mama
kričí, že sa im pchá do zadku. X. A. vo výpovedi uviedla, že bola svedkom ako podozrivá hovorila M.

X., že by ju už rada videla na cintoríne a že jej bráni manipulovať s dverami a nemôžu ísť na záchod
z dôvodu, že odpočúvajú jej telefón a že kričí na Editu Polákovú, keď ju ide vyprevadiť priateľ k bráne,
že sa im pchá do zadku.
Z upovedomenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, z 27.4.2012 Č.:
H.-XXX/X-H.-A.-XXXX bolo dňa 27.4.2012 vyšetrovateľkou začaté trestné stíhanie za zločin Týranie

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) trestného zákona. Podľa znaleckého
posudku č. 88/2012 X.. M. A. z 24.9.2012 vyhotoveného pre Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach Č.:
H.-XXX/X-H.-A.-XXXX diagnostikovaním u J. X. znalkyňa zistila, že nemá sklon ku skresľovaniu ani
poruchy s konfabuláciami, nie je agresívny typ osobnosti, naopak je emocionálny a nedokáže sa aktívnebrániť. Bola u neho zdiagnostikovaná posttraumatická stresová porucha a symptómy akútneho stresu
viazané výlučne na osobu matky. V osobnostnej štruktúre a prejavoch v čase vyšetrenia v textovej
projekcii nie sú zaznamenané symptómy týrania tak, ako sú definované v medzinárodných právnych a

politických dokumentoch, teda syndróm týranej osoby nie je možné potvrdiť. U Edity Polákovej, ktorá
má podľa znalkyne vysokú frustračnú toleranciu, teda toleranciu na stres a záťaž, sú zdiagnostikované
výrazné následky stresov a traumy zo zhadzujúceho, ponižujúceho a dlhodobo urážajúceho správania
dcéry voči nej. Tie má osobne zadefinované ako neočakávanú životnú traumu, nakoľko je to jej jediné
dieťa. Znalkyňa nezaznamenala u nej sklon ku konafabuláciám, lživosti a skresľovaniu skutočnosti. Ako

osobnosť je žalobkyňa introvertovaná, utiahnutá, tichá, oddaná, obetavá, rešpektuje autoritu, pokorná,
veľmi inteligentná, ktorá sa dlhodobo snažila situáciu v rodine stabilizovať. Svoj osud prijíma ako veľmi
dramatický vzhľadom na svoju výchovu a starostlivosť o dcéru. Je presvedčená o psychiatrickom
ochorení dcéry a sugestívnych manipulácií Apoštolskej cirkvi. Bojí sa, že ju dcéra môže zabiť sa
vnukovi fatálne ublížiť. Ani u M. X. nie je možné potvrdiť syndróm týranej osoby ako je definovaný v
medzinárodných právnych a politických dokumentoch, avšak znalkyňa upozorňuje na rizikovosť situácie

spolužitia J. X. D. M. X. Q. M. X..
Uvedená vec bola uznesením Okresného riaditeľstva z 1.10.2012 Č.: H.-XXX/X-H.-A.-XXXX postúpená
Obvodnému úradu Košice, nakoľko sa nejedná o zločin Týranie blízkej osoby a zverenej osoby, ale skôr
o skutok, ktorý môže vykazovať znaky priestupku. Obvodný úrad následne postúpil spis OOPZ Košice
Sever na objasnenie priestupku.

Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo H.--H.-XXXX/XXXXX,
Č.Q. X. XXXX/XXX/BUC I. XX.X.XXXX správny orgán uznal žalovanú vinnou zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť tým že v presne nezistenej dobe od roku 2005 a hlavne po darovaní štvrtiny domu na K.H. XX
V. A. svojou matkou - oznamovateľkou vnukovi J. X. v roku 2011, tejto znepríjemňovala život tým, že

na ňu opakovane bezdôvodne kričala, strkala do nej, keď oddychovala alebo spala, zapína jej nahlas
televíziu, vykrikovala jej, že čaká kedy už bude na cintoríne, aby zdochla a dňa 20.2.2012 ju mala chytiť
za uši, triasť jej hlavou a vykrikovať, že sa veľmi rozťahuje v kuchyni, čím schválnosťami a iným hrubým
správaním mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie. Obvodný úrad vychádzal zo správy OOPZ
Košice Sever č. H.-A.-H.-X.-XXX/XXXX J. H. V.Q. H. X. I. XX.X.XXXX.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy odbor priestupkov,
z 26.10.2012 číslo Q.-H.-XXXX/XXXXX/TKP bolo uvedené rozhodnutie a zrušené a vec vrátená
správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odbor
všeobecnej vnútornej správy, číslo H.--H.-XXXX/XXXXX, Č.Q. X. XXXX/XXX/BUC z 30.1.2013 konanie
vo veci uvedeného priestupku zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo

obvinenej z priestupku preukázané. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že rozpory vo
výpovediach svedkov neboli odstránené, práve naopak a ďalej že skutky, ktorých sa mala obvinená
dopustiť-bezdôvodnekričaťnaoznamovateľku,strkaťdonej,zapínaťnahlastelevíziu,keďoddychovala
a vykrikovať, že kedy už bude na cintoríne a že sa veľmi rozťahuje v kuchyni, nie je možné kvalifikovať
ako hrubé ani protiprávne takej intenzity, ktorá by vyžadovala nevyhnutnosť ich riešenia postihom

v priestupkovom konaní a nie je ani možné posúdiť, či sa zopakovali minimálne dvakrát, pretože
neobsahujú konkrétny čas spáchania skutku a skutok, ktorého sa mala obvinená dopustiť 20.2.2012
(neskôr zmenené na 11.2.2012) tým, že mala oznamovateľku chytiť za uši a triasť jej hlavou nie je
možné s určitosťou preukázať pre značné rozpory vo výpovediach oznamovateľky a svedka a tiež pre
zdravotný stav obvinenej, ktorá podľa lekárskych správ trpí ochrnutím s ľavým akcentom, kedy ľavú

hornú končatinu dvihne len o 25-30 cm nad podložku, teda je vylúčené, aby ju dvihla na úroveň uší.
J. X. podal na tunajšom súde proti M. X. návrh na určenie vyživovacej povinnosti vo výške 133 eur
mesačne, v ktorom uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 163,50 eur a otec mu prispieva
výživným vo výške 133 eur mesačne. konanie sa vedie pod sp.zn. 11C/10/2012. Podal aj oznámenie
o podozrení zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, k čomu bola menovaná dňa 11.3.2013

vypočutá Obvodným oddelením PZ Košice-Sever pod sp.zn. H.-A.-H.-XX/XXXX-Z.. V zápisnici je
zaprotokolované, že uhrádzaním všetkých nákladov s užívaním a vlastníctvom domu sa podieľala v
rámci svojich možností na potrebách syna a rada by sa o neho zaujímala, ale čokoľvek sa opýta, je
zneužité proti nej.
Podľa znaleckého posudku číslo 1/2001 vyhotoveného 22.2.2001 pre tunajší súd v konaní sp.zn.

11C 969/99 pre účely rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. J. X. na čas
po rozvode súdnou znalkyňou X.. Ľ. C. z odboru psychológia znalkyňa zistila, že u žalovanej
je psychomotorické tempo spomalené, rýchlo sa unaví, jej rozumové schopnosti dosahujú pásmo
priemeru, pamäť funguje vo všetkých troch zložkách, pozornosť dokáže zamerať aj na dlhší interval,myslenie bez prítomnosti patologických symptómov, osobnosť menovanej jej introvertná, úzkostná,
v popredí je toho času jej neurolabilita, podozrievavosť a konzervatívna povaha, je živo reaktívna,
emotívne labilná s pohotovosťou k afektom, vyššie city sú primerane rozvinuté, má neopodstatnenú

tendenciu k dramatičnosti. V oblasti Interpersonálnej je výrazne pod vplyvnom vážnych manželských
konfliktov, ktoré v nej vyvolávajú výraznú osobnostnú instabilitu a vnútornú tenziu, ktorú v tom čase
nedokáže sama korigovať. Predlženie takejto vzťahovej situácie by mohla prehĺbiť jej úzkostné
stavy, ktoré sú toho času v popredí ako aj celková depresívna symptomatika. Napriek tomuto
vnútornému stavu sa vyhýba prejavom pasivity, pričom v popredí je jej emotívna väzba na najmladšieho

syna s nadmerne ochraňujúcim postojom, neprimeranou toleranciou až zhovievavosťou voči nemu,
čo by neskôr mohol hraničiť až s patologickou väzbou na syna obmedzujúcou jeho prirodzený
osobnostný vývin. Svoj postoj k vzniknutej situácii nezľahčuje, prežíva ju veľmi intenzívne, ale javí
tendenciu nepriameho ovplyvňovania syna pri vytváraní jeho postoja k daným udalostiam, voči starším
bratom a otcovi. Vyšetrením H. X. st. bolo zistené psychomotorické tempo veľmi dobré, intelekt
nadpriemerný, pamäť fungujúca vo všetkých troch zložkách, pozornosť dokáže udržať, myslenie bez

patologických symptómov, osobnosť extrovertná, optimisticky ladená, spoločensky adaptabilná, emočná
aktivita toho času nevyrovnaná s príznakmi striedania nálad, dominuje cit pre zodpovednosť, koná
prakticko-logicky, pomerne ctižiadostivý, realista, citovo zrelý, skôr senzitívny. V oblasti kognitívnej a
konatívnej je emotívna stabilita, avšak jeho správanie je niekedy označené zníženou anticipáciou
a neregulovanou vonkajšou reaktivitou. Riešenie životných situácií a prístupy k nim sú výrazne

maskulínne, poznačené aj profesijným zameraním - vojak z povolania. Štruktúra osobnosti poukazuje
na takzvanú autokratickú osobnosť, ktorej interpersonálne prejavy sú kompulzívne dominantné.
Vyšetrením syna Radomíra bolo zistené, že jeho psychomotorické tempo je výrazne spomalené, úroveň
rozumových schopností nadpriemerná, dominuje schopnosť praktického matematického myslenia a
logického úsudku, koncentrácia veľmi dobrá, pamäť na veľmi dobrej úrovni, narušená jemná motorika,

emotívna oblasť toho času instabilná, citovo je výrazne naviazaný na matku, emocionalita nezrelá,
impulzívna s prejavmi zvýšenej citlivosti: pozorne sleduje ako sa k nemu správa okolie. V popredí sú
toho času neurotické tendencie a vnútorná tenzia, výrazné sú iracionálne obavy, má pozitívnu väzbu
iba na matku a starú matku, ktoré mu dávajú vnútornú oporu a istotu. V štruktúre osobnosti ide skôr
o introvertnú osobnosť s výraznou instabilitou: v popredí sú neurotické prejavy. Senzitívne reaguje na

kritiku, výsmech či neúspech. Jeho psychický vývin je výrazne poznačený najmä narušenými vzťahmi
medzi rodičmi a vzťahom s bratmi, čo neskôr môže výrazne narušiť jeho psychický vývin - spôsobiť
situačnéajďalekosiahlemunegatívnezmenyjehoosobnostnejštruktúre,nakoľkosadostávadoobdobia
puberty. Je toho času precitlivelý, zmätený, bezbranný a preto ľahšie ovplyvniteľný, vytvára asi akýsi
svoj vlastný mikrosvet, v ktorom hľadá stranené bezpečie. Chce byť svojím okolím akceptovaný, avšak

voči sebe je málo kritický. Zo svojej blízkosti toho času jednoznačne vylučuje otca a svojich bratov.
Má intenzívny strach z otca, naznačil že mu často fyzicky ubližoval a aj s bratom posmieval. Mama
s babkou mu neubližujú, sú k nemu dobré. V závere konštatovala znalkyňa, že syn matku zbožňuje,
pripisuje jej všetky pozitívne hodnoty. Táto prílišná naviazanosť na matku môže neskôr spôsobiť jeho
neobjektivitu v posudzovaní reality vzťahov. Menovaný do istej miery už aj manipuluje s citmi, ktorá mu

matka prejavuje, vie, že mu všetko splní, nič mu nevyčíta, neubližuje mu fyzicky, preto má pocit, žeje
to správne. Môže sa však stať, že väzba na syna prekročí hranicu prípustnej únosnosti ak pôjde už tak
o tzv. opičiu lásku, ktorá môže spôsobiť, že sa zo syna stane bezcitný tvrdohlavý človek, ktorý nebude
vedieť primerane korigovať svoje emócie ani správanie, pretože túto korekciu nepozná. Svoje okolie
bude hodnotiť negatívne a prejaví svoju hostilitu (dlhodobý emočný stav, ktorý sa prejavuje agresívnym,

či nepriateľským chovaním voči druhým, ktorého podstatným rysom je hnevlivé odmietanie druhých,
vedomá túžba a snaha uškodiť - pozn. sudcu) voči každému, kto mu bude niečo vyčítať alebo ho v
niečom poúčať len preto, že matka mu akceptuje všetko. Preto už aj teraz negatívne hodnotí otca, ktorý
od neho žiada isté výkony a dáva mu aj príkazy, na ktorých splnení trvá. Matka by si mala uvedomiť, že
synovi nebude môcť donekonečna vo všetkom vyhovieť.

Podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne z 8.12.2011 č. 345 622 7230 je žalobkyňa poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 355,70 eur mesačne a vdovského dôchodku vo výške 85,10 eur
mesačne. Podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne z 8.12.2011 č. 575 721 7059 je žalovaná
poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 310,40 eur.
Podľa posudku ÚPSVaR Košice z 26.6.2006 č. 2006/13578/MJR/I miera funkčnej poruchy žalovanej

je 80%, považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility má
výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť v dôsledku závažného neurologického ochorenia, pričom
je obmedzená aj orientačná schopnosť v dôsledku praktickej slepoty, je odkázaná na poskytovanie
sprievodcovstva a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je odkázaná naposkytovanie individuálnej prepravy motorovým vozidlom kompenzovateľnú peňažným príspevkom na
prepravu a na poskytovanie osobnej asistencie pri pohybe mimo domáceho prostredia, pri výkone
spoločenských aktivít, pri návštevách u lekára ako aj pri preprave na alebo z miesta zdravotníckych

zariadení a spoločenských aktivít kompenzovateľnú peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v
rozsahu 218,5 hodín ročne. V oblasti komunikácie má narušenú schopnosť získavania informácií
a poznatkov vizuálnou formulou pre praktickú slepotu. Pri kontakte so spoločenským prostredím je
odkázaná na pomoc druhej osoby - osobného asistenta ako aj na získavanie informácií z tlače
kompenzovateľnú peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 182,5 hodín ročne. V oblasti

nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti potrebuje pomôcť aj usmernenie druhej osoby pri
vykonávaní základných životných úkonov najmä pri kúpaní, obliekaní, obúvaní, pri príprave a podávaní
jedál. Práce súvisiace s udržiavaním chodu domácnosti ako je bežné upratovanie: pranie, žehlenie, a
nakupovanie tiež nedokáže si sama zabezpečiť a je odkázaná na poskytovanie osobnej asistencie pri
osobnej hygiene: umývaní vlasov, sprchovaní, manikúre, pedikúre, v obliekaní hornej a dolnej časti
tela, príprava a podávanie jedál, pri nákupoch, upratovaní, praní a žehlení kompenzovateľnú peňažným

príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 1483,5 hodín ročne. Má zvýšené výdavky súvisiace s
hygienou alebo opotrebovaním šatstva a je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne obuvi a bytového zariadenia kompenzovateľnú peňažným
príspevkom na zvýšené výdavky.
Podľa lekárskej správy neurológ F.. Q. Q. z 1.3.2012 je v objektívnom náleze o.i. uvedené, že

žalovaná pri praktickej slepote nepohybuje buľvami, ľavú hornú končatinu zodvihne nad podložku o
25-30 cm, stisk sym slabý, postoj len za opory, chôdza spasticko paraparetická len za opory z jednej
strany, záver: demyelizačné centrálneho nervového systému typu scleróza multiplex aktuálne EDSS
7,0 s kvarduparézou (čiastočným ochrnutím všetkých štyroch končatín) s ľavostranným akcentom a
cerebellárnou symptomatikou + praktická slepota pri atrophio n. optici o.u. St.p. discectomiam ant

C5-6 1997 microscop s odporučením baclofenu, pravidelnej rehabilitačnej liečby a vyžaduje celodennú
asistenciu zo strany druhej osoby. Podľa lekárskej správy oftalmológa F.. I. J. z apríla 2006 u žalovanej je
semiptóza horných mihalníc, pohyblivosť bulbov vo všetkých smeroch obmedzená, zrenice mydriatické,
nereagujú, nie je priama ani nepriama reakcia na osvit; záver: jedná sa o praktickú slepotu, stav trvalý.
Podľa lekárskej správy všeobecného lekára F.. T. E. z 24.8.2012 žalovaná je dlhodobo zmyslovo, telesne

i psychicky hendikepovaná pre svoj komplikovaný zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje najmä v
obdobiach zvýšenej telesnej a psychickej záťaže s tendenciou progredovania; pravidelne navštevuje
ambulanciu, užíva lieky, podrobuje sa neustálej rehabilitácii, jej zdravotný stav vyžaduje celodennú
asistenciu zo strany druhej osoby. Veľké stresové zaťaženie, ktoré žalovaná pociťuje v súvislosti so
súdnymi pojednávaniami, pre ňu predstavuje závažné riziko zhoršenia zdravotného stavu.

Podľa lekárskej správy psychiatra F.. F. F. z 11.9.2012 J. X. bol jednorazovo vyšetrený v jeho ambulancii
5.3.2009 pre účely posudkové pre Sociálnu poisťovňu a pre ÚPSVaR. Špecifickú liečbu v tom čase
nevyžadoval ani nebola odporúčaná a odvtedy ambulanciu nekontaktoval. Podľa lekárskej správy
posudkového lekára sociálneho poistenia F.. T. B. z 24.3.2009 J. X.Š. ako trojročný utrpel úraz
(spadli na neho dvere) s následným ťažkým pohmoždením mozgu, postraumatickou meningitídou

a poúrazovou atrofiou ľavého optického nervu, bol 10 dní v bezvedomí. Odvtedy v dispenzárnej
starostlivosti oftalmológia, neurológa a psychiatra, bolo vykonané psychiatrické vyšetrenie 5.3.2009 -
zistené stavy zvýšenej iritability (precitlivelosti, podráždenosti) a zníženej frustračnej tolerancie, najmä
pri exhausii (vyčerpanosti) a zvýšenej psychickej námahe a psychologické vyšetrenie - zistené o.i. že
emocionalita je labilná, egocetricky zameraná, senzitívny pomer k realite. V závere posudku: od úrazu

monukulus (vidiaci na jedno oko), pretrvávajúca pravostranná hemiparéza (čiastočné ochrnutie polovice
tela). Vedený psychiatrom pre nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti a .správania. Stanovená
aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Dňa 18.2.2009 bolo vykonané
psychologické vyšetrenie X.. Č.F..
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že žalovaná je jej jediné dieťa. Pokiaľ tvrdí, že nevidí, klame, pretože

do februára 2012 čítala romány, lúštila krížovky. Pokiaľ ide o lekárku J., tá má ambulanciu vedľa lekárky,
kde kedysi pracovala žalovaná. Je pravda, že s rekonštrukciou domu im pomáhala Fenestra, ale nie
finančne, ale s vybavovaním vecí. Svoj dôchodok dávala dcére asi 5 rokov, ale keď nemala ani na nanuk,
tak sa rozhodla, že bude dcére dávať len 200 eur. Dcéra jej vyhádzala veci z police v špajzi a pritom
jej nosia jesť, hoci žalobkyňa varí. Žalovaná ju vysťahovala zo spoločnej izby do obývačky, čo ju veľmi

bolelo. Púšťala si tam nahlas televíziu, keď si žalobkyňa cez obed potrebovala ľahnúť, ovládač bol až
na stolíku. Znepríjemňovala život žalobkyni krikom, sácaním. Zmenila si telefónne číslo a nechcela ho
dať žalobkyni. Žalobkyňa dcére darovala tri štvrtiny domu s tým, že keď to nebude v poriadku, bude to
musieť vrátiť. V roku 2011 - po smrti mamy - sa žalobkyňa rozhodla tú jednu štvrtinu darovať svojmuvnukovi Radkovi, aby tiež niečo mal, pretože jeho ďalší bratia Slavo a Ondrej každý niečo dostal. Slavo
od otca v Kolárovej dom a Ondrej od otca mazdu. Tú skutočnosť, že darovala Radkovi štvrtinu domu
ani nehovorila dcére, lebo sa bála, že bude na ňu kričať, je veľmi náladová. Dcéra sa to dozvedela, keď

prišiel list z katastra. Kričala na žalobkyňu, že sa rozťahuje v kuchyni, raz ju chytila za uši a triasla jej
hlavou. Žalobkyňa sa nemohla brániť, lebo v ruke mala hrniec s vodou. Vyhodila jej veci z mrazničky,
že potrebuje priestor. Potom im pomohol Radkov otec, dal im mrazničku. Raz žalovaná aj zavolala
psychologičku z Miesta pod slnkom, spolu sa dlho rozprávali. Dala im pracovníčka za pravdu. Potom
ešte raz mala prísť, ale už ju dcéra odvolala, lebo jej nehrala do karát. Žalobkyňa prekonala ťažký infarkt,

potrebuje kľud, a preto volala na políciu, aby upozornila dcéru, že takto sa k matke správať nemôže.
Nie je pravdou, že by žalovaná bola taká nevládna, sama sa kúpe, vlasy si umýva, fénuje, otvorí aj
okno v kúpeľni, čo nie je ľahké. Žalovaná žalobkyni vytýkala, že jej Radko veľmi prirástol k srdcu. A
keď ich pes bol už starý, dcéra hovorila, že by ho bolo treba dať ho utratiť. Jej syn Radko kvôli tomu
veľmi plakal a ona sa mu za to vysmievala, že žiali nad psíkom. Potom keď Radko zavolal sanitku, tak
ona vravela, že aby ho odviezli k psychiatrovi Medveckému. Nakoniec ho aj odviezli a doniesol správu,

že je úplne zdravý. Dcéra na vlastného syna povedala, že je blázon. Po podaní trestného oznámenia
žalovaná so žalobkyňou prestala komunikovať. Nezaujíma sa o jej zdravotný stav, ani jej nepomáha v
domácnosti, hoci vie, že má vysoký tlak. Žalobkyňa umýva dlážky, alebo jej pomáha vnuk, žalobkyňa
tiež varí, riady umýva. Dcéra si umyje svoj hrniec a to je všetko. V záhrade žalobkyňa rýľovala, žalovaná
sadila a hrabala. Asistentka za dcérou chodí raz týždenne a kamarátka dvakrát, do obchodu asistenciu

nepotrebuje, len keď mala ťažký nákup alebo vozík, tak jej žalobkyňa musela odniesť, pretože vravela,
že má umelé stavce. Keď dávala žalovanej svoj dôchodok a žalobkyňa si chcela kúpiť nejaké tričko, tak
ju žalovaná poslala k Číňanovi. Žalovaná so synom Radom sú ako cudzí, nevšímajú sa navzájom. Rado
má 22,5 roka, chodí na vysokú školu. Predtým boli ich vzťahy lepšie, ale keď videl vnuk, ako k žalobkyni
dcéra správa, tak sa to zhoršilo. Žalovaná aj v minulosti bývala nervózna, mala problémy s rozvodom,

ale bolo to lepšie. Najviac sa to zmenilo, keď žalobkyňa prepísala na vnuka tú jednu štvrtinu domu.
Od roku 2010 sa žalobkyňa nepodieľala na chode domu, platila stravu, tak sa dohodli. Zabezpečovala
stravu aj pre žalovanú, od Mikuláša 2011 si už žalovaná varila zeleninu sama, ale občas, keď žalobkyňa
niečo piekla, tak si brala, a od podania trestného oznámenia už ani to nie. Vysťahovaniu žalobkyne
zo spálne predchádzala žiadosť žalovanej, aby nespal pes s nimi, ale pes bol ináč naučený. Veci si

žalobkyňa preniesla sama, lebo žalovaná jej „pílila uši“. Žalovaná má problémy s pľúcami, zužujú sa jej,
ale žalobkyňa nepripúšťa, žeby jej pes mohol spôsobovať s tým problémy. V špajzi sú tri veľké a tri malé
police, z toho má žalovaná jednu veľkú policu.
Z výpovede žalovanej súd zistil, že nakoľko ju manžel týral, 20.12.1999 s 10 ročným synom odišla bývať
k mame. Tiež komunikovala s Úniou nevidiacich, Fenestrou, pomáhali jej po právnej stránke s oblečením

syna, na výlety pre syna. Mama mala v roku 2011 ťažký infarkt, tak sa dohodli, že žalovaná bude viesť
chod domácnosti, mali krásny vzťah. Radka týral najstarší brat Slávko, o trinásť rokov starší. Keď bol
Radko asi tri a pol ročný, mal úraz, po ktorom pribral, a bratia mu nedávali jesť, lebo si mysleli, že
tak schudne. Za pomoci Fenestry aj pani Jergušovej, aj Únie nevidiacich peniaze z predaja maminho
bytu zrekonštruovali dom na Tŕňovej a vďaka menovaným boli náklady nižšie. V roku 2005 sa mohli

nasťahovať do domu a do roku 2008 sa dokončovali veci. Z mamkinho dôchodku sa varilo, žalovaná
platila inkaso. Syn v máji 2009 maturoval. Spoznal sa s Petrou, začal študovať na verejnej správe a
potom sa vzťahy začali narúšať. Zrejme Radko s Petrou začali uvažovať, že by tam mohli sami bývať.
Keď žalovaná prišla z nemocnice v roku 2011, musela jesť tekutú stravu, potom kašovitú stravu a potom
veľa zeleniny. Keď doma povedala, či jej môžu pomôcť, mama jej povedala, že zelenina veľa stojí,

hoci bolo leto. Priateľka jej nosila mixovanú stravu. Keď žiadala mamu o kúpenie prídavkov k jedlu,
tak jej nekúpila. Tak žalovaná povedala, že by bolo dobré, keby sa platby rozdelili na tri časti a ona
by si potom zabezpečovala to, čo potrebuje. Potrebovala jesť tvaroh, kurčatá, a mama so synom jedli
väčšinou bravčové. Potom začala mať žalovaná pocit, že oni dvaja sa na niečom dohadujú a v novembri
sa dozvedela, že tá štvrtina bola prepísaná na Radka, hoci jej mama vravela, že tú štvrtinu si nechá

do konca života a že ju žalovaná zdedí aj preto, že dochovala jej mamku. Potom začali s tým, že by
z dobrých mravov mala vrátiť tie tri štvrtiny a keď žalovaná odmietla, tak jej povedali, že pôjdu aj do
krajností a syn jej povedal, že keď ju manžel týral, tak že on ju bude týrať ešte viacej. Chodil jej do izby,
otváral jej okno, vyhadzoval veci zo šuflíka. Keď žalovaná zistila, že každé slovo proti nej obracajú, že
podali na ňu trestné oznámenie, tak prestala hovoriť s nimi, aby to nemohli zneužívať. Žalovaná sa

obáva, že tak, ako sa snaží jej syn dostať ju z bytu, bude sa snažiť z bytu dostať aj žalobkyňu. Ďalej
žalovaná uviedla, že k mame sa vždy správala s úctou. Mama berie sama lieky, z krabičky do úst, raz už
bola aj v kóme. Ona nemôže sama brať lieky, no nedá si veľmi do toho hovoriť. Je možné, že si znížila
alebo zvýšila cukor, nezobrala lieky na tlak a potom sa vie „vytočiť“ pre hocijakú drobnosť. Syn Rado malako dieťa opuch mozgu, bol 10 dní v kóme, dostal sa z toho, ale nejaké psychické veci mu z toho ostali.
Jemnú motoriku má narušenú aj oko, čiže boli potrebné psychologické aj psychiatrické sedenia. Chodil
k MUDr. Medveckému aj F.. Č., aj je v dôsledku toho na invalidnom dôchodku a berie lieky, aby zvládal

štúdium. Nie je pravdou, že by sa mu žalovaná bola vysmievala. Psíka mal na odporúčanie psychiatra.
Psík bol chromý na zadné nohy a vtedy, keď bolo so psíkom zle a na to žalovaná poznamenala, že by
bolo možno najlepšie ho utratiť, a syn sám si zavolal sanitku, že to nezvláda, že chce žalovanú zabiť,
že si nevie pomôcť. Po tom, ako mala mama infarkt, brala od psychiatra lieky na to, aby zvládala strach
zo smrti a žalovaná ju, pokiaľ ide o otázku pohrebu vždy upokojí, že vie, kde má šaty a že chce byť

spopolnená. Po dokončení rekonštrukcie jej mama namietala, že keď je už všetko dokončené, že chce,
aby jej žalovaná vrátila dôchodok, že už má dosť toho sporenia. Tak jej to teda vrátila s tým nech
potom mama zabezpečuje stravu a žalovaná inkaso. Všetci traja s tým súhlasili. Až keď po tej nemocnici
potrebovala žalovaná niečo iné, zistila, že nie sú ochotní, ale za to syn si zadovážil psíka a jemu dal
všetko, tak to žalovanú veľmi bolelo. Tretie osoby jej museli nosiť jesť a potom navrhla, že najlepšie by
bolo, keby rozdelili všetky výdavky na tri časti, lebo Radko tiež dostáva invalidný dôchodok. Ale to sa

nikdy neuskutočnilo. Žalovaná uviedla, že padá na jednu alebo druhú stranu, nemá stabilitu. Poprela,
žeby žalobkyňu ťahala za uši alebo do nej úmyselne sotila, bola by spadla aj ona. Na KVP spávala
s mamou na jednom gauči, potom k tomu pribudol aj psík, zle sa schádzalo z postele. V dome už mali
každý svoju posteľ. Mama brávala do spálne aj psa, ktorý tam škrabal, pochodoval a keďže tam neboli
koberce, tak to bolo počuť. Prosila ju, aby dala psíka do kuchyne, že je strašne unavená, alebo že sa

môže presťahovať do obývačky, že bude aj bližšie k Radkovi. Tak ona s tým bez všetkého súhlasila. Až
neskôr zistila, že je tam vlastne televízia, že tam chodí aj Radko, tak jej to prestalo vyhovovať. Keď mama
spala na gauči, tak sa žalovaná najprv snažila potichu pozerať televízor, ale si všimla, že aj tak vždy po
10 minútach jej psík nedal pokoj, že už za chvíľu s ním niekde utekala, tak si zvykla žalovaná cez obed
pozerať televízne noviny. Avšak potom prestavili programy v televízii, takže už žalovaná nevie nájsť

tie programy, ktoré by chcela, čiže televíziu vôbec nepoužíva, aj keď ju platí. Žalovaná je stále len v tej
jednej izbe, raz-dvakrát do týždňa si na jednom horáku niečo uvarí, aj to sa snaží robiť v skorých ranných
hodinách, aby im nezavadzala. V lete ešte zvykne byť na priedomí domu. Posledné Vianoce už trávila
mama s J. Q. X. A.. Žalovaná už rozpráva s nimi len stručne, aby z toho nebolo polhodinové kázanie.
Svedkyňa D.. L. G. vo svojej vápovedi uviedla, že vstúpila do života žalovanej v roku 2006, zoznámila

ich B. Q. v cirkvi. Do roku 2009 mala Editka normálne vzťahy s mamou aj so synom. Obe robili všetko
preto, aby jej syn Rado doštudoval strednú školu, ale vstupom X. A. do jej života sa vzťahy úplne narušili.
Od roku 2011 už mal Radko od babky plnú moc na lekárske aj súdne záležitosti. Keď bola Edita v tom
roku v nemocnici so zubami, dovtedy bolo dojednané, že ona bude platiť nájomné a oni stravu. Potom
to už vlastne bolo neúnosné, tak chcela, aby sa to delilo, ale oni s tým nesúhlasili. Keď svedkyňa na

internete zistila, že jedna štvrtina domu bola podarovaná synovi žalovanej Radovi, tak oni, keď už zistili,
že to žalovaná vie, tak začali od nej pýtať aj tie tri štvrtiny a keďže s tým nesúhlasila, tak začali realizovať
svoj plán, ako ju pripraviť o dom. Vtedy jej mama povedala, že pôjde až do krajnosti a syn povedal, že
pôjde aj cez mŕtvoly. Napríklad hocikedy jej vošiel do izby a hrozivo stál nad ňou, rozhádzal jej veci v
skrini, vytrhol jej telefón. Raz svedkyňa dokonca aj zastavila Rada, že ako sa to správa k mame, že to je

psychické týranie a on cynicky poznamenal, že nech to dajú na políciu. Zrejme to chceli potom obrátiť, že
je psychicky labilná. Tiež, keď prišla žalovaná z nemocnice a potrebovala si pripravovať jedlo a v špajzi
si urobila priestor na dvoch policiach, jej mama urobila hysterický výstup a zavolala políciu, čiže keby
bola pravda s tými ušami, tak to by urobila oveľa horší výstup. Keď syn zažaloval žalovanú o výživné,
tak vtedy dospela k záveru, že už nemôže znášať sama to inkaso. Vtedy svedkyňa okopírovala inkasné

lístky, vyrátala dve tretiny a žalovaná to predložila Radomírovi, ale on to odmietol prevziať (čo svedkyni
telefonicky potvrdila i pani Poláková) a stále všetko platí Edita. Z dôchodku 350 eur zaplatí 250 eur
na inkaso a ostane jej 100 eur, z čoho musí zaplatiť špeciálne maste, čiže jej ani neostane na stravu.
Takže svedkyňa s B. Š. jej dávajú darom stravu. Svedkyňa bola priamym svedkom toho, že žalovanej
doma stíšili hlasitosť na telefóne a povedali jej, že keď to zvýši, tak jej vytrhnú telefón zo steny. Nedávno,

keď mala žalovaná vysoké teploty a bola s ňou svedkyňa dohodnutá, že príde a keď videla, že je tam
Rado, tak svedkyňa vstúpila dnu cez bránu a on jej povedal, že či vie, že ju môže zastreliť, že je na
cudzom pozemku. Pritom tam videla X. A. strážiť psov a tiež tam nikto nebol prítomný z domácnosti.
Tiež bola svedkom, že keď si žalovaná pripravuje raňajky, tak presne vtedy tam je pani Poláková, presne
vtedy musí potrebovať ten istý hrniec, ten istý pohár, ktorý chce zobrať Edita. Aj jej to predtým spomínala

viackrát žalovaná. Tiež vie, že žalobkyňa s vnukom majú celý mraziaci box v pivnici, ale z mrazničky,
ktorú majú v kuchyni, tak žalovaná môže používať len polku z polky, pretože v druhej polke má napchaté
žalobkyňa chleby. Čo bol incident so psíkom, tak ten psík skutočne by mal byť utratený, pretože má 12
kg a na rukách ho nesú 9 schodov do záhrady, tam ho vytrasú, aby spravil potrebu a potom ho vynesúnaspäť a exkrementy zbierajú v pohode aj stará mama, ale keď Edita nechá smietku v drese, tak už je
z toho cirkus. Svedkyňa bola so žalovanou za doktorom Medveckým a vypytovali sa na zdravotný stav
Radka a lekár žalovanej vravel, že Rado má veľký citový rozptyl, ale že nevie riešiť hraničné situácie, že

by mal chodiť do ambulancie a brať lieky, ale Rado to odmieta. Tiež vie, že bola taká dohoda, že Rado
s tou Petrou si kúpia byt a že mama s babkou im budú pomáhať. Svedkyňa osobne videla rozhádzanú
skriňu žalovanej. Keď telefonovala so žalovanou, bol prerušený kontakt telefonický. Bola prítomná, keď
raňajkovala Edita. Videla v akom stave je Edita, keď jej rozprávala nejaké veci, čo zažila a svedkyňa tiež
rozprávala s Radom a videla jeho cynický prístup. Tiež bola s Betkou svedkom toho, že keď prišli k nim

domov, Edita našla v Radovej izbe zaprášené rádio, čiže nebolo používané a on prišiel a zobral šnúru
z rádia, len aby ho nemohli počúvať. Od žalovanej vie, že syn, keď vojde do kuchyne, pozdraví babku,
menovite oboch psíkov a tam to skončí. Žalovaná všetko pokorne znáša. Svedkyňa nikdy nepočula, že
by sa žalovaná škaredo vyjadrovala na maminu adresu. Ľavú stranu tela má žalovaná úplne nefunkčnú,
s pravou môže hýbať len do výšky ramena, závisí to od jej momentálneho stavu, doma má všetko
prispôsobené. Aj keď telefonuje, musí sa opierať o ruku. Hygienu si vie takú rýchlu spraviť, ale takú

dôkladnú jej robí svedkyňa s Betkou v nedeľu. Žalovaná musí byť v pohybe, aby nestuhla celkom, čiže
ona musí urobiť nejaký pohyb, potom si zasa odpočinúť, všetko to musí robiť pomaly, opatrne, ale žiaľ
domajeneprijatá,alenaopaksekírovaná,sledovaná.Svedkyňazvyknežalovanúdoprevádzať,zvyčajne
chodia taxíkom. Nahrádza jej oči. Volá jej ráno aj poobede, všetko jej žalovaná rozpráva, čo robila. Keď
je chorá, tak vtedy je s ňou svedkyňa každý deň. Ona vždy potrebuje asistenciu, pretože sa jej stáva,

že jej stuhne noha a potom má problém ju odkvačiť zo stoličky. Keď sa svedkyňa žalovanej pýtala, ako
to rieši doma, povedala jej, že sa zvalí na zem aj so stoličkou a tak si vysunie nohu a niekedy sa jej
doma aj smejú. V stredu chodia ku psychologičke, v nedeľu chodí do bytu svedkyne. Od roku 2006 bola
Betka oficiálne zapísaná na obvodnom úrade ako asistentka žalovanej a od roku 2012 je svedkyňa
zapísaná, ale v podstate tú asistenciu robia obe. Ten vzťah prerástol nad rámec bežnej asistencie,

pretože žalovanú obdivujú, aká je statočná. Svedkyňa žalovanú nevidela nikdy nič čítať. Svedkyňa jej
dve hodiny čítava z biblie. Ona si ju niekedy, listuje, pretože je to svätá kniha, ale nie je možné, že by
čítala alebo že by išla niekde na plaváreň, keďže má silikónové prsty na nohách. V cudzom prostredí by
sa stratila, pretože nevidí. Dokáže ísť pešo z domu do električky s tým, že ju svedkyňa podopiera. Možno
v roku 2006 zvládla aj sama zájsť do obchodu, ale určite by nezvládla niesť aj nákup. Je v siedmom

štádiu z desiatich štádií sklerózy multiplex. Ona potrebuje pomoc na uvoľnenie ruky, prstov. Ramená,
nohy, kedykoľvek jej tuhnú. Minule jej 15 minút ruku masírovali, aby dokázala uvoľniť prsty. Keď niečo
urobí, robí to cez veľké bolesti a vypätie, celá sa pri tom spotí. Zvláda to hrdinsky. Aj lekárka vravela,
že iný by s tou diagnózou v tom štádiu len ležal. Je to dobrý a vzácny človek. Svedkyňa z rozprávania
žalovanej vie, že ju vyhadzovali z domu a bola z toho nešťastná. Aj že Rado hrozivo stál nad žalovanou,

tri hodiny ju svedkyňa dávala dokopy v cukrárni, celá sa triasla a plakala. To bolo ešte v podstate na
začiatku. Žalovaná nemôže používať chodítko, či paličku pretože ich nevie udržať v ruke. Keď kúpili
žalovanej hrnce a prosili žalobkyňu, aby žalovanej uvoľnili policu, tak chceli dať mikrovlnku žalovanej do
pivnice. Snažili sa vysvetliť Radovi, že nemôže ísť do pivnice, lebo by zvlhla a bude ju potrebné vrátiť
únii nevidiacich. Rado začal svedkyňu vyhadzovať z domu a vykrikovať, že on je majiteľom a nech zavrie

hubu a keď chce, nech ide na políciu. Svedkyňa ho upozornila, že jeho matka je chorá a on na to povedal,
že nie chorá, ale mŕtva. Tiež privliekol domov ďalších psov, pritom už s dvoma mala žalovaná problém,
aby sa o nich nepotkýnala, resp. o kostičky, ktoré mali, pričom Rado už nerešpektuje ani žalobkyňu, lebo
aj táto mu vyčítala, že ju mohol na to pripraviť, že donesie ďalších psov.
Svedkyňa T. Q. vypovedala, že s pani Polákovou s boli susedky na KVP na jednom poschodí, potom

sa tam prisťahovala žalovaná so synom, mali stresové situácie, množstvo súdnych pojednávaní kvôli
manželovi, ktorý sa im stále vyhrážal aj ukradol syna, 12 rokov sa to riešilo. Všetky peniaze hltali
súdy. Vypomáhala im aj Fenestra. O syna bolo vždy postarané. V dome býval manžel pani Pilišiovej
aj s dvomi synmi, dom schátral, bol v ňom havarijný stav s vodou a plynom. Žalobkyňa predala byt,
uskutočnila sa rekonštrukcia domu. Všetko to vybavovala pani Pilišiová, teda za pomoci tej Fenestry a

svedkyne, ktorá im aj požičala peniaze. Vzťahy účastníčok boli bezproblémové. Žalobkyňa sa starala
o domácnosť, žalovaná platila platby spojené s bývaním až do roku 2009, kedy do toho vstúpila X. A.,
ktorá si aj s Radom chceli riešiť bývanie a rozhodli sa mamu vyhodiť na ulicu, pritom matka sa o neho
celý život starala, aj doučovanie mu vybavovala, aby sa dostal na vysokú školu. V lete 2011 musela p.
Pilišiová držať silnú diétu. Nakoľko jej príbuzní nechceli zabezpečiť zeleninu, tak sa s pani Feketeovou

nemohli na to dívať a sa rozhodli, že jej budú pomáhať so stravou. Pritom žalovaná platila daň, poistenie
aj inkaso. Dom dostala za dochovanie babky. Pani Poláková bola vždy dominantná osobnosť a pani
Pilišiová bola tá prispôsobivejšia. Žalovanú vníma ako čestného človeka, ktorý sa vždy snaží jednať
na rovinu, spravodlivo. Šesť rokov pozná žalovanú a je to typ človeka, ktorý si nevymýšľa. Stačí, čomusí denne zažívať so svojou chorobou, nieto ešte, aby si takéto veci vymýšľala. Svedkyňa nebola
priamym svedkom nejakých incidentov medzi účastníčkami, len pociťovala duševný stav žalovanej.
Keď svedkyňa donesie nejaké jedlo alebo potraviny žalovanej, hneď je kontrolovaná zo strany pani

Polákovej aj vnuka Rada, že čo doniesla. Žalovaná tam nemá žiadne právo, je problém dostať sa aj
do kuchyne. Svedkyňa sa jej snaží preto nosiť hotové jedlo alebo aspoň predpripravené. Žalovaná
si nesmie ani zavrieť dvere do kúpeľne, kde je aj toaleta, hocikedy jej tam vbehnú (aj svedkyňa to
na vlastnej koži u nich zažila). Žalovaná nevydrží dlho stáť ani napríklad si sušiť vlasy. Nemá dobrú
rovnováhu, padá raz na jednu, raz na druhú stranu. Svedkyne jej upratujú, nakupujú, varia. Žalovaná má

diagnostikovanú praktickú slepotu, no niečo vidí, pretože má okuliare aj lupu. Svedkyňa nevie posúdiť,
aké sú jej zrakové schopnosti, pretože žalovaná chodí neisto, ale svedkyňa neskúma, či v dôsledku
nedostatku fyzických síl alebo slepoty očí, ktorá súvisí s jej chorobou. Svedkyňa ju nevidela čítať. Ruky
vie žalovaná dať maximálne do tej výšky, aby vedela podržať fén, veľa toho v rukách neudrží. Svedkyňa
žalovanú nikdy nepočula kričať, ani žiadnu agresivitu u nej nevidela. Obdivuje ju, ako to všetko znáša. Je
veľmi vyrovnanej povahy, ktorá sa snaží ovládať svoje city. Je veľmi duševne silná, určite jej pomáha aj

viera.Svedkyňajupriviedladoapoštolskejcirkvi,každýdeňsožalovanoutelefonuje.Zvyknesijubraťna
piatok alebo na sobotu podľa dohody s pani Feketeovou. Keď je to potrebné, je s ňou aj častejšie. Vždy
sa snažila riešiť veci diskutovaním, dokonca aj so synom, keď bol mladší. Keď sa niekedy so žalovanou
svedkyňa rozprávala o rodičoch, tak žalovaná vravela, že nikdy by nedala mamu do starobinca. Nikdy k
nej nemala negatívny vzťah. Vážila si ju, aj si ju váži. Nikdy nepočula žalovanú vulgárne alebo negatívne

hovoriť o svojej mame alebo synovi Radkovi, ani teraz, keď sa k nej takým spôsobom správajú.
So svedeckej výpovede P. Č. súd zistil, že pracuje ako špecializovaný poradca v špecializovanej poradni
Miesto pod slnkom. S pani M. X. sa stretla tak, že v januári 2012 navštívila ich poradňu a od tej doby je
jej klientka. Chodí každý týždeň do poradne s odborným asistentom. Je to sociálna poradňa, kde pracujú
s rodinami a jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v nejakej kríze ekonomickej alebo sociálnej. Žalovaná

prišla s tým, že tri generácie vlastne žijú spolu - žije s mamičkou a so synom a tá komunikácia nefunguje
tak, ako by mala. Dohodli sa, že svedkyňa príde k nim. Aj prišla, rozprávali sa, prebehlo to kultivovane,
svedkyňa si myslela, že budú pokračovať ďalej tie návštevy, aj sa dohodli vrátane témy, lebo keď sa
rozprávali, tak sa zdalo, že tam možno s financiami sú isté veci nevyrovnané. Žalovaná bola domácom
prostredí tichá. Potom svedkyňa prostredníctvom pani Feketeovej dostala odkaz, aby viac nechodila,

že nastali také problémy po jej návšteve, že sa zdá, že to nie je vhodné. Tak svedkyňa zavolala rodine,
že už nepríde, pretože od klientky dostala odkaz, aby už viac neprišla. Potom už pracovala len s pani
Pilišiovou. Ona tvrdila, že tie vzťahy sa po návšteve tak zhoršili, že dokonca víkend musela tráviť u pani
Feketeovej, pretože sa doma nedalo vydržať. Svedkyňa sa obrátila aj na Fenestru, či tam nie je nejaký
psychológ, ktorý by mohol pomáhať, aj na Úniu nevidiacich vzhľadom na diagnózu žalovanej, aby každý

deňmalažalovanánejakúčinnosť.Naozajbolavtedyspokojná,žestáleniečomá,pretožeonapotrebuje
aktivity vzhľadom na ten hendikep, ktorý má, aby vyšla z domu. Podľa pozorovania svedkyne je žalovaná
zraniteľná a vnútorne zranená. Je múdra, vzdelaná. Je pre ňu veľmi príjemné, keď je akceptovaná.
Pokiaľ niekedy hovorila o svojej mame alebo o svojom synovi, tak ich má veľmi rada. Svedkyňa nevidela
za celý rok žiadnu agresivitu u nej, ale stretáva ju v prostredí, kde je pokoj. Videla u nej strach. Keď

raz kolegyňa zaklopala, na to sa žalovaná úplne strhla. Tým, že má žalovaná ten zdravotný hendikep,
tak citlivo vníma zvuky. A vyhŕklo z nej, že polícia prišla! A potom prišiel taký kŕč, noha sa jej zachytila.
Svedkyňa vie, že musí byť noha stola, kde si žalovaná oprie nohu. Už sa aj natrápili, aby žalovanú
zdvihli od stola, pretože akonáhle to mala inak, nemala cit v tej nohe a museli tú nohu vyprosťovať.
Žalovaná má dobrú priestorovú orientáciu, s jemnou motorikou má problém a závisí to od toho, či je v

psychickej pohode alebo nie. Má veľmi dobrú pamäť. U žalovanej nevníma sklon k fabuláciám, skôr má
svedkyňa pocit, že niektoré veci, ktoré ju ako človeka zasiahnu (povie si, že sú strašné), sú zo strany
žalovanej rozprávané skoro až desenzibilizovane, vecne. Nie bez citu, ale ako obrana človeka, ktorý
si našiel túto stratégiu v živote, pretože otvoriť sa môže byť príliš ohrozujúce. Napr. povie rovnakým
tónom, že zdvihla telefón aj to, ako spadla a nevedela sa postaviť, ako sa hrabala z toho, ako očakávala

pomoc, ktorá neprišla. Z toho, čo rozprávala o mame a synovi Radovi, to správanie možno všeobecne
popísať ako silné poruchy komunikácie v rámci rodiny ako systému. Žalovaná sa podľa svedkyne príliš
veľa ospravedlňuje, napr. keď ju dvíhali alebo keď vyliala pohár s vodou, pritom je to podľa svedkyne u
nevidiaceho človeka prirodzené, že sa niečo také stane, za čo sa ani netreba tak ospravedlňovať
Svedok H. X., bývalý manžel žalovanej, v konaní vypovedal, že okolo veľkej noci mu volal syn celý

zostresovaný, plačúci, že babka plače, že im žalovaná vyhadzuje špajzu vonku, aby prišiel a urobil
poriadok. Keď prišiel, tak videl žalobkyňu, ktorá je inak energická žena, plakať a triasla sa. Boli
rozhádzané veci po kuchyni, zemiaky boli povykladané, veci na zemi, na linke, na stole a žalovaná ďalej
vykladala veci zo špajze. Volal políciu. Oni ich odkázali na občiansko-právne konanie alebo na obvodnýúrad. Tak povedal žalobkyni, že môže ísť k nemu. Potom mu vysvetľovala, že dcéra vyhadzovala veci zo
špajze a vykrikovala, že ona je trojštvrtinovou vlastníčkou a že jej patria tri štvrtiny špajze. Svedok videl
vypratané asi dve police. Potom sa zasa to isté zopakovalo s mrazničkou, tak potom doniesol synovi a

bývalej svokre mrazničku. Podobne aj k nemu sa kedysi tak správala žalovaná, keď mu vypínala vodu a
elektrinu. Osobne nebol svedkom toho, že by na seba účastníčky útočili. Starších synov žalovaná žaluje
o zaplatenie nájomného. Synov odvrhla, jeho vzťah so synom Ondrejom rozvrátila tak, že sa nestýka
ani s ňou, ani s ním. V 15-tich rokoch vyhodila syna Slava z domu za to, že nevyniesol smeti. Vyštudoval
vysokú školu pod jeho dozorom. Svedok sa potajomky stretával aj s Radom. Pani Poláková žalovala

svedka za to, že ju ošpliechal autom, ale potom sa jej ospravedlnil a povedal, že veci dá vyčistiť. K
vyhroteniu vzťahov medzi účastníčkami vraj došlo, keď štvrtinu domu žalobkyňa podarovala vnukovi
Radovi a žalovaná ju chcela od neho kúpiť, no on s tým nesúhlasil, pretože chcel zachovať bývanie
sebe a babke. Raz mu volal syn, že na psychiatriu ho odniesla sanitka, pretože mama povedala, že
má ísť tam, pretože má úzkosť, má psíka, ktorý je postihnutý a mama sa mu posmievala, že ho má
zabiť a zakopať. Syn je povahy kľudnej, ale veľmi citlivej. Ľahko sa dostane do úzkostných stavov, ak

sa človek dotkne jeho citov. Žalobkyňa je energická, pravdovravná, čestná a dobrosrdečná. Žalovaná
vedela kričať alebo buchnúť, byť nepríjemná, trucovitá, ale bolo to také, ako matky zvyknú byť. Rokmi
sa mu zdá, že je agresívnejšia, výbušnejšia. Možno je to dôsledok tej choroby alebo tých dlhotrvajúcich
súdnych sporov, ale od roku 2009 sa už vlastne nestretávali. Aj v tej kuchyni, bola riadne rozčertená,
asi dvakrát kolo neho „prefičala“, rukami ho odstrčila. Sotila aj do syna či policajta, nevidel, žeby mala

problém s rovnováhou. Ona uvádza inú diagnózu pred súdom a inak sa to javí mimo súd. Pred súdom
je chorá, nevie chodiť, nevidí, ale v súkromní je to celkom iné. Videl ju aj sedieť na Terase s knižkou na
lavičke aj ako odchádzala z domu pešo a o štyri hodiny pešo prichádzala. Svedok tiež videl v auguste
2013 žalovanú chodiť bez podopierania 43 min. v Hypertescu, a bola s opatrovateľkou a začiatkom
septembra ju videl samú ísť dolu kopcom od Tŕňovej na ul. Boženy Němcovej k električke a tiež na

pošte pri Merkúri.
Rozhodnutím Okresného úradu Košice II z 5.3.2001 bol H. X., Z.. XX.X.XXXX, uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 10.1.2001
vo večerných hodinách V. A.D. Z. C. XX povedal M. X., že keď jej dcéra M. X. mu nebude dávať ich
syna, tak čoskoro pôjde na pohreb svojej dcéry.

Predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2003 sp.zn. 10C/1158/01-102 bolo M. X. uložené
podať žiadosť na obnovenie dodávky vody na odbernom mieste 001700014 (v predmetnom dome)
vo VVS a.s., ktorú povinnosť nerešpektovala, preto jej bola pre vynútenie povinnosti vo veci výkonu
rozhodnutia vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 9E 27/04 dňa 24.9.2004 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 29.10.2004 sp.zn. 15CoE85/04-38 uložená pokuta 3.000,- Sk. Uznesením

tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2003 sp.zn. 10C/1158/01-115 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 13.2.2004 sp.zn. 14Co 15/01-130 bolo M. X.Š. predbežným opatrením uložené podať
žiadosť na obnovenie dodávky plynu do predmetného domu a zakázané podať odhlášku elektriny na
odberné miesto v predmetnom dome.
Uznesením tunajšieho súdu zo 7.6.2004 sp.zn. 10C/1158/2001-142 súd predbežným opatrením uložil

H. X. Q.. T. H. X. F.. D. Q. X. v konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti umožniť M. X. užívať
priestory nachádzajúce sa v suteréne predmetného domu.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.6.2013 sp.zn. 24C/152/2002-323 súd zaviazal spoločne a
nerozdielne H. X. Q.., H. X. F.. D. Q.J. X. zaplatiť žalovanej 3.385,75 eur s prísl. za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v období od 1.8.2001 do 12.12.2002 a v zvyšnej časti žalobu

zamietol. Konanie bolo začaté aj na návrh M. X., zastúpenej - rovnako ako M. X. - advokátkou a na
základe späťvzatia žaloby Editou Polákovou bolo konanie vo vzťahu medzi ňou a žalovanými zastavené
uznesením z 29.1.2013.
Svedok J. X. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že vychovávala ho skôr babka, pretože ako tri a
pol ročný mal úraz, babka bola na dôchodku a rodičia pracovali, tak chodil skôr k nej tráviť voľný čas

a domov chodil len prespať. Babka ho vychovávala tak, že klamstvo sa nevypláca. Od 15-tich rokov
dostával výživné, časť dával babke na krížovky, pretože babka dávala mame celý dôchodok. Mama
uhrádzala za byt 200 eur za plyn, 150 eur za elektriku a 90 eur za vodu, pričom ona dostávala invalidný
dôchodok aj príspevok na taxík, mala aj osobné asistentky. Chválila sa, že vie ušetriť aj 1.000 eur. Teraz
babku napadá, že je blázon, že patrí na psychiatriu. Babku to potom veľmi mrzí, že ju takto vychovala,

že ju mala možno tvrdšie vychovávať. Tiež ju raz chytila za uši a triasla ňou. Mama je vyššia, väčšia
ako babka. A babka má bakuľku, takže nemá až takú rovnováhu. Alebo jej napríklad mama hovorila,
že robí zle veci, že musí po nej znova umyť. Babku trápi fyzicky aj psychicky, chce, aby skolabovala.
Raz aj vyhádzala špajzu, potom svedok volal otca. Svedok poberá invalidný dôchodok, ktorý používana oblečenie a štúdium a výživné na stravu. Mame neprispieva na SIPO, pretože nevie o tom, že by mu
to nejaký zákon ukladal. Vravel jej, aby napísala zmluvu, podľa ktorej jej bude platiť, ale to neurobila.
Neverím,žebymuvrátilapreplatok.Tiežhovorila,žesateší,keďbabkabudevhrobe.Hovorilajej,žemá

starobnú demenciu, pritom to nie je pravda. Tiež ho raz nútila utratiť psa, ktorého mali 11 rokov. Svedok
je citlivý, začal teda plakať. Prosil ju s babkou, aby odišla z kuchyne a ona mu na to povedala: „Tak už ma
zabi, už ťa aspoň nikto nebude otravovať, budete mať pre seba dom.“ Učil sa v škole o afekte, tak radšej
volal políciu, aby niečo také nespravil. Podala potom aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale
jeho pre to vyšetrovali. Keď si vypočuli tú telefónnu nahrávku, bolo to zastavené. Tiež tvrdila polícii, že sa

lieči u Medveckého, keď ho viezli do nemocnice, ale odtiaľ ho prepustili. Invalidný dôchodok poberá pre
slepotu. Svedok poprel, žeby nad mamou hrozivo postával alebo že by jej nedovolil zatvárať kúpeľňu
alebo vytrhol šnúru z telefónu. Jeho priateľka môže dosvedčiť, že žalovaná povedala, že babku ani
nepochová. Keď si babka chcela ľahnúť po zmývaní, tak si žalovaná sadla do obývačky a pustila nahlas
televíziu a nechcela ju stíšiť, keď ju žalobkyňa žiadala. Aj svedka to rozčuľovalo, lebo sa učil na skúšky.
Tiež vyhádzala špajzu, lebo tvrdila, že je trojštvrtinovou vlastníčkou. Babka preto plakala, svedok sa bál,

že bude mať srdcový kolaps, volal otca. Tiež sa dožadovala mrazničky na zeleninu, ale oni tam mali
mäso. Tak potom popýtal otca, aby im predal, alebo daroval mrazničku. Babka sa mame ponúkala, že
jej rozmixuje zeleninu, aj jej nakupovala nejakú zeleninu. Svedok sa snažil mame pomôcť tým, že kosí
v záhrade. Variť by pre ňu nemohol, pretože by povedala, keby sa dotkol jej hrnca, že je to špinavé.
Pomáhali jej so zeleninou pani G. T. Q.. Doma mame nikdy nestŕpla noha, svedok si myslí že je na tom

horšie ako ona. Mama ho dala na súd pre zrušenie podielového spoluvlastníctva. Nie je pravdou, žeby
mame vyhadzoval veci, ale raz keď okúpal psa a mama mu nedala fén, hoci ho trikrát od nej pýtal, tak
ho hľadal v jej izbe. Raz zobrala bez dovolenia jeho rádio z jeho izby, pritom on jej doniesol z pivnice
jej rádio, ktoré dostala z cirkvi a keďže je citlivý na svoje veci, zobral jej svoje rádio. Žalovaná sa im
vyhrážala, že im odpojí vodu, elektrinu a plyn. Mama mu vždy hovorila, že keď doštuduje vysokú školu,

tak bude musieť odísť z domu.
Svedkyňa, X. A. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že od apríla 2009 sa začala stretávať so
synom žalovanej Radom. Vzťahy medzi účastníčkami boli spočiatku normálne, primerané, až od roku
2011 sa to začalo zhoršovať, začala viaznuť komunikácia. Zlom nastal, keď prepísala žalobkyňa časť
domu na Rada. Bola svedkom toho, keď žalovaná strčila do žalobkyne v roku 2011 a ani sa pritom

neospravedlnila a nevysvetlila to žiadnym spôsobom. Bolo to v kuchyni, niečo chystali. Myslí, že tam
bol priestor na obídenie. Žalobkyňa sa v dôsledku toho zatackala. Raz, keď ich vyprevádzala žalobkyňa
aj s Radom, tak povedala žalovaná, že sa svedkyni pchajú do zadku. Tiež raz, keď všetci štyria sedeli
pri telke, svedkyňa bola asi hodinu alebo dve u nich doma, bol celkom kľud a zrazu si žalovaná so
žalobkyňou vymenili pohľady a žalovaná začala vykrikovať žalobkyni, že ju ani nepochová. Žalobkyňa

bola zo správania žalovanej smutná. Pokiaľ ide o psa, svedkyňu u žalovanej nebadala žiadnu averziu.
V poslednú dobu nie je medzi žalovanou a radom žiadna komunikácia, žalovaná sa ho nepýta na školu,
ani na zdravotný stav, pritom v októbri, novembri 2011 bol v nemocnici s chrbticou na neurológii. Pokiaľ
viem, žalovaná za ním nešla. Ani o zdravotný stav žalobkyne sa nezaujíma, hoci na Vianoce mala
žalobkyňa problémy s kolenom. Žalovaná odišla, ani sa nestarala, čo budú jesť na večeru. Svedkyňa u

žalovanej nevníma problémy pohybové ani zrakové. Do roku 2011 s nimi pravidelne pozerala televíziu aj
čítala romány od Vasilkovej, krížovky lúštila. V roku 2011 chodila bežne aj na nákupy s taškami. Vešala
prádlo vonku, ťahala sušiak vonku, kvety vykladala, chodila po záhrade. Keď jej zvonil telefón, celkom
svižne vstala. Svedkyňa býva u rodičov a jej prioritou je nájsť si prácu, až potom bude riešiť bývanie, skôr
inklinuje k bytu, momentálne neplánuje v dome bývať s Radom. Žalovaná podľa svedkyne nepotrebuje

pomoc vzhľadom na svoj zdravotný stav. Na nákupy využíva kamarátky, vie si navariť. Svedkyňa bola
na návšteve po incidente ohľadom poličiek v špajzi, kedy vnímala, že žalobkyňa a jej syn Radomír sú
psychicky dotknutí. Žalovaná vyzerala neutrálne, aj s niekým telefonovala a smiala sa.
Zo svedeckej výpovede Ľ. A. súd zistil, že účastníčky pozná, so žalovanou sa kamarátili, žalobkyňa ju
učila, má dom o jeden dom ďalej. Vie, že mali veľmi pekný vzťah a žalobkyňa žalovanej vždy pomáhala.

Už ich ale nevída spolu. Žalovaná sa jej na jar 2012 sťažovala, že je ťažko chorá, že má s očami
problémy, že má invalidný dôchodok. Chodí ťažko, niekedy šla sama, niekedy s nejakou pani. Jej
zdravotný stav vyzeral tak premenlivo. Občas ju videla sedieť v záhrade. Na jeseň 2012 sa svedkyňa
stretla s jej synom Radom, rozprával aj o tom, že sa začal stretávať s otcom, že mu pomáha aj so školou.
Tiež vravel, že má priateľku a že nejaké problémy sú doma. Ten chlapec je podľa svedkyne „zlatý“.

Právna zástupkyňa žalobkyne k skutkovej a právnej stránke uviedla, že za hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany žalovanej žalobkyňa s poukazom na rozsudok NSSR č. 3 Cdo 191/1996 zo dňa
21.8.1997 považuje aj správanie sa žalovanej voči synom a to že žaluje svojich synov Slavomíra a
Ondreja o zaplatenie nájomného za užívanie vtedy so žalobkyňou spoločnej nehnuteľnosti a to práve vobdobí, keď im ničím neprispievala a nijako ich nepodporovala, pričom Slavomír bol študentom vysokej
školy, teda nezaopatrené dieťa a že si svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle zákona o rodine voči
Slavomírovi neplnila v danej dobe a že si ju neplní v súčasnosti voči synovi Radomírovi. Žalovaná do

sporu o nájomné, konanie je vedené na OS KE I pod sp.zn. 34C/152/2002, zatiahla aj žalobkyňu, keď
jej dala podpísať plnú moc pre svoju advokátku a ktorú žalobkyňa podpísala v dobre viere, že sa jedná
o záležitosti potrebné pre majetkové vysporiadanie po rozvode žalovanej. Až nedávno sa dozvedela,
že žaluje so žalovanou vlastných vnukov o nájomné. Po tomto zistení žalobu vzala späť. Je zarážajúce
opakujúce sa tvrdenie žalovanej, že zotrváva na žalobe voči synom len z dôvodu trov konania, že

teda trovy konania majú pre ňu väčšiu váhu ako rodinné vzťahy. Pokiaľ ide o návrh na účel výživného,
Radomír nemal inú možnosť, nakoľko sa mu žalovaná opakovane vyhrážala, že keď dokončí vysokú
školu, bude musieť odísť z domu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím J.Í. X. sú choroby zmyslových
orgánov a iné zdravotné postihnutie sú choroby nervového systému. Žalobkyňa ani jej vnuk Radomír
nijako svojim správaním nevyvolali súčasné chovanie žalovanej. Svedectvo p. G. sa zakladá výlučne
na jej domnienkach a na tom, čo jej povedala žalovaná, nie na tom, čo bezprostredne vnímala svojimi

zmyslami. Jediné skutočnosti, ktoré môže dosvedčiť priamo sú, že keď so žalovanou telefonovala,
tak bol prerušený kontakt v telefóne a že videla rozhádzanú izbu žalovanej. Ani o jednej udalosti však
nevie vypovedať, za akých okolností sa udiali a kto ich spôsobil. Svedkyňa G. popísala zdravotný stav
žalovanej tak, že táto neustále potrebuje asistenciu, avšak uviedla, že žalovanú navštevuje dvakrát do
týždňa a inak priznala len telefonický kontakt, čo si odporuje, nakoľko ak by žalovaná naozaj vyžadovala

neustálu osobnú asistenciu, nepostačovalo by, ak by ju svedkyňa navštívila dvakrát do týždňa. Osobná
asistencia je každodennou činnosťou, ktorá sa nedá robiť prostredníctvom telefónu. Svedkyňa G. je
riadne zamestnaná a to na Technickej univerzite v Košiciach a teda nemôže vykonávať každodennú
osobnú asistenciu pre žalovanú. Svedkyňa Q. len reprodukovala, čo jej povedala žalovaná. Uviedla,
že žalovanú vníma ako čestného človeka, ktorý sa snaží jednať na rovinu, spravodlivo. Avšak tento

človek vedome porušuje zákony, keď poberá príspevok na osobnú asistenciu na osoby, ktoré sú s
ňou v kontakte väčšinou len telefonicky a svedkyne Q. T. G. jej v tom napomáhajú. To vypovedá o
dôveryhodnosti uvedených svedkýň aj o skutočnom zdravotnom stave žalovanej. Pokiaľ ide o zrak
žalovanej, tak samotná Q. Q. potvrdila, že jej požičiavala knihy z knižnice. Dialo sa tak do marca 2012.
Žalovaná žalobkyni nikdy nedávala celý svoj dôchodok, práve naopak, žalobkyňa všetko hradila a ešte

jej dávala na výdavky, napr. na úhradu za právne služby advokátke pri rozvode, na stravu, oblečenie.
Žalobkyňa videla, že žalovaná tĺkla svojmu synovi hlavu, po tom, ako videla, že z anglického zošita
je vytrhnutý obrázok. Vnuka jej vtedy žalobkyňa musela vytrhnúť z rúk a prosila ju, aby z obývačky
odišla. Žalobkyňa varila žalovanej, avšak ona odmietla jesť jej stravu. Svedkyňa G. jej to telefonicky
odôvodnila tým, že vraj varí ťažké jedlá, bravčovinu, avšak žalobkyňa podľa želania žalovanej varila

kuracie mäso. Nikdy žalovanej nebránila v užívaní kuchyne. Je nepravdivé jej tvrdenie, že je de
facto žalobkyňou šikanovaná. Žalobkyňa z trhu nosila plné tašky so zeleninou pre žalovanú. H. X.
vypovedal, že videl, ako žalovaná vyhadzuje veci zo špajze. Bol to on, kto zavolal políciu a musel
zobrať žalobkyňu po tomto ataku k sebe. Bol to on, kto musel dať žalobkyni novú mrazničku a videl
žalovanú ako odchádza na prechádzku a bola to práve žalovaná, ktorá pri vyhadzovaní špajze do neho

sotila. Svedok J. X., keďže s účastníčkami žije v spoločnej domácnosti, opísal neľahkú situáciu, v
ktorej sa žalobkyňa ocitla. Takisto vypovedal, že žalovaná sa vyhrážala, že im odpojí médiá. Už tak
raz učinila, keď odpojila od všetkých médií Radomírovho otca Ondreja, keď v ňom býval, dôkaz sa
nachádza v spise 34C/152/2002, kde žalovaná žaluje synov Slavomíra a Ondreja za vyplatenie nájmu
k predmetnému domu. Je pravdou tvrdenie žalovanej, že elektrické rozvody a vodovod v dome boli

rekonštruované, avšak stalo sa tak až v roku 2005 a žalovaná vypla médiá v dome oveľa skôr. Čo sa týka
znaleckého posudku č. 1/2001 PhDr. Ľ. C., opisuje žalovanú ako osobu s neopodstatnenou tendenciou
k dramatičnosti a osobu s tendenciou nepriamo ovplyvňovať ľudí a svedka H. X. ako osobnosť, v
ktorej dominuje cit pre zodpovednosť a koná prakticko - logicky. Čo sa týka Radomíra, ten zo svojho
invalidného dôchodku musí financovať svoje štúdium a musí počítať s tým, že po ukončení školy musí

odísť z domu. H. X. nebol nijaký tyran, ale osoba, ktorá sa postarala o synov Slavomíra a Ondreja, keď
ich matka odvrhla. J. X. v domácnosti pomáha a to kosením, nosením nákupov, technickými prácami,
taktiež riešením havárií. V znaleckom posudku č. 88/2012 X.. M. A. znalkyňa konštatuje u J. X., že
nemá tendenciu k agresívnym ani manipulatívnym reakciám a má dobrú sebareguláciu správania a u
žalobkyne, že je nešťastná zo situácie v rodine a vnuk Radomír ju chráni pred útokmi vlastnej dcéry, že

žalobkyňa má vysokú frustračnú toleranciu a zdiagnostikovala u nej výrazné následky stresov a traumy
z dlhodobo urážajúceho správania sa dcéry voči nej; žalobkyňa je schopná zapamätať si v časovom a
kauzálnom slede presne, čo podporuje celkovú hodnovernosť jej výpovede; bojí sa, že ju dcéra môžezabiť, nakoľko vzhľadom na jej vek je bez reálnych možností brániť sa, zistila u nej symptóm masívneho
stresu PTSD a poukázala na riziko spolužitia žalobkyne so žalovanou.
Právna zástupkyňa žalovanej k skutkovej a právnej stránke uviedla, pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaná

prispela k rozvráteniu rodiny, keď podala žalobu, kde žalovaná žaluje svojich synov, žaloba je na súde od
roku 2002 a žalobkyne boli dve, teda aj žalobkyňa v tomto konaní. Žalovaná nezobrala žalobu späť voči
svojim synom, vzhľadom na to, že nemá na to, aby uhradila trovy konania a späťvzatie by bolo posúdené
ako jej procesne zavinenie. Tiež skutočnosť, že žalovaná sa aj so synom a žalobkyňou niekoľko rokov
snažili dostať do domu, ktorý im patrí a že v roku 2006 bol vyprataný synmi a bývalým manželom dom,

ktorý im nepatrí, tak nemôže byť na škodu žalovanej, že si uplatnila súdnou cestou svoje právo. Tiež
prebieha konanie o určenie výživného (na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/10/2012), kde syn žalovanej
žaluje vlastnú matku a v rámci ktorého boli prešetrované pomery a bolo zistené, že príjem žalovanej
je menší ako príjem jej syna. Z tohto uhrádza ako jediná inkaso, takže nebyť pomoci z Apoštolskej
cirkvi, neostávalo by jej ani na stravu, na ktorú jej syn ani matka žiadnym spôsobom neprispievajú.
Radomír taktiež podal trestné oznámenie za neplatenie výživného na matku. Nemožno brať do úvahy

znalecký posudok X.. A., nakoľko znalkyňa si nemohla vytvoriť komplexnú mienku, keďže nikdy neprišla
do styku so žalovanou. Žalovaná sa samozrejme nebráni doplneniu tohto znaleckého dokazovania.
Skutočnosť, že podľa záveru znalkyne o tom, že žalobkyňa a jej vnuk nemajú zvýšené skóre lživosti,
neznamená, že žalovaná toto zvýšené skóre má. Skutočnosť, že sa u nich prejavuje syndróm stresu
neznamená, že žalovaná ho nemá, pretože skôr ona je tá týraná v rodine a vzhľadom na jej zdravotný

stav jej tieto stresy nepridávajú na zdraví. Žalobkyňa podala na svojho zaťa - otca Radomíra, podnet
a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom základe, že
žalobkyni sa vyhrážal, a je to práve ten zať, s ktorým v súčasnosti žalobkyňa tak dobre vychádza. A
práve žalobkyňa bola tá, ktorá písala podnety rôznym inštitúciám. Je tam popísané správanie jej vnukov,
hlavne Ondreja, ako sa choval, keď prišla matka do domu a tiež jej bývalého manžela. Skutočnosť,

že syn podal na matku trestné oznámenie, to sa považuje za normálne v tejto rodine, avšak to, že
sa žalovaná domáhala svojho vlastníctva, to definujú ako rozvracanie rodiny. Keď si človek prečíta, z
čoho žalobkyňa, ako uvádzala znalkyni, má stres, pri všetkej úcte má právna zástupkyňa za to, že
si to privodzuje žalobkyňa sama, pretože žalovaná má také spazmy končatín a je slepá, že za tejto
situácie hovoriť znalkyni, že sa obáva, že ju žalovaná zabije, sa pri najmenšom zdá veľmi zvláštne. Ak

sa žalobkyňa ohradzuje, že nevedela, čo žaluje, že všetko robila advokátka, tak prečo sa neprihliada
na skutočnosť, že aj žalovaná sa spoliehala na advokátku, že žaluje každého tak, ako má. Navyše
ak si žalovaní mysleli, že nemajú byť žalovaní, tak mali dobrovoľne odísť z domu. A keď nemali kam
odísť, tak mali minimálne umožniť matke, aby v tom dome mohla žiť. Keď prišla žalovaná bývať k
žalobkyni, celý svoj dôchodok dávala žalobkyni k dispozícii a hospodárili spolu. Nezakladá sa na pravde

tvrdenie žalobkyne, že žalovaná synovi tĺkla hlavou za to, že jej vyhodil obrázok. Vtedajšie vzťahy v ich
domácnosti posudzoval súdny znalec, ktorého posudok je dôkazom toho, ako žalobkyňa a svedkovia
skresľujú svoje výpovede čo do minulosti aj prítomnosti. Je tragické, že závery znaleckého posudku
predvídali dnešnú situáciu v rodine. Žalobkyni a synovi žalovanej vadí akákoľvek varianta - vadí im, ak
žalovaná rozpráva aj ak žalovaná nerozpráva, ak chodí aj ak nechodí... Žalovaná nerozpráva preto,

lebo všetko čo povedala, bolo prekrúcané tak, aby to bolo možné zneužiť voči nej. V začiatkoch, keď
si dovolila brániť sa, následne počúvala hodiny výčitky od svojej mamky ako bývalej učiteľky voči sebe
ako o zle vychovanej dcére. U vnuka Radomíra bol naopak prístup žalobkyne bezhranične láskavý.
Ak žalovaná chodí do obývačky v rodinnom dome a bez slov si sadne do kresla, aby zmenila polohu,
keďže má vo svojej izbe tvrdé stoličky, toto žalobkyni vadí. Naopak, žalobkyni nevadí, že vnuk Radomír

má stále pustenú televíziu a to aj do noci a hlasno, aj keď si ide žalobkyňa ľahnúť spať. Reakcia na
vyhadzovanie vecí z komory bola u žalobkyni a je dodnes neadekvátna, keď skutočnosť, že chcela z
políc v komore len jednu pre seba, je vraj týraním spolubývajúcich a dokonca bola preto privolaná
aj polícia. Žalovanej nie je jej rodinou poskytovaná žiadna strava, ale ak si túto chce zabezpečiť, nie
je to možné bez vybavenia kuchyne, a nemá si ho kde uložiť. Bežné veci, ktoré vznikajú pri súžití

viacerých osôb v jednej domácnosti, kde sa berú do úvahy potreby každého jedného jedinca, ktorý v tejto
domácnosti žije, sú zo strany rodiny žalovanej stavané do pozície akejsi abnormality, či nemorálnosti
zo strany žalovanej, čo možno považovať de facto šikanovanie žalovanej. O zaujatosti rodiny žalovanej
svedčí i to, že táto je i pred súdom schopná spochybňovať jej slepotu a to napriek skutočnosti, že slepotu
potvrdili lekári. Jej vlastná rodina a jej najbližší ľudia žalovanú sledujú pri každej jej činnosti a čokoľvek,

čo sa vymyká tomu, že žalovaná bezvládne a bez slova leží, je žalovanej vytýkané. Keď v lete žalovaná
chcela zeleninu, tak jej žalobkyňa povedala, že je drahá a keď si žalovaná poprosila cudzích ľudí, aby
jej kúpili zeleninu (v čase, keď strava mala ísť zo spoločného), tak jej žalobkyňa preplatila 2 bločky a
viac preplatiť odmietla s tým, že už nie sú peniaze, ale v uvedenom čase boli zakúpené periny, vankúše,obliečky a pes, na obživu ktorého (vrátane jeho lekárskeho ošetrenia) sa finančné prostriedky našli vždy.
Problémy so spoločným hospodárením začali pri priznaní invalidného dôchodku Radkovi, kedy sa tento
stal „samostatným“ a ustáleným „pravidlám hospodárenia“ sa odmietol podriadiť. Život, aký žije žalovaná

v nepriateľskom prostredí, v akom ho žije, je ťažký aj bez zdravotného postihnutia. K tvrdeniam svedka
H. X., že okolo Veľkej noci mu vola syn celý zostresovaný, že babka plače, že im žalovaná vyhadzuje
špajzu, aby prišiel a urobil poriadok, k tomu žalovaná uvádza, že jej syn Radomír bol v tom čase u otca.
Žalovaná nevyhadzovala komoru, ale preložila prechodne kompóty z dvoch políc na kuchynský stôl,
keďže mala prísť jej osobná asistentka pani D.. L. G., aby jej ich pomohla premiestniť na vyššie police. Z

uvedeného bol následne podľa názoru žalovanej zámerne vyvolaný konflikt aj s účasťou polície - zjavne
iný incident nevedela druhá strana k svojim zámerom a potrebám (vrátenie daru) vyvolať. Kompóty
osobná asistentka žalovanej usporiadala do horných políc a keď sa rodina žalovanej vrátila, tak našla
na kuchynskom stole len čaje. K tvrdeniu svedka, že sa to isté zopakovalo s mrazničkou, ktorú mala
žalovaná vypratať, žalovaná uvádza, že to nie je pravda. V mrazničke mala rodina žalovanej veci tak, že
presahovali do polovice žalovanej - tak to žalovaná za pomoci osobnej asistentky usporiadala tak, aby

sa vošli všetky potraviny - nič viac. Celý tento incident sa dal riešiť úplne inak ako výjazdom polície, žiaľ
dohodnúť sa s rodinou žalovanej je vylúčené. K tvrdeniu, že žalobkyňa povedala bývalému manželovi
žalovanej, že jej dcéra vyhadzovala veci zo špajze a vykrikovala, že ona je trojštvrtinovou vlastníčkou a
že jej patria tri štvrtiny špajze, žalovaná uvádza, že to, že je žalovaná 3 vlastníčkou žalovaná hovorila
policajtom, pretože sa na to pýtali (žiadali preukázať jej vzťah k domu). K vypínaniu vody a elektriny

je nutné uviesť, že elektrina a vodovod neboli menené 63 rokov (dom bol postavený od roku 1938).
Po odchode žalovanej a jej syna Radomíra k žalobkyni, bývalý manžel žalovanej nevpustil k oprave
robotníkov,ktorýchžalovanáako3vlastníčkaažalobkyňaako1vlastníčkadodomuposlali,pretožedom
bol v havarijnom stave, na čo boli vlastníčky domu upozornené aj štátnym stavebný dozorom. K tvrdeniu
svedka H. X., že vychoval deti, ktoré žalovaná odvrhla, žalovaná uvádza, návrh na rozvod podala v

čase, keď mal syn Radomír 10 rokov, ktorý ako dieťa po ťažkom úraze sa bál žiť v tejto domácnosti a z
uvedeného dôvodu s ním odišla k žalobkyni, a synovia Slavomír - mal 22 rokov a Ondrej - 21 rokov, boli
plnoletí a rozhodli sa ostať v dome s otcom. Odkedy mal syn Radomír prepísanú 1 nehnuteľnosti, začal
sa správať autoritatívne, že žalovaná ho musí počúvať, robiť a pohybovať sa v dome tak, ako to on určil.
K tvrdeniu svedka H. X., že mala žalovaná do neho strčiť v kuchyni, k tomu žalovaná uvádza, že kuchyňa

má 3x3m, je tam linka, chladnička, stôl a 4 stoličky a navyše špajzové dvere sa otvárajú dovnútra
kuchyne, boli tam okrem žalovanej dvaja policajti, Radomír, Ondrej, žalobkyňa a dva psy, teda bolo priam
nemožné sa v takomto priestore pohybovať bez toho, aby ste sa niekoho nedotkli a navyše žalovaná je
vždyrozkolísanávzhľadomnajejdiagnózu.Podľasvedkažalovanámalasácaťdokaždéhobezrozdielu,
avšak o tom, že určite nemala úmysel sácať, svedčí i to, že by si to nebola dovolila voči policajtovi. K

tvrdeniu svedka, že videl žalovanú sedieť na Terase s knižkou na lavičke a ako odchádzala pešo z domu
a o štyri hodiny prichádzala pešo, žalovaná uvádza, že je otázne, kedy svedok žalovanú takto videl.
Posledné roky už uvedeného žalovaná vzhľadom na zhoršený stav nie je schopná. K utrateniu psa (ku
ktorému mala svedka nútiť žalovaná) je nutné zdôrazniť, že psík je ochrnutý na zadné nohy, nechodí,
len leží a dychčí, kŕmia ho a nosia po 9 schodoch hore-dole a natriasajú ho, aby sa vyprázdnil, už má

veľké plienky, proste tým, že ho neutratili, ho (možno z lásky) v konečnom dôsledku týrajú. Žalovaná
chcela Radomírovi pomôcť, keď mu spomínala L.. F. - psychiatra - rozhodne to nerobila s výsmechom,
ale s pochopením, keďže je na psíka citlivý a hlavne poznajúc to, ako veci Radomír prežíval v minulosti.
L.. F. žalovanej vysvetlil, že Radomír vzhľadom na to, že prekonal ťažký úraz by mal pravidelne brať
lieky, lebo má veľký citový rozptyl, ktorý nevie v hraničných situáciách zvládnuť. K pomáhaniu zo strany

syna, žalovaná uvádza, že syn záhradu kosí pre psov, v prospech žalovanej syn nič nerobí. Žalovaná
trvá na tom, že už viackrát jej pri pozeraní televízie stŕpla noha a doma sa jej smiali, neposkytli jej žiadnu
pomoc a že sa jej už viac ráz vyhrážali, že ju vyhodia z domu. Žalovaná dostala 3 domu od žalobkyne
kvôli tomu, že dochová jej mamu, čiže svoju babku a to bez iných ďalších podmienok. Žalovaná by nikdy
nepovedalanasvojhosynaRadomíra,žejeblázon,leboodjeho3,5rokavšetkorobilaprejehouvedenie

sa do života po úraze. Žalobkyňa a jej vnuk pravidelne (teda vždy keď mali príležitosť v lete 2013),
úmyselne žalovanej strpčujú život, a to napr. jej obmedzovaním pri vykonávaní jej základných životných
potriebakojehygiena,kedyžalobkyňavždy,keďzistí,žežalovanájevkúpeľni,začnekúpeľňuupratovať
(začne čistiť záchod alebo umývať zrkadlo nachádzajúce sa priamo nad odporkyňou, keď si tá umýva
zuby), a to len za účelom vyvolať u žalovanej nejakú reakciu, ktorú by následne mohla prekrútiť ako

agresívnesprávanievočinej.Tiež keďžalobkyňazistí,žežalovanásiidepripraviťjesť,hneďsapresunie
do kuchyne, kedy sa účelne tlačí na žalovanú, prípadne sú do kuchyne na čas, kedy ide žalovaná
obedovať, vpustené psy (lebo vedia, že to žalovanej vadí) alebo počas jedenia žalovanej žalobkyňa
začala prášiť rohož, a to takým spôsobom, aby čo najviac špiny napadalo žalovanej do jedla. Po ústnejprosbe osobnej asistentky žalovanej Ing. L. G., aby tak nerobila, žalobkyňa prestala s prášením rohože
v čase obeda žalovanej a začala ju prášiť vždy vtedy a na takom mieste, aby čo najviac špiny dopadlo
na čerstvo vyvesené prádlo žalovanej. Žalobkyňa s Radomírom vyhlasujú všetko, čo sa nachádza v

dome za svoj majetok a vadí im, ak žalovaná čokoľvek užíva, preto si napríklad žalovaná zadovážila
vlastný smetný kôš aj vlastný odkvapový dres, keďže žalobkyňa ten spoločný dávala pravidelne na zem
k psom, aj keď si bola vedomá, že sa to žalovanej prieči. Následne vznikol incident s premiestňovaním
mikrovlnky, ktorú žalovanej zakúpila únia nevidiacich, počas ktorého Radomírovi osobná asistentka
žalovanej pripomenula, že žalovaná je chorá, ten začal po nej vrieskať, že „žalovaná nie je chorá, ale

mŕtva“ - čo viac krát aj zopakoval v prítomnosti žalovanej. J. X. momentálne voči nej požaduje výživné,
no ním opisovaná núdza mu nezabránila doniesť domov 2 nových mladých vlčiakov, čiže momentálne
má 4 psov.
Súd mal vykonaným dokazovaním za dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie vo veci, preto už ďalšie dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák.. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo

členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Žalobkyňa na podaným návrhom na začatie konanie domáhala uloženia povinnosti žalovanej vrátiť
(vydať) mu dar - nehnuteľnosti v podiele 3/4 v katastrálnom území Q. F. V. A., A. P. I. Z. E. V. Č.. XXXX
T. L. Q.. Č.. XXXX T. X. Č.. XXXX - I.. X. T. Z. V. V. XXX F. T. Č.. XXX - I. V. V. XXX F..
Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho

vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi
alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.
Žalobkyňa v žalobe, doručenej súdu dňa 1.3.2012 jednoznačne vyjadrila svoju vôľu, a teda že si
uplatňuje právo na vrátenie daru. Listom zo dňa 11.4.2012 ju taktiež vyjadrila. Prejav jej vôle došiel

žalovanej ako obdarovanej doručením výzvy dňa 19.4.2012 (žalobu prevzala neskôr, dňa 15.6.2012).
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), teda aj keď bola podaná
žaloba predčasne, skôr ako voči obdarovanej prejavila svoju vôľu na vrátenie daru, v čase vyhlásenia
rozsudku už uvedená podmienka naplnená bola.
Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu

istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany
samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé
negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny preto zakladá právo
na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného,
ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Toto sa musí prejavovať objektívne a pri hodnotení tohto správania sa
obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samého darcu v tom zmysle, či práve jeho
správanie alebo členov jeho rodiny nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny (princíp vzájomnosti). Nezohľadnenie výsledkov vykonaného dokazovania
svedčiacich aj proti darcovi by malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Za členov rodiny darcu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka treba považovať tie fyzické osoby, ktoré
sú s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci k darcovi v pomere príbuzenskom alebo obdobnom,
ak darca ujmu, spôsobenú niektorej z nich obdarovaným, pociťuje ako ujmu vlastnú. Uvedené zákonné
ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne
prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (3Cdo 130/94).

Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných pravidiel slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie

konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy a či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie)
je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, a to
aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti
prípadu. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúceznačnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné (opakované), ktoré svojím trvaním, priebehom,
váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť
fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod, ktoré sa musí

prejavovať objektívne. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je teda
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré
s vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať
správania sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý

účastníksvojímkonanímtakétosprávanievyvoláva.Vtakomprípadelenvšeobecnemožnokonštatovať,
že ide o ich spôsob komunikácie. Čiže treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a členov
jeho rodiny, zistiť, či títo sami sa nesprávajú voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve
ich správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu
obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebolo

jednoznačne preukázané, že by žalobkyňou namietané konania žalovanej vzhľadom na ďalšie okolnosti
spolužitia a vzťahy účastníčok boli takej intenzity, že by nadobudli povahu hrubého porušenia dobrých
mravov, ktoré by zakladalo právo žalobkyne na vrátenie daru.
Vzťah účastníčok bol v minulosti veľmi pekný a ich spolužitie od roku 2001 aj so synom žalovanej
Radomírom bolo v podstate bezproblémové minimálne do roku 2009, pričom spoločne hospodárili,

čo medzi účastníčkami nebolo sporné. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa predala svoj byt a takto
získané prostriedky boli použité na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v liste o vrátenie
daru ako prvé uvádzala, že žalovaná jej nedávala peniaze z jej vlastného starobného dôchodku na
to, čo žalobkyňa chcela. V konaní však sama uviedla, že sa neskôr rozhodla, že žalovanej bude
dávať už len 200 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sama rozhodovala o spôsobe nakladania

s jej dôchodkom. Nesporné bolo, že so žalovanou sa neskôr dohodli, že žalovaná bude uhrádzať
náklady spojené s bývaním v dome a žalobkyňa stravu. K negatívnej zmene v spolužití menovaných
došlo pod vplyvom viacerých skutočností: keď sa syn žalovanej Radomír sa v roku 2009 zoznámil
so svojou priateľkou Petrou, keď mu bol priznaný invalidný dôchodok, keď v roku 2011 žalovaná po
hospitalizácii bola nútená zmeniť svoj spôsob stravovania na zdravší, drahší, odlišní od stravovania

žalobkyne a Radomíra a keď žalobkyňa podarovala zostávajúci podiel 1 na predmetnej nehnuteľnosti
Radomírovi. Nakoľko žalovaná na jednej strane a žalobkyňa s Radomírom na druhej strane mali
odlišné predstavy s užívaním domu a hospodárením a tieto si vzájomne nevedeli riadne vykomunikovať,
začali sa vyhrocovať vzťahy a dochádzať ku konfliktom. Súd má za to, že ich problémy so špajzou,
televíziou, kúpelňou, psom, dverami a pod. sú bežné problémy vyplývajúce so spolužitia viacerých

navyše generačne odlišných osôb, avšak pri normálnej komunikácii, istej dávke tolerantnosti a snahy
sa dajú riešiť. Ako vyplynulo i zo svedeckej výpovede p. Čechovej v rámci tejto rodiny boli silné poruchy
komunikácie. Tie mohli byť spôsobené aj povahou zúčastnených. Ako vyplynulo z lekárskej správy
F.. F. J. X. má stavy zvýšenej precitlivenosti a podráždenosti a zníženej frustračnej tolerancie a trpí
nešpecifikovanou organickou poruchou osobnosti a správania. Podľa znaleckého posudku X.. C. má

problém prijať kritiku, do istej miery manipuluje s citmi a v dôsledku prílišnej zhovievavosti pri výchove zo
strany matky mohol dospieť do neobjektivity pri posudzovaní reality vzťahov a nepriateľstvu voči tomu,
kto mu vo všetkom nevyhovie (v danom prípade voči samotnej matke). Ako vyplynulo zo znaleckého
posudku X.. A. žalobkyňa má osobne zadefinované správanie žalovanej voči nej ako neočakávanú
životnú traumu, svoj osud prijíma ako veľmi dramatický vzhľadom na svoju výchovu a starostlivosť o

dcéru (žalobkyňa bola učiteľka, svoju jedinú dcéru vychovávala sama). Tu súd zdôrazňuje, že pre
posúdenie správania a jeho rozpor s dobrými mravmi je potrebné hodnotiť správanie obdarovaného
objektívne, nie zo subjektívneho pocitu a úsudku darcu. Zo znaleckého posudku X.. C. tiež vyplynulo,
že žalovaná je (resp. v roku 2001 bola) živo reaktívna, emotívne labilná so sklonom k afektom,
dramatičnosti. Súd však rozhodne nepovažuje za niečo výnimočné a za dôvod pre privolanie polície, ak

si spoluvlastník domu vytvára priestor v špajzi alebo mrazničke alebo povie, že treba starého chorého
psa utratiť, či bezdôvodne kričí, hoc aj spôsobom ako to vykreslila žalobkyňa s J. X., X. A. D. H. X. (ktorý
navyše nebol priamym svedkom pri vzniku konfliktov). Ani správanie syna J.Í. a žalobkyne, ako vyplynulo
zo svedeckej výpovede X.. G. (ktorá bola priamym svedkom toho, ako žalovanej doma znížili hlasitosťtelefónu s tým, že ak ho zhlasní, ho vytrhnú, že sa žalobkyňa „pletie“ žalovanej pod nohy v kuchyni, ako
syn žalovanej zobral svoje rádio, ako Rado kričal, že mama je mŕtva a svedkyni nech „zavrie hubu“ a
že ju môže na cudzom pozemku zastreliť, a tiež toho že mama ani syn žalovanej nepomáhajú a v akom

zlom psychickom stave bola žalovaná po incidentoch) a p. Q. (ktorá bola priamym svedkom vbehnutia
žalobkyňou do WC a psychického stavu žalovanej po incidentoch) nie je vždy celkom ideálne. Pokiaľ
ide o hlasnejšie púšťanie televízie alebo nevhodné poznámky vytýkané žalovanej, táto následne takmer
celkom upustila od pozerania televízie a rozprávania. K tvrdeniu, že žalovaná žalobkyni a synovi Radovi
nedovoľuje zatvárať dvere, súd poznamenáva, že pokiaľ oni prianie žalovanej vzhľadom na jej zdravotný

stav nemienia akceptovať, ťažko si možno predstaviť, žeby im v tom mohla de facto nejako zabrániť.
Žalobkyňa tiež uvádzala jej sácanie, strkanie zo strany žalovanej, ktorých svedkom mal byť aj vnuk
Radomír a raz i jeho priateľko Petra. Súdu nebolo preukázané, že by uvedené sácanie malo na
žalobkyni aj nejaké iné následky ako negatívny pocit. Vzhľadom na zdravotný stav žalovanej preukázaný
lekárskymi správami (čiastočné ochrnutie všetkých končatín s ľavým akcentom, postoj a chôdza len za
opory ako aj na obmedzenosť uzavretých priestorov (kedy aj podľa svedeckej výpovede p. Feketeovej

sa žalobkyňa niekedy priam zámerne zdržiava práve na miestach, kde si žalovaná pripravuje jedlo), súd
ani uvedené správanie žalovanej nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov. K chyteniu za uši a
traseniu hlavou, ktoré mala žalovaná žalobkyni spôsobiť, súd uvádza, že ako už konštatoval aj obvodný
úrad, uvedený skutok nebol s určitosťou preukázaný pre značné rozpory vo výpovediach žalobkyne a
vnuka Radomíra a tiež pre zdravotný stav obvinenej, ktorá podľa predložených lekárskych správ trpí

ochrnutím s ľavým akcentom, má slabý stisk a ľavú ruku dvihne len o 25-30 cm nad podložku, teda je
vylúčené, aby sa skutok stal, ako ho popísali menovaní a to napriek konštatovaniu X.. A. v jej znaleckom
posudku o ich hodnovernosti. Súd podotýka, že znalkyňa vôbec neprišla do styku so žalovanou, jej
osobnosť nediagnostikovala. Jej záver, že žalobkyňa a jej vnuk Rado nemajú zvýšené skóre lživosti,
neznamená, že žalovaná toto zvýšené skóre má. Ani skutočnosť, že sa u nich prejavuje syndróm

masívneho stresu neznamená, že žalovaná ho nemá. Navyše znalkyňa vychádzala len z informácií
poskytnutých žalobkyňou a jej vnukom J.. Svedkyne - X.. G., Q.Á. T. Č. vypovedali, že u žalovanej nikdy
agresivitu, nepriateľstvo voči žalobkyni a synovi Radovi ani lživosť nevnímali. Tvrdenia žalobkyne a
svedkov ňou navrhnutých v tom zmysle, že žalovaná nie je tak chorá, ako sa robí, súd nepovažoval za
rozhodujúce, nakoľko na posúdenie zdravotného stavu sú odborne erudovaní lekári.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná žalovala svojich synov a neplatila im výživné, resp. neplatí, k
tomu súd uvádza, že uvedené skutkové okolnosti neboli popísané v žalobe ani vo výzve na vrátenie
daru, pričom počas konania žalobkyňa nežiadala pripustiť zmenu žaloby vzhľadom na uvedenie nových
skutkových okolností, z ktorých odvodzuje uplatnený nárok. Súd však pre úplnosť dodáva, že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 Ústavy SR). Využitie
tohto ústavne garantovaného práva nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Navyše aj samotný vnuk žalovanej Radomír podal žalobu voči svojej matke - dcére žalobkyne o
určenie vyživovacej povinnosti žalovanej voči nemu. Doposiaľ nebolo o nej súdne rozhodnuté, súd
však podotýka, že aj skutočnosť, že menovaný syn býva v dome, ktorý z 3 patrí matke, ktorá sama

uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, je forma starostlivosti o neho, na ktorú sa prihliada
pri určovaní vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči synovi Slavomírovi, ten sa
určenia výživného zo strany žalovanej nedomáhal, v opačnom prípade by bolo vecou súdu skúmať, či
by priznanie výživného v danom prípade vzhľadom na správanie sa Slavomíra k matke nebolo v rozpore
s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR).

Nakoľko súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody pre vrátenie
daru, žalobu o jeho vydanie ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti prvému výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach. Pokiaľ ide o druhý výrok, odvolanie nie je
prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.