Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 4, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/208/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6906204706
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6906204706.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08
Bratislava, Moyzesova 8, IČO : 36 864 421, proti povinnému: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XX, N.,
vedenej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská č.
2, Spišská Nová Ves pod sp. zn. EX 715/2006, o vymoženie 724,95 € s prísl., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/2445/2008-22 zo dňa 8.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Ing.
Mgr. Radoslava Kešeľaka pod sp. zn. EX 715/2006 zastavil podľa ustanovenia § 57 od. 1 písm. h/
v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“); zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Ing.
Mgr.RadoslavoviKešeľákovitrovyexekúcievovýške33,74€vlehote3dníodprávoplatnostiuznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.6.2005
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie udelené povinným (dlžník)
advokátovi I.. U. Y. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre exekúciu na celý jeho

majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. V súvislosti s notárskou zápisnicou (v tomto
exekučnom konaní exekučný titul), ktorú na základe uvedeného splnomocnenia za povinného spísal
a podpísal splnomocnený advokát I.. U. Y., uviedol, že v predmetnej veci nebol riadne splnený jeden
zo základných predpokladov jej materiálnej vykonateľnosti, a to súhlas povinného s obsahom notárskej
zápisnice a s jej vykonateľnosťou a nebolo zistené uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinným
a I.. U. Y.. Exekučný súd mal za to, že z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník (povinný)

prejaviť podpísaním zmluvy dňa 27.06.2005 a samotné plnomocenstvo však dlžníkom podpísané nie
je, ktorú nejasnosť nie je možné odstrániť ani výkladom. Vzhľadom na uvedené považoval súd prejav
vôle povinného za neurčitý a právny úkon (splnomocnenie) v tejto časti za neplatný. Za ďalší nedostatok
právneho úkonu exekučný súd považoval obmedzenie slobodnej voľby advokáta, nakoľko pri uzatváraní
úverovej zmluvy bola použitá predtlač a v nej uvedené konkrétne meno advokáta, ktorý má na základe
plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa, z čoho nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník

podpísaním úverovej zmluvy mienil aj uzavrieť zmluvu o plnomocenstve. Dlžníkovi takýmto postupom
bola odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. Keďže nebol preukázaný prejav vôle
povinnéhouzavrieťsI..U.Y.dohoduoplnomocenstve,niejemožnépreukázaťoprávnenieI..U.Y.spísať
za povinného notársku zápisnicu, ktorá by mohla byť riadne vykonateľným exekučným titulom, a teda
ani vyjadriť za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača N 6004/2005, Nz 54116/2005, NCRLs

53434/2005 zo dňa 13.11.2005, na podklade ktorej sa vedie exekúcia, nie je vykonateľná z dôvodu
absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou, preto predmetnú exekúciu v súlade s ustanovením§ 57 Exekučného poriadku z úradnej moci zastavil. Súd s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1
Exekučného poriadku rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 33,74 €, nakoľko zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, ktorý sa domáhal vedenia

exekúcie bez náležitého exekučného titulu. O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s príslušnými
ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“).

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v

zákonom stanovenej lehote odvolanie. Veľmi obšírne a vo viacerých smeroch prezentuje svoje výhrady
voči uzneseniu súdu. Namieta predovšetkým nedostatok právomoci exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto
revíznemupostupudošlovsituácii,keďužexekučnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Všeobecný
súd, konajúci z pozície exekučného súdu, je v oblasti prieskumu notárskej listiny limitovaný ustanovením

§ 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej Notársky poriadok), pretože bol povinný
predovšetkým notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Pokiaľ
teda notár neodmietol vykonať úkon, zanikla podľa názoru oprávneného právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade notárskeho úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Oprávnený poukázal v tejto

súvislosti aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou notárskej listiny
je jej vierohodnosť a všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto
garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Takýto postup exekučného
súdu zasahuje do práv a právneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamo rozpore s ústavným

právom žalobcu (veriteľa) a domnieva sa tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia
zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti
individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Notársky poriadok

zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné úkony notára právnou cestou napadnúť, inak platí, že pokiaľ
tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Všeobecný súd nebol oprávnený zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd musí s
notárskou zápisnicou nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup na účastníkov

konania. Oprávnený ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, ktorý ustanovuje
všeobecný zákaz diskriminácie. Nie je prípustné, aby exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným
na jednej strane a oprávneným na druhej strane. Oprávnený je pritom v konaní pred exekučným
súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho
postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí byť zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania.

Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty
a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v
duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Oprávnený navyše
namieta zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá

všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú
záväznosť. Oprávnený ďalej namieta, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný
súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to v súvislosti s úplnou revíziou
notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a nemal možnosť sa k nim
vyjadriť, prípadne sám navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov. Kontradiktórnosť súdneho

procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje
sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Exekučným súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil tak zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré súd plnomocenstvo
vyhlásil za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor

so zákonom. Povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, udelením plnomocenstva
povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Povinný
navyše mohol toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka
kedykoľvek odvolať. Udelené plnomocenstvo preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku,navyše oprávnený argumentuje, že udelené plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné.
Nesúhlasí ani so záverom súdu, že povinný splnomocnil zástupcu v čase, kedy dlh neexistoval. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť dlh/záväzok uznať v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s

uzatvorením zmluvy. Taktiež nemá podklad záver súdu, že sa povinný vzdal týmto úkonom svojho práva.
Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh
uznať vo forme notárskej zápisnice. Oprávnený sa nestotožňuje ani s dôvodmi súdu, že zástupca zjavne
nehájil záujmy povinného, pretože spísal zápisnicu, ktorá je v jeho neprospech. Zástupca povinného
bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej

zápisnice a skôr by bolo porušením jeho povinnosti, ak by túto úlohu nesplnil a zápisnicu by v mene
povinného nespísal. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že záujmy povinného boli v rozpore so záujmami
zastúpeného. Povinný udelil plnomocenstvo nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi, ktorý je pri
výkone právnych služieb nezávislý. Taktiež oprávnený nesúhlasí so záverom, že notárska zápisnica,
ako exekučný titul, musí byť spísaná nielen s povinným, ale aj s oprávneným. Takýto záver nemá
zákonné opodstatnenie a je v rozpore aj so súdnou úpravou, pričom oprávnený poukázal na uznesenie

NS SR sp.z. 3Co 7/2007. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom
bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v
tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiada preto, aby

odvolací súd uznesenie okresného súdu v súlade s ustanovením § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a

2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie vrátane spôsobilého exekučného
titulu v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa
ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
exekučnéhotitulu-notárskejzápisnicesozákonom,neobstojí.Uvedenézákonnéustanoveniaposkytujú

exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý
pripúšťa ustanovenie § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na
návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno

vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je
vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma
rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach, ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna
stránka spočíva v dodržaní náležitostí notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho

poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a
pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva, sa
uplatňujú obdobné kritéria, a preto záver o ich splnení alebo nesplnení (formálnych a materiálnych
náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý

by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Odvolací súd v
súvislosti s argumentom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať notársku
zápisnicu poznamenáva, že závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať
náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznanáza spôsobilý exekučný titul, vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.
4Cdo 267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález I.
ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd vyslovil osobitný akcent

na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému
titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z
hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s dôrazom na údajné porušenie
ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na
zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti vedenia
exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd
tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre taký právny záver, aký súd vyvodil, sú zrejmé z

obsahu predloženej zmluvy o úvere a notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a nie je tak možné
konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného ako účastníka konania.
Rovnako nemá zákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti
konania, nakoľko voči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ustanovením 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta
posledná, § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia
exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.

Pokiaľ ide o ďalšie argumenty oprávneného obsiahnuté v odvolaní (poukazujúce na neprípustnosť

aplikácie smernice Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, polemizujúce o správnosti právneho
posúdenia plnomocenstva ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z hľadísk a kritérií spotrebiteľského
vzťahu vyplývajúce z ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 23a ods. 2 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), odvolací súd sa nimi osobitne zaoberať nebude, nakoľko sú
z hľadiska preskúmania správnosti napadnutého uznesenia bezpredmetné. V odôvodnení uznesenia

exekučný súd právnu úpravu Európskeho spoločenstva, ani judikatúru Súdneho dvora ES neaplikoval,
ani udelené plnomocenstvo neposudzoval z hľadísk spotrebiteľského práva podľa ustanovení § 53 a
násl. Občianskeho zákonníka, keďže neprípustnosť vedenia exekúcie vyvodil na odlišnom právnom
posúdení. Odvolacie dôvody v tejto časti tak zjavne smerujú voči inému súdnemu rozhodnutiu.

Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica sp. zn. N 6004/2005, Nz 54116/2005, NCRLs
53434/2005 zo dňa 13.11.2005, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave, notárom so sídlom
v Partizánskom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou
skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a
všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu

výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný
záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok
v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v
čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno
ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)

reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený
zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej
nemohol mať dlžník vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve
o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný
súd považoval za neplatné. Odvolací súd navyše poukazuje aj na rozpor záujmov povinného a „ním

zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ani argument o
nezávislom postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť,
že súdom je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený - Pohotovosť - vo všetkých
zmluvách o úvere priamo v predtlači mal už vopred zakomponované udelené plnomocenstvo dlžníka
len tomuto jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho

advokáta, čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov dlžníka pri
výkone právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Je potrebné v tejto súvislosti
spomenúť i zásadnú skutočnosť, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného
zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcuvyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej formulárovej zmluvy o úvere,
nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Exekučný súd poukázal tiež na
ďalší nedostatok „udeleného plnomocenstva“, a to absenciu dohody o plnomocenstve medzi advokátom

I.. U. Y. a povinným, keďže ani samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, a tak nemožno
jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil aj uzavrieť dohodu o
plnomocenstve, s čím sa odvolací súd aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné zastúpenie je dvojstranný
právny úkon a s ohľadom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, v plnom rozsahu

stotožňuje. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v odvolaním napadnutom uznesení,
ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej
neplatnosti udeleného plnomocenstva.

Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov
uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre

osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky
vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil
procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenie exekúcie na podklade
nespôsobilého exekučného titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy pôvodného súdneho exekútora s
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Výška uloženej povinnosti náhrady trov
exekúcie odvolateľom namietaná nebola.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.