Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203490
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714203490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: J. H. F.Á., nar. 15.XX.XXXX, bytom v H., Y. Č.. XX, zastúpený v konaní Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, dieťa rodičov: matka - C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., Y. Č.. XX, otca - J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., O..L.. G. Č.. XX, o úpravu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa: Patrik H. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého J. H. F., nar. XX.XX.XXXX sumou
200 eur mesačne , vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 14.04.2014.

Zročné výživné za obdobie od 14.04.2014 do 08.04.2015 v sume 732 eur je otec maloletého dieťaťa
povinný zaplatiť v lehote 30 dní , odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým J. H. F., nar. XX.XX.XXXX každý párny
víkend v mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy si maloleté dieťa v čase
určujúcom začiatok styku vyzdvihne v mieste jeho bydliska z rúk matky dieťaťa a v čase určujúcom
koniec styku ho na tom istom mieste k rukám matky dieťaťa odovzdá.

Matka dieťaťa je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd opravuje znenie zápisnice v časti výroku rozsudku, výrok druhý tak, že správne má znieť " počnúc
dňom 14.04.2014 " .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy práv a
povinností k maloletému dieťaťu a to v časti zverenia dieťaťa do svojej

osobnej starostlivosti a oprávnenia dieťa zastupovať , ako aj určenia výživného v sume 200 eur a

úpravy práva styku otca s dieťaťom.

Po ustanovení kolízneho opatrovníka - Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, súd nariadil
ústne pojednávanie a predvolal rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka.Otec dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným dňa 04.11.2014.

Uviedol, že s návrhom matky dieťaťa nesúhlasí, nakoľko výška 200 eur je ako výživné neprimeraná.
Navrhol sumu 150 eur. Nesúhlasil tiež s návrhom úpravy styku a žiadal, aby bol styk širší, t.j. každý
nepárny víkend v mesiaci od piatka do nedele, občas i po dohode s matkou dieťaťa v párnom týždni,
rovnako cez sviatky a prázdniny. Navrhol, aby obaja rodičia mohli dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Dňa 04.12.2014 matka dieťaťa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhla aby
súd predbežne zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca dieťaťa prispievať na jeho výživu
sumou 250,- eur mesačne. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel a
zaviazal otca dieťaťa prispievať na maloletého sumou 100 eur mesačne.

Vykonal dokazovanie oboznámením sa z listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, rodný list
maloletého dieťaťa , potvrdenia o príjme účastníkov konania, vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa
a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté dieťa sa narodilo sa narodili rodičom - účastníkom

konania, mimo manželstva. Dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom. Matka dieťaťa
je samostatne zárobkovo činná osoba- odbor kadernícke služby. Podľa daňového priznania za rok 2013
jej príjmy dosiahli sumu 4670,63 eur a výdavky 2476,42 eur . Podľa daňového priznania za rok 2014,
bol príjem matky 3764,45 eur, výdavky v sume 1780,880 eur, Za nájom bytu platí matka dieťaťa 370
eur vrátane energií. Za prenájom nebytových priestorov matka dieťaťa platí sumu 170,- eur. Dieťa trpí

alergiami, atopickým ekzémom. Maloletý navštevuje základnú školu v H., 1. Ročník. Náklady na dieťa
vyčíslila matka dieťaťa takto : ZRPŠ a triedny fond : 40 eur, školské potreby 100 eur ( ročne ), aktivity
v škole : 30 eur, hygiena a drogéria 32, strava 30, školské obedy a družina 32,-, oblečenie 40 eur, lieky
a vitamíny 25 eur, voľný čas 20 eur, angličtina 56 eur , psychológ 30 eur, celkom 365 eur.
Otec dieťaťa uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, príjem dosahuje okolo 500-1000 eur

mesačne. Daňové priznanie za rok 2014 súdu nepredložil s odôvodnením, že požiadal o predĺženie
lehoty na jeho podanie. Otec dieťaťa býva v trojizbovom byte, ktorý patrí jeho otcovi. V byte býva spolu
s ďalšími troma dospelými osobami a jedným maloletým dieťaťom.

Na nariadenom pojednávaní matka dieťaťa uviedla, že žiada zveriť dieťa do svojej starostlivosti, nakoľko

dieťa má byť pri matke a od narodenia sa o neho stará. Suma , ktorú ako výživné požaduje , je
opodstatnená. Otec dieťaťa jej dlhuje peniaze, ona má svoje výdavky a záväzky, ktoré musí plniť.
Vplyv otca na dieťa nie je dobrý. Je to gambler, má problémy s alkoholom, nedodržuje synovu diétu,
fajčí pri ňom. U otca dieťa nemá vlastné lôžko, chodí domov rozrušené. Navrhla, aby sa otec s dieťaťom
stretával, ale každý druhý víkend bez prespatia. Náklady dieťaťa sú 450 eur . Matka dieťaťa uviedla,

že tiež má úver, ktorý musí platiť, splátka je 98,39 eur. Synovi sa venuje, chodí s ním na dovolenky, na
výstavy a výlety, všetko si žiada svoje náklady.

Otec dieťaťa vypovedal, že po narodení dieťaťa žili spolu v jednej domácnosti, on sa staral o
rodinu, pomohol navrhovateľke s podnikaním. Dieťaťu vybavil alergológa. Momentálne má exekúcie, je

prakticky na mizine. Snaží sa však postaviť na nohy, robí čo môže. Vždy keď má dieťa, tak mu niečo
kúpi, či oblečenie, alebo ovocie a podobne. Výživné navrhuje 150 eur, viac momentálne nedokáže platiť.
Dieťa chodí na stretnutia nepripravené, bez školských pomôcok, oblečenia.

Kolízny opatrovník doručil súdu správu zo šetrenia v domácnostiach oboch rodičov dieťaťa. Ani v jednej

z domácností neboli zistené závažné nedostatky. Maloleté dieťa pri pohovore pôsobilo bezprostredne ,
vyjadrilo sa, že otca má rado, vadí mu však, že otec fajčí.

Na pojednávaní kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa matke, otcovi dieťaťa určiť výživné v sume 200
eur mesačne, s tým, že dieťa sa môže s otcom stretávať počas víkendov.

Podľa§24ods.3ZR súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky
povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine , výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Dieťa žije v spoločnej

domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.

Pokiaľ ide o zverenie detí, súd konštatuje, že táto otázka nebola v konaní spornou, otec dieťaťa súhlasil
s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky .

Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia a nie je mysliteľné, aby sa jeden z rodičov
svojej zákonnej povinnosti svoje dieťa živiť zbavoval prenášaním všetkej svojej zodpovednosti na
rodiča druhého. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené
potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.
"Schopnosti a možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska

ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so
zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať
a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj
podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných
papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže

upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy .

Otec dieťaťa preukázal , že samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho príjem je variabilný a pohybuje
sa od 500 do 1000 eur. Daňové priznanie otec dieťaťa nepredložil, nakoľko požiadal o predĺženie lehoty
na jeho podanie a v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu, ho nemal k dispozícii. Nesporné však bolo,

že otec dieťaťa je zdravý muž, schopný pracovať a zabezpečovať si príjem ako osoba samostatne
zárobkovo činná.Náklady na dieťa boli pred súdom preukázané do výšky 450 eur mesačne ( strava, bývanie, škola,
oblečenie, obuv, hygiena, lekár a lieky, krúžky a voľno časové aktivity ). Suma výživného 200 eur je
adekvátnou čiastkou, ktorou sa otec dieťaťa môže podieľať na výžive maloletého.

Vyživovaciu povinnosť súd určil otcovi dieťaťa spätne od podania návrhu 14.04.2014 do 08.04.2014
( deň vyhlásenia rozsudku ), pričom v zápisnici došlo k zrejmej nesprávnosti v druhej časti výroku o
určení výživného , ktorú súd opravil v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Za uvedenú dobu otec dieťaťa
mal zaplatiť sumu 1982 eur , uhradil 1250 eur. ( čo bolo preukázané výpismi z účtu ) . Rozdiel

týchto súm predstavuje 723 eur , ktoré je otec dieťaťa povinný zaplatiť matke dieťaťa do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv. Rodič, ktorému dieťa nie je
zverené do výchovy , má právo tráviť s dieťaťom plnohodnotný a rozsahom primeraný čas. V danom
prípade úprava styku nebola v zásade spornou a obaja rodičia dieťaťa súhlasili s úpravou styku každý

párny víkend od piatka do nedele. Matka dieťaťa namietala, aby dieťa u otca nespávalo, ale vzhľadom na
zistenia kolízneho opatrovníka, ktorý v domácnosti otca dieťaťa nevzhliadol žiadne závažné nedostatky
a preukázaný dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, súd túto námietku zhodnotil ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a ) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal

náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Odvolanie proti rozsudku nie je možné, ak sa účastník konania práva odvolania proti rozhodnutiu vzdal.