Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Er/1223/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899656
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Figľušová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6808899656.1

Uznesenie

OkresnýsúdRevúcavexekučnejvecioprávneného:RegionálnyúradverejnéhozdravotníctvaRožňava,
IČO: 17335957, Špitálska 3, 048 01 Rožňava proti povinnému: Poľnohospodárske podielnicke družstvo
so sídlom v Gemeri, IČO: 00 201 553, 982 61 Gemer o vymoženie 165,96 € s prísl. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Hodemarským, Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca 3, 048 01
Rožňava, pod sp. zn. EX 713/2000, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Hodemarského pod sp. zn. EX 713/2000
sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca oprávneného podal dňa 20.11.2000 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi

Hodemarskému návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 165,96
€ s príslušenstvom.
Súdny exekútor podal dňa 28.11.2000 na Okresný súd Revúca žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Okresný súd Revúca dňa 26.04.2001 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č.
5608 005556.

Dňa 06.02.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Hodemarského
nazvané ako podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 58 Exekučného poriadku, nakoľko na
majetok povinného bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24K/111/01-708 zo dňa
09.10.2009 zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia. Súdny exekútor si zároveň uplatnil
nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,99 €. Následne bol povinný dňom 28.01.2011 vymazaný

z obchodného registra.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 20.11.2000,
teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 06.02.2012 ako dôvod zastavenia

uviedol skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31.1.2002 nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie výslovne
neuvádza.
Súd ďalej zistil, že povinný bol dňom 28.01.2011 vymazaný z obchodného registra.

V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva
dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

Za účelom rozhodovania o trovách exekúcie súdny exekútor doručil súdu exekútorský spis č. EX
713/2000.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor

majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Trovy exekúcie hradí povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného
poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa
28.01.2011 vymazaná z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie nemôže hradiť. Preto súd
skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky
splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h), nakoľko nemajetnosť ako dôvod

na zastavenie exekúcie Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.1.2002 neupravoval a ani z dôvodu,
že by oprávnený zánik povinného predvídal. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného
registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora.
Súd v tejto súvislosti však má za to, že dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať

aj možnosť zániku povinného - právnickej osoby práve v priebehu exekúcie, najmä v tomto prípade,
keďže poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 26.04.2001 a povinný zanikol - bol vymazaný
z obchodného registra po 10 rokoch od vydania tohto poverenia, a to dňa 28.01.2011.

Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený

v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá
by neodvratne viedla k zániku tejto právnickej osoby. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len
preto, že exekúcia začala v roku 2000 a povinný zanikol v roku 2011.

Vzhľadom na to, že v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania

porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok a že exekútorskú činnosť vykonávajú ako honorovanú
právnu službu, preto im náhrada trov exekúcie patrí vždy, musel sa súd zaoberať aj touto otázkou.
Uvedená otázka bola už riešená v rozhodovacej praxi Ústavného súdu ČR a jeho závery sú z dôvodu
príbuznosti právnej úpravy použiteľné aj na pomery slovenského exekučného práva.Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny základných
práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu neprizná
náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení

exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je
táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe
nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie
zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť

spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto zastavení, čiže na strane oprávneného musia
existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii
procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v
prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného.
Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že
exekútorsivkonečnomdôsledkusvojenákladyponesiesám.UvedenýmspôsobomjudikovalajÚstavný

súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k EP od
JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16
CoE 25/09.
Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z
úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok

povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko
nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku
môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný.
V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom
určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami

súvisiacimi s touto profesiou.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na tunajšom súde.