Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3804899284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom L., X. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 282,15 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2013, č.k.
16Er/1135/2004-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje
rozhodnutie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. g.) a § 41 ods. 2 Ex.por. s poukazom na ustanovenia

zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií. Uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 12.10.2004 navrhol
vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 8.500,- Sk s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1460/2004, NZ 63023/2004 zo dňa
6.8.2004, spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej
exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej udelené tamojším súdom dňa 20.04.2005. Súd prvého stupňa
zistil, že exekúcia sa má vykonať na podklade notárskej zápisnice č. N 1460/2004, NZ 63023/2004

zo dňa 06.08.2004, podľa ktorej prítomný účastník Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, vyhlásil za osobu
povinnú na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.02.2004, že
uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11.932,- Sk. Povinný ďalej prostredníctvom uvedeného
splnomocneného zástupcu vyhlásil takýmto spôsobom aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v prípade neuhradenia dlhu do lehoty
splatnosti. K notárskej zápisnici je pripojená aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným,

na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 5.000,- Sk s príslušným poplatkom,
ktorý sa zaviazal povinný splácať v splátkach. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie povinného udelené
advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v
jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky,
resp. zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu a jeho príslušenstva. Súd prvého stupňa ďalej

uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2004 podal
na základe plnomocenstva zo dňa 02.01.2004 JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25. Súd prvého stupňa mal však z iných exekučných spisov vedených na tamojšom súde v
obdobných veciach oprávneného preukázané, že v čase krátko predchádzajúcom uzatvoreniu zmluvy o
úvere a udeleniu splnomocnenia na uznanie dlhu osobou povinného dané Mgr. Tomášovi Kušnírovi dňa
19.02.2004, bol Mgr. Tomáš Kušnír zároveň splnomocneným JUDr. Martinom Máčajom na zastupovanie

pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane
podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi na základe plnej moci zo dňa02.01.2003. Podľa súdu prvého stupňa došlo v tomto prípade podľa súdu k rozporu s ustanovením § 16
písm. a) zákona č. 132/1990 Z.z., resp. s ustanovením § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. Zmluva
o úvere je uzavretá dňa 19.02.2004 a v ten istý deň udelil povinný aj splnomocnenie advokátovi Mgr.

Tomášovi Kušnírovi. Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného na základe splnomocnenia zo dňa
02.01.2003 až do 31.10.2003, kedy nadobudla účinnosť výpoveď uvedeného plnomocenstva. Notárska
zápisnica je spísaná 06.08.2004. Z časového hľadiska a v súlade s ust. § 21 písm. a) zákona č. 586/2003
Z.z. bolo preto povinnosťou Mgr. Tomáša Kušníra odmietnuť poskytnutie právnych služieb povinnému a
neprijaťsplnomocneniepovinnéhonaúkony,okreminéhoinaspísanienotárskejzápisniceouznanídlhu

a súhlase s jej vykonateľnosťou. Takáto plná moc a úkony uskutočnené na základe tohto splnomocnenia
sú v rozpore aj s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda sú podľa § 39 Občianskeho
zákonníkaneplatné.Takuznaniedlhu,akoajvyhlásenieoexekučnomtitulevoformenotárskejzápisnice
je jednostranný právny úkon, ktorým z hľadiska hmotno-právneho povinná osoba uznáva svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu a výšky a z hľadiska procesného vyhlasuje za splnenia ďalších podmienok, že
súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podľa názoru súdu prvého stupňa takýto

prejav vôle je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), keďže Mgr. Tomáš Kušnír dlhodobo
a opakovane poskytoval oprávnenému právne služby vo veciach súvisiacich s vecou povinného. Ide
o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa názoru súdu
prvého stupňa je preto notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného

vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala v relatívne krátkom čase pred týmto
úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného,
t.j. povinného. V súvislosti so splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere a jeho rozporom so
zákonom, najmä pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, poukázal súd prvého stupňa tiež na
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v celom rade vecí oprávneného rozhodol zhodne

tak, že plnomocenstvo (splnomocnenie) tvoriace súčasť zmlúv o úvere je neplatným právnym úkonom.
Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na to, že v prípade tohto splnomocnia ide o obchádzania zákona.
Z neplatného úkonu alebo z úkonu, ktorým je obchádzaný zákon, nevznikajú, nemenia sa a ani
nezanikajú práva a povinnosti. S poukazom na hore uvedené skutočnosti, s prihliadnutím aj na základné
ustanovenia § 2 a 3 O.s.p., súd prvého stupňa notársku zápisnicu neuznal ako spôsobilý exekučný

titul, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora nerozhodoval.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad

rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že
súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods.

2zák.244/2002Z.z.postavildopozícieorgánuvykonávajúcehokomplexnépreskúmavanieexekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď už

preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2
Ex.poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad
úkonuobsahujúcehoprávnyzáväzokasúhlassvykonateľnosťousozákonomadobrýmimravmi.Postup
konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným

adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom
k tomu, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako

s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne
by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Všeobecný súd je povinný vždy dbať nato, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný
výklad. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie

a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej namietal,
že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý

súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené
plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp.
podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a so záverom, že plnomocenstvo je
preto neplatné pre rozpor so zákonom. Namietal, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba
žiadnenovépovinnosti,čizáväzky,resp.oprávnenémunevznikližiadnenovépráva,čivýhody.Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice

ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo
spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo
vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč.zák. Plnomocenstvo
udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval aj záver súdu,

že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva,
ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo
ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak teda povinný udelil
svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil
predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom
si to vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje
rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex.poriadku
musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to

vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani
tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym
poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz
posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd
povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí
žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a
platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.

Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne
nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil. K

návrhu na prerušenie konania na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ uviedol, že súd prvého stupňa sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil,
prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný
právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu
dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v
rámcispotrebiteľskýchzmlúvkomplexnetak,abyúčastníkovkonaniazbavilprávnejneistotyvyplývajúcej
z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej

republiky. Žiadal, aby odvolací súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom
znení: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy oúvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také
rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s

odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. Zároveň mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 7 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvá veta

Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 19 O.s.p.
spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. súd
kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Exekúcia v danej veci začala dňa 19.10.2004 na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica č. N 1460/2004, Nz 63023/2004, vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou
Kováčovou dňa 06.08.2004.

Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex.por. povinnosť pred vydaním
poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd

poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje
povinnú osobu na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. g) Ex.por., ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na
základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex.por. preto vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

Súdprvéhostupňavšakpochybil,keďozastaveníexekúciepodľa§57ods.1písm.g/Ex.por.rozhodoval
vo vzťahu k povinnému v čase, keď povinný už nebol subjektom práv a povinností.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z oznámenia súdneho exekútora doručeného súdu prvého stupňa dňa 26.02.2013, ako aj zo spisu
odvolaciemu súdu vyplynulo, že povinný zomrel dňa 18.12.2012, teda síce po začatí exekúcie,
avšak pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (28.01.2013). V čase rozhodovania
prvostupňového súdu povinný už nemal právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť byť účastníkom
súdneho konania.

Smrť povinného je prekážkou konania, s ktorou sa musí súd vyporiadať zákonným spôsobom, pričom
smrť účastníka počas konania nie je nevyhnutne neodstrániteľnou prekážkou. Povinnosti z exekučných
vzťahov smrťou povinného totiž bez ďalšieho nezanikajú (§ 37 ods. 3 Ex.por.), ale prechádzajú nadedičov, ktorí sa okamihom smrti povinného stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od
nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec preskúma v zmysle vyššie naznačeného právneho názoru a
vo veci opätovne rozhodne o ďalšom postupe § 107 O.s.p.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný podľa § 226 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.