Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Er/688/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808898875
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Figľušová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6808898875.1

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Jozef Šoučík, nar. 03.11.1941, Okružná 47/19, 050
01 Revúca proti povinnému: Lesostav Danker, a.s., Železničná 95/294, 050 01 Revúca, IČO: 31711448
o vymoženie 244,77 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodemarským, Exekútorský
úrad Rožňava, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 179/1999 , takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Hodemarského pod sp. zn. EX 179/1999

sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 30.04.1999 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 244,77 € s príslušenstvom.

Súdny exekútor podal dňa 07.05.1999 na Okresný súd Revúca žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Okresný súd Revúca dňa 14.05.1999 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č.
5608 001418.

Dňa 30.03.2010 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Hodemarského

nazvané ako podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z.z. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko na
majetok povinného bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 46-24K/435/98-Že-1589 zo
dňa12.03.20010zrušenýkonkurzposplnenírozvrhovéhouznesenia.Súdnyexekútorsizároveňuplatnil
nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 17,35 €.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením

povereniasúdunajejvykonanie(§44).Vdanomprípadesaexekučnékonaniezačalodňom30.04.1999,
teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 30.03.2010 ako dôvod zastavenia
uviedol skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31.1.2002 nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie výslovne

neuvádza.
Súd ďalej zistil, že povinný bol dňom 14.12.2010 vymazaný z obchodného registra.

V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva
dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Za účelom rozhodovania o trovách exekúcie súdny exekútor doručil súdu exekútorský spis č. EX
179/1999.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Trovy exekúcie hradí povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného

poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa

14.12.2010 vymazaná z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie nemôže hradiť. Preto súd
skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky
splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h), nakoľko nemajetnosť ako dôvod
na zastavenie exekúcie Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.1.2002 neupravoval a ani z dôvodu,
že by oprávnený zánik povinného predvídal. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného

registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora.
Súd v tejto súvislosti však má za to, že dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať
aj možnosť zániku povinného - právnickej osoby práve v priebehu exekúcie, najmä v tomto prípade,
keďže poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 14.05.1999 a povinný zanikol - bol vymazaný

z obchodného registra po 11 rokoch od vydania tohto poverenia, a to dňa 14.12.2010.

Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený
v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá
by neodvratne viedla k zániku tejto právnickej osoby. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len

preto, že exekúcia začala v roku 1999 a povinný zanikol v roku 2010.

Vzhľadom na to, že v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania
porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok a že exekútorskú činnosť vykonávajú ako honorovanú
právnu službu, preto im náhrada trov exekúcie patrí vždy, musel sa súd zaoberať aj touto otázkou.

Uvedená otázka bola už riešená v rozhodovacej praxi Ústavného súdu ČR a jeho závery sú z dôvodu
príbuznosti právnej úpravy použiteľné aj na pomery slovenského exekučného práva.
Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny základných
práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu nepriznánáhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení
exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je

táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe
nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie
zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť
spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto zastavení, čiže na strane oprávneného musia
existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii

procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v
prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného.
Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že
exekútorsivkonečnomdôsledkusvojenákladyponesiesám.UvedenýmspôsobomjudikovalajÚstavný
súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k EP od
JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16

CoE 25/09.
Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z
úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok
povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko
nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku

môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný.
V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom
určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami
súvisiacimi s touto profesiou.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na tunajšom súde.