Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Zelenák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115228692
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115228692.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa VBC Real spol. s r.o., Mlynské Nivy 54, Bratislava,
IČO: 43 911 463, zast. Advokátska kancelária AK MS s.r.o., Glandova 3, Bratislava proti odporcovi
ZOPOS a.s., Na Štyridsiatku 7, Bratislava, IČO: 31 401 864 o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 30
Cb 185/2015-33, zo dňa 7.12.2015, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 30 Cb 185/2015-33, zo dňa
7.12.2015 mení tak, že odporca je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo najmä
k výkonu záložného práva, predaju, darovaniu, zámene, ďalšiemu založeniu alebo zriadeniu vecného
bremena alebo vloženiu ako nemajetkový vklad do iného právneho subjektu, hnuteľných vecí v zmysle
súpisusp.zn.EX429/2014-2,spísanéhodňa14.10.2015súdnymexekútoromMgr.NinouMištíkovou,so
sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, IČO: 42171547 a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 22Cb/279/2015.
Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov konania navrhovateľa sumu 290,90 EUR, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako nájomcom
na jednej strane a právnym predchodcom odporcu ako prenajímateľom na strane druhej, bola dňa
7.9.2012 uzavretá Nájomná zmluva (ďalej ako Nájomná zmluva), predmetom ktorej bol nájom časti
nebytového priestoru č. X-G. G. A. Z. G. A.O. Č. XXX (K. O.) Z. K. Q. A. na O. O.. Č.. XXX/X, Z. C.L. Ú.
K. - A. M.. Dňa 3.11.2015 bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
ktorým odporca oznámil navrhovateľovi výkon záložného práva podľa § 151 l ods. 1 OZ formou priameho
predaja hnuteľných vecí uvedených v notárskej zápisnici. Odporca ako dôvod začatie výkonu záložného
práva uvádza pohľadávku na dlžnom nájomnom a ďalších údajných záväzkov vyplývajúcich z Nájomnej
zmluvy, pričom vôbec neuvádza konkrétne akých a v akej výške. Odporca v Oznámení neuviedol žiadnu
jeho konkrétnu pohľadávku, ktorá má údajne existovať, neuviedol ani jej výšku a ani faktúry, na základe
ktorých má ním tvrdená pohľadávka zabezpečená tvrdeným záložným právom existovať. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že Oznámením odporca postupuje v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keď nedal
možnosť navrhovateľovi plniť záväzky, nakoľko z neho nie je dostatočne určité a jasné, čo sa má plniť
a z čoho sa má plniť, teda čo je zálohom (nebol doložený súpis majetku). Podľa navrhovateľa Nájomná
zmluva obsahovala dohodu o záložnom práve v rozpore s § 151b ods. 4 OZ nad rámec zákonného
záložného práva vyplývajúceho z § 672 OZ. Navrhovateľ má za to, že dohoda o záložnom práve je
neplatná nakoľko je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná. Podľa názoru navrhovateľa tak zmluvné strany
nemohli platne dojednať záložné právo k neurčitým pohľadávkam a akýmkoľvek veciam nachádzajúcim
sa v predmete nájmu a už vôbec nie k veciam vo vlastníctve tretích osôb. Podľa čl. 1.6.4 odporcapo vykonaní súpisu vecí bol povinný vyzvať nájomcu, aby označil majetok zo zoznamu, ktorý mu
nepatrí v lehote 5 pracovných dní od predloženia zoznamu prenajímateľom. Žiaden takýto zoznam alebo
súpis odporca navrhovateľovi nepredložil ani nedoručil. Podľa uvedeného mal byť vykonaný aj súpis
hnuteľných vecí dňa 14.10.2015. V Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2015
však odporca uvádza, že vykoná zmluvné záložné právo podľa bodu 1.6.4 Nájomnej zmluvy priamym
predajom. Súpis hnuteľných vecí dňa 14.10.2015 nebol vykonaný na zabezpečenie pohľadávok podľa
bodu 1.6.4 Nájomnej zmluvy a výkonu zmluvného záložného práva. Odporca tak podľa navrhovateľa
nemôže začať výkon zmluvného záložného práva podľa uvedeného ustanovenia Nájomnej zmluvy.
Odporca požiadal v októbri 2014 o súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, a to
na účely výkonu zákonného záložného práva - uvedené odporca uskutočnil napriek tomu, že strany
výslovne dohodli prednosť zmluvného záložného práva, ktoré má odporca v súčasnosti v úmysle
vykonať. Súpis hnuteľných vecí sa však na zmluvné záložné právo nevzťahuje. Bezodkladný výkon
záložného práva bez nariadenia predbežného opatrenia tak, ako ho oznámil odporca v oznámení zo dňa
29.10.2015, by bolo v rozpore so základnou zásadou spravodlivosti a rovnosti účastníkov predmetného
právneho vzťahu. Takýto výkon záložného práva podľa navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že pohľadávka, výška nájomného a služieb spojených s užívaním
predmetu nájmu, na základe ktorej má odporca v úmysle realizovať záložné právo, je sporná a je
predmetom konania na Okresnom súde Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 22Cb/279/2015. Pohľadávky
sú podľa navrhovateľa navyše sporné aj z dôvodu, že určité vzájomné pohľadávky boli jednostranne
započítané. Nariadenie predbežného opatrenia zabezpečí poskytnutie súdnej ochrany majetkovým
právam odporcu a jeho právo na spravodlivý súdny proces. Konanie odporcu, najmä s ohľadom na
odporcove Oznámenie o začatí výkonu záložného práva a jeho úmysel urýchlene predať hnuteľné
veci vo vlastníctve navrhovateľa, preukazuje existenciu naliehavej potreby nariadenia predbežného
opatrenia spočívajúceho v obmedzení odporcu vo výkone záložného práva a v akomkoľvek nakladaní
s predmetnými vecami. Nariadenie predbežného opatrenia je jediný spôsob ako zachovať vlastnícke
právo navrhovateľa v prípade jeho úspešnosti v súdnom konaní, resp. je jediným spôsobom
zabezpečenia, aby prípadné súdne rozhodnutie mohlo byť riadne a nerušene vykonané. Nariadenie
predbežného opatrenia zároveň bráni prípadným budúcim sporom o určenie vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam vo vlastníctve navrhovateľa.
Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ v
konaní popiera zmluvné záložné právo, ktoré si účastníci dohodli v čl. 1.6.4 Nájomnej zmluvy - tvrdí,
že takto uzavretá dohoda je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi nakoľko nie je z nej zrejmé čo
je predmetom záložného práva a aká konkrétna pohľadávka sa ním zabezpečuje. Podľa navrhovateľa
teda odporca nie je oprávnený pristúpiť k výkonu takto dohodnutého záložného práva. Z Oznámenia
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2015 je ale zrejmé, že odporca k výkonu záložného
práva mieni pristúpiť, a to formou priameho predaja hnuteľných vecí spísaných Notárskou zápisnicou N
1670/2014, NZ 41158/204, NCR1s 41949/2014 zo dňa 29.10.2014 a v zmysle Súpisu hnuteľných vecí
sp. zn. EX 429/2014-2 spísaného 14.10.2015. Z predložených listinných dôkazov najmä z uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 63Ed 4/2014 a z uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal však
súd v danej veci za preukázané, že súpis hnuteľných vecí, ktorých predajom mieni odporca uspokojiť
svoje pohľadávky voči navrhovateľovi z titulu nezaplateného nájomného, bol vykonaný v súlade so
zákonom. Súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že zákonné záložné právo odporcu vzniklo a na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady. Ak by aj medzi
účastníkmi konania bolo sporné zmluvne dohodnuté záložné právo, stále odporcovi zostáva zachované
jeho zákonné záložné právo podľa § 672 OZ na hnuteľné veci patriace navrhovateľovi. Nariadením
predbežného opatrenia tak ako to navrhovateľ žiada, by súd odporcovi zabránil vykonať záložné právo,
ktoré je zriadené zo zákona, čo by v danom prípade bolo neprimerané.
Keďže však konaním vo veci samej bude určenie, že neexistuje právo odporcu na výkon záložného
práva z predmetnej Nájomnej zmluvy, t.j. konaním vo veci samej bude určovacia žaloba podľa §
80 c) O.s.p., možno v danej veci konštatovať, že správanie odporcu (vyplývajúce z Oznámenia o
začatí výkonu záložného práva) neohrozuje prípadný budúci výkon rozhodnutia, ktorým by súd určil
neexistenciu odporcovho záložného právo z Nájomnej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný, nakoľko navrhovateľ neosvedčil
odôvodnenosť potreby poskytnúť ochranu jeho nároku vo veci samej a neosvedčil ani potrebu zaistenia
jeho nároku z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Preto súd rozhodol tak,že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu. Nakoľko odporcovi, v súvislosti s rozhodnutím súdu
o nariadený predbežného opatrenia, žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovie v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal tou
skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie sp. zn. 22 Cb/279/2015, predmetom
ktorého je posúdenie sporných záväzkov z nájomnej zmluvy a až v tomto konaní bude ustálená ich
výška a dôvodnosť. Odporca v oznámení o začatí výkonu záložného práva neuviedol, výšku a dôvod
pohľadávok navrhovateľa. Nie je teda zrejmé čo má navrhovateľ plniť, v akej výške a nebol mu ani
predložený súpis hnuteľných vecí ktoré majú byť predmetom zálohu. V prípade úspechu navrhovateľa
v súdnom spore pred Okresným súdom Bratislava II by v prípade realizácie záložného práva by došlo k
porušeniu jeho vlastníckeho práva. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru riadne osvedčil potrebu dočasnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi vzhľadom na obavu z možného výkonu rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu súdu prvého stupňa zistil, že dňa 7.9.2012 uzavretá
Nájomná zmluva (ďalej ako Nájomná zmluva), predmetom ktorej bol nájom časti nebytového priestoru č.
X-G. G.Á. A. Z. G. A. Č. XXX (K. O.G.) Z. K. Q. A. na O. O..Č.. XXX/X, Z. C. Ú. K. - A. M.. Dňa 3.11.2015
bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorým odporca oznámil
navrhovateľovi výkon záložného práva podľa § 151 l ods. 1 OZ formou priameho predaja hnuteľných
vecí uvedených v notárskej zápisnici. Odporca ako dôvod začatie výkonu záložného práva uvádza
pohľadávkunadlžnomnájomnomaďalšíchúdajnýchzáväzkovvyplývajúcichzNájomnejzmluvy,pričom
vôbec neuvádza konkrétne akých a v akej výške. Odporca v Oznámení neuviedol žiadnu jeho konkrétnu
pohľadávku, ktorá má údajne existovať, neuviedol ani jej výšku a ani faktúry, na základe ktorých má ním
tvrdená pohľadávka zabezpečená tvrdeným záložným právom existovať. Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 25.11.2014 č.k. 63Ed/4/2014-55 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zodňa31.08.2015bolapoverenásúdnaexekútorkaMgr.Mištíkovánavykonaniesúpisuhnuteľnýchvecí
patriacich povinnému v predmete nájmu. Predmetné uznesenia boli vydané na účely výkonu zákonného
záložného práva podľa § 672 OZ. Podľa uvedeného mal byť vykonaný aj súpis hnuteľných vecí dňa
14.10.2015. V Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2015 však odporca uvádza,
že vykoná zmluvné záložné právo podľa bodu 1.6.4 Nájomnej zmluvy priamym predajom. Pohľadávka
odporcu vo výške nájomného a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu, na základe ktorej má
odporca v úmysle realizovať záložné právo, je sporná a je predmetom konania na Okresnom súde
Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 22Cb/279/2015. Pohľadávky sú podľa navrhovateľa navyše sporné
aj z dôvodu, že určité vzájomné pohľadávky boli jednostranne započítané.
Podľa § 74 odsek 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Predbežné
opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je treba rozumieť stav vzťahov účastníkov,
ktorýneznesieodklad.Zmyslompredbežnéhoopatreniajedočasnáúpravapomerovúčastníkovkonania
(nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného
opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ide pritom o dočasnéopatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh zrušené. Vyžaduje sa, aby
navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť
ohrozenia výkonu rozhodnutia. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť,
pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Na základe uvedeného, predbežné opatrenie
spĺňa svoju úlohu zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva tak, aby k ďalšiemu
porušovaniu alebo ohrozovaniu v budúcnosti nedochádzalo. V danom prípade vzhľadom na skutkové a
právne posúdenie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi je podľa názoru odvolacieho súdu primerané,
aby vzájomné vzťahy medzi účastníkmi boli dočasne upravené a aby nedošlo k ohrozeniu výkonu
rozhodnutia ako aj následných súdnych sporov. Prípadný priamy predaj predmetu zálohu - hnuteľných
vecí by spôsobil nevratný stav. Vlastníctvo zadržaných hnuteľných vecí by prešlo na tretiu osobu.
Vzhľadom na konanie vedené Okresnom súde Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 22Cb/279/2015,
ktorého predmetom je posúdenie dôvodnosti a výšky vzájomných nárokov a pohľadávok účastníkov,
bude možné až po jeho právoplatnom skončení ustáliť výšku pohľadávky odporcu a záložné právo, za
splnenia zákonných a zmluvných podmienok, bude možné realizovať v nevyhnutnom rozsahu.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ dostatočne osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach a obmedzenie
odporcu pri realizácii záložného práva nezasahuje do práv odporcu v neprimeranom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s § 102 a § 74 a nasl. O.s.p. vyhovel
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1) O.s.p., tak, že uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 33,- EUR za zaplatený súdny
poplatok za návrh a 33,- EUR za súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 224,90 EUR ( 2 x úkon po 32,26 EUR, 1x úkon po 33,- EUR, 2x paušál po 8,39 EUR, 1 x paušál
po 8,58 EUR +20% DPH), pretože navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.