Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212531.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému :
Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa zo dňa 17.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012,
domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 275,- Eur. V žalobe poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol na základe
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. Z. proti povinnému: V. F., pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 01.08.2011, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty ( omeškanie
viac ako 5 mesiacov ).
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné
pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení uviedol procesné
námietky týkajúce sa toho, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože ju podal skôr ako uplynula 6-
mesačná lehota na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom nie
je nejasné, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu
prieťahov alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, námietky týkajúce sa toho, že samotné
nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, námietky, že žalobca
nepreukázal svoj nárok na náhradu škody ( vznik a ani výšku škody) a tiež , že nepreukázal vznik nároku
na nemajetkovú ujmu ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žiadal žalobu
z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle Zák.č. 514/2003Z.z. zamietnuť.

Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých
došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcom.

Na pojednávanie dňa 25.09.2013 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý deň pred pojednávaním
požiadal o zrušenie termínu pojednávania ako ani žalovaný, ktorí doručenie predvolania mali vykázané
riadne a včas, pričom žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o
zrušenie termínu pojednávania jednak z dôvodu, že táto žiadosť bola doručená súdu len deň pred
pojednávaním a to po pracovnej dobe, teda do súdneho spisu bola táto žiadosť žurnalizovaná až v
nasledujúci pracovný deň, t.j. v deň pojednávania, ako aj preto, že o námietke zaujatosti vznesenej
žalobcom ( pre ktorú žiadal o zrušenie termínu pojednávania ) bolo zákonným postupom rozhodnuté,
pričom sudkyňa JUDr. Martina Koreňová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a vyjadrením žalovaného zo dňa 09.07.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 28.04.2011,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: V. F., A. R. N. T. Č..
XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 1 394,57 € s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave zo dňa 30.12.2010 sp.zn. SR 12841/10,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06.06.2011 bola
doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 14.06.2011,
- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 01.08.2011.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému doručené (prvé žiadosti boli žalovanému doručené
dňa 23.04.2009).

Zo žaloby ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že predmetný nárok žalobcu
nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, dňa 01.08.2011 súd poveril
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku účinného ku dňu doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na súd, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.... .

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
súd, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri
rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu
v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní začatom po 01.06.2011
na podklade exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, nemá žiadnu oporu
v zákone. Ak bolo teda exekučné konanie začaté po 01.06.2011, nárok navrhovateľa je nedôvodný.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby
ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou
informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli
žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.

Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur
navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany žalobcu.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 14.06.2011 vydaním
poverenia dňa 01.08.2011, táto skutočnosť ešte neznamená, že postupom exekučného súdu došlo
k zbytočným prieťahom. Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci,
na základe ktorých by sa postup dotknutého štátneho orgánu nemusel vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a
jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie
vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Súd konštatuje,
že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do
vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a
tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si v zákonom stanovenej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a
tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).