Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614219530
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614219530.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľky Z. R., G.
XX.XX.XXXX, E. K. C. XXXX/XX, W., štátna občianka SR proti odporcovi M.. V. R., G. XX.XX.XXXX, E.
K. M. XX, štátny občan SR v konaní o určenie, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 110,- € mesačne počnú 01.01.2015
vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za mesiac január, február a marec

2015 vo výške 240,- € je odporca povinný platiť navrhovateľke v 10,- € mesačných splátkach spolu s
bežných výživným až do úplného zaplatenia.

Návrh v časti o zaplatenie výživného vo výške 140,- € s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.12.2014 domáhala určenia výživného voči odporcovi, ktorý je

jej otcom, pričom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou Mgr. B. C. a bratom mal. M..
Navrhovateľka ďalej uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 5P/167/2012-99 zo dňa 08.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
17.04.2013. Odporca má na základe predmetného rozsudku vyživovaciu povinnosť voči mal. M. (bratovi
navrhovateľky), a to vo výške 100,00 € mesačne. Odporca je v súčasnosti zamestnaný v Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, kde pôsobí ako farár. Navrhovateľka nemá vedomosť o

výške príjmov odporcu, avšak odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla. Odporca na výživu
navrhovateľky prispieva sporadicky, a to tak, že sem tam jej pošle nejaké peniaze. V priemere za
posledných šesť mesiacov jej odporca prispel sumou 35,83 €, a to ku koncu príslušného kalendárneho
mesiaca. V školskom roku 2014/2015 je navrhovateľka študentkou Univerzity Komenského v Bratislave.
Mesačné náklady navrhovateľky predstavujú cca sumu 292,44 €/mesiac.

Odporca uviedol, že v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať vyšším výživným

dcére - navrhovateľke, pričom poukázal na výpisy z účtu, z ktorého je zrejmé, že za posledné dva roky
pravidelne prispieval mesačne dcére výživným. Uviedol, že je zamestnaný ako evanjelický farár, ktorého
zamestnávateľom je Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Generálny biskupský
úrad Bratislava, pričom pôsobí ako farár v obci Mašková. Ohľadom svojich majetkových pomerov
uviedol, že nevlastní žiadne majetkové hodnoty, ako nehnuteľnosti, vlastní len motorové vozidlo Toyota
Yaris 1,0, na ktoré si vzal pôžičku a mesačne ju spláca po 68,- €. Poukázal ďalej na výdavky spojené so

zakúpením ročnej diaľničnej známky vo výške 50,- € z dôvodu, že dochádza za účelom stretávania sa
s maloletým synom M. do Gelnice, taktiež uviedol, že mesačne jeho výdavky predstavujú poplatky za
televíziu vo výške 45,50 €, pôžičky, pretože si musel požičať peniaze od dvoch fyzických osôb, ako ajZdruženia evanjelických duchovných. Zároveň taktiež uviedol, že platí mesačne poistné na svoju osobu
26,16 €, ktoré je životným poistením. Ohľadom svojich osobných pomerov uviedol odporca, že žije sám.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka je dcérou odporcu tak, ako to vyplýva aj
z rodného listu Matričného úradu Košice - Staré Mesto, knihy narodení, zväzok 210, ročník 1990, na
strane 262, pod poradovým číslom 923 (č.l. 3).

Navrhovateľka navštevuje Univerzitu Komenského v Bratislave, Evanjelickú bohosloveckú fakultu v

akademickom roku 2014-2015 v 2.roku bakalárskeho štúdia pri štandardnej dĺžke štúdia 3 roky.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/167/2012-99 zo dňa 08.04.2013 súd určil otcovi M.. V. R.
(odporcovi) výživné vo vzťahu k synovi, maloletému M. R., G.. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2013.

Z potvrdenia o príjme odporcu M.. V. R. (č.l. 10) je zrejmé, že čistý mesačný príjem odporcu v priemere
predstavuje za obdobie roka 2014 od januára do decembra sumu 541,- €.

Z výpisu z účtu odporcu ku dňu 26.01.2015 vyplýva, že aktuálny zostatok na účte je 62,19 € (č.l. 14).

Z trvalého platobného príkazu (č.l. 19) vyplýva, že mesačne je poskytovaná platby 68,- € titulom pôžičky
za auto.

Z trvalého platobného príkazu Sberbank, a.s. (č.l. 20) je zrejmé, že je poskytovaná platba poistného
26,16 € mesačne, z výpisu trvalého platobného príkazu Sberbank, a.s. je zrejmé, že trvalým platobným

príkazom je poskytovaná platby školskej jedálni Halič vo výške 26,08 €.

Z výpisu platobného príkazu Sberbank, a.s. (č.l. 22) je zrejmé, že odporca poskytuje obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom platbu mesačne 8,99 €.

Z výpisu z účtu Sberbank, a.s. (č.l. 23) je zrejmé, že období od januára 2013 do decembra 2013
poskytoval trvalým platobným príkazom odporca výživné navrhovateľke od januára do augusta po 70,-
€, v septembri 50,- € a od októbra do decembra po 46,10 €, následne v roku 2014 v januári 46,10 €,
vo februári 55,- €, v marci a apríli po 60,- €, v máji 46,50 €, v júni 50,- € a júli 45,- €, v auguste 50,- €,
septembri 40,- €, októbri a novembri po 30,- € a v decembri 60,- €.

Z trvalého platobného príkazu Sberbank, a.s. (č.l. 25) je zrejmé, že odporca platí výživné na maloletého
M. R. v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen po 100,- € mesačne.

Odporca taktiež predložil platby za mobilný telefón po 1,- € mesačne na základe trvalých platobných

príkazov (č.l. 26, 27).

Z výpisu tuzemských platobných príkazov Sberbank, a.s. (č.l. 28) je zrejmé, že odporca platí pôžičky v
prospech fyzickej osoby Ľ. Q. po 50,- € mesačne.

ZvýpisutrvaléhoplatobnéhopríkazuSberbank,a.s.(č.l.29)jezrejmé,žeodporcaplatí45,50€mesačne
ako poplatok za TV Skylink.

Odporca predložil taktiež doklad o zakúpení diaľničnej nálepky vo výške 50,- € na rok 2015 (č.l. 30).

Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi dlžníkom M.. V. R. a veriteľom Združenie evanjelických
duchovných zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že bola poskytnutá pôžička 5 600,- € odporcovi, ktorú spláca
v 83 mesačných splátkach po 68,- €.

Zozmluvyopôžičke(č.l.33)jezrejmé,žedňa28.10.2013odporcauzatvorilzmluvuopôžičkesveriteľom

M. J. vo výške 2 000,- €, ktorú sa zaviazal mesačne splácať po 50,- €.

Za zmluvy o pôžičke (č.l. 34) vyplýva, že odporca uzatvoril zmluvu o pôžičke s fyzickou osobou Ľ. Q.
dňa 28.10.2013 vo výške 2 000,- €, ktorú sa zaviazal splácať po 50,- €.Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky M.. B. C. (č.l. 91) vyplýva, že priemerná výška príjmu
mesačne u matky navrhovateľky predstavuje 694,- € pri preukázateľných výdavkoch, predpisu platieb

súvisiacich s užívaním bytu vo výške 178,57 €, SIPO 35,- €, platieb poistného pre maloletého syna M.
13,48 € a 33,99 €, navrhovateľky 19,35 € a matku M.. C. vo výške 20,85 €.

Z rozhodnutia Univerzity Komenského v Bratislave, Evanjelická bohoslovecká fakulta zo dňa 08.10.2014
(č.l. 60) vyplýva, že v akademickom roku 2014/2015 je navrhovateľka povinná zaplatiť školné vo výške

660,- €. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v akademickom roku 2014/2015 študentka študuje štvrtý
rok bakalársky študijný program a prekračuje štandardnú dĺžku štúdia študijného programu, evanjelická
teológia so zameraním na sociálnu pomoc, v dôsledku čoho je povinná zaplatiť školné v stanovenej
výške. V zmysle rozhodnutia s poukazom na ustanovenia zákona o vysokých školách sa študentke
do celkovej doby štúdia v prvom stupni započítavajú predchádzajúce dva roky magisterského štúdia
(spojený prvý a druhý stupeň) na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK (2011/2012 - 2012/2013) a

doterajší jeden rok bakalárskeho štúdia na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK (2013/2014).

Z potvrdenia Cirkevného zboru ECAV na Slovensku (č.l. 57) zo dňa 06.02.2015 vyplýva, že
navrhovateľka mesačne platí ubytovací poplatok 55,- €.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej "ZoR"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 ZoR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže

rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Za mesiace január, február a marec uhradil odporca navrhovateľke po 30,- €, t.j. 90,- €, čo bolo medzi
účastníkmi konania nesporné.

Navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 31.12.2014, a teda súd mohol rozhodovať o výške
výživného, keďže sa jedná o plnoletú osobu len počnúc uvedeným dátumom.

Zo strany navrhovateľky došlo k uplatneniu si mesačných výdavkov spojených s pobytom na internáte

vo výške 55,- €, internet 6,50 €, nákladmi spojenými s praním 6,- € mesačne, poistka 19,35 € mesačne,
stravným 120,- € mesačne a telefónom 32,19 € mesačne, nákladmi na dobitie ISIC karty MHD v
Bratislave 13,40 € mesačne a v čase podania návrhu 40,- mesačne z Bratislavy do Gelnice a späť,
čo však v čase rozhodovania súdu už bolo neaktuálne, vzhľadom na bezplatnosť dopravy u študentov.
Takto si navrhovateľka účtovala celkové náklady vo výške 292,44 €, po zohľadnení bezplatnej dopravy
do miesta trvalého bydliska uplatnená suma predstavovala 252,44 €.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané výdavky vo výške 55,- € ako mesačný ubytovací
poplatok, 13,40 € dobitie karty ISIC, čo sa týka poplatkov za telefón a internet, v tejto časti predložila
navrhovateľka čestné prehlásenie o úhradách mesačne za internet 6,50 € (č.l. 58), avšak súdu žiadnu
zmluvu s operátorom poskytujúcim jednak internetové služby, ako aj služby mobilného telefonovania

nepredložila.Čosatýkaďalšíchvýdavkov,ktorédeklarujenavrhovateľka,atonákladynapráčku,poistku
a stravu, mal súd za to, že náklady na práčku neboli taktiež preukázané, poistné 19,35 preukázané bolo,
pričom náklady vo výške 120,- mesačne síce zo strany navrhovateľky neboli nijako preukázané, ale súd
voľnou úvahou dospel k záveru, že predmetná suma nie je nijako premrštená, vzhľadom na skutočnosť,
že pri výpočte dennej sumy pripadajúcej na stravu pri mesiaci v trvaní 30 dní predstavuje výdavok 4,- €

za deň. Navrhovateľka samozrejme s určitosťou má výdavky aj spojené s kultúrnym vyžitím, eventuálne
základným ošatením a pod. Za takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že návrh navrhovateľky
na určenie výživného bol preukázaný vo výške 207,75 €.

Vo vzťahu k odporcovi je potrebné uviesť, že výška jeho príjmu predstavuje v mesačnom priemere

sumu 451,80 €. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza akékoľvek iné výdavky, súd
v predmetnej veci nezohľadnil pôžičky, ktoré preukazoval odporca vo vzťahu k fyzickým osobám, ako
aj Zboru evanjelických duchovných, resp. žiadne ďalšie výdavky s výnimkou výživného vo výške 100,-
€ určeného súdom. Napriek tomu však súd musí zohľadniť možnosti a schopnosti povinného - otca na
výživu dieťaťa prispievať. Súd konštatuje, že navrhovateľka pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu štvrtým

rokom, čím neprekračuje bežnú dobu vysokoškolského štúdia, aj keď bola zo štúdia vylúčená, a teda
vo vzťahu k bakalárskemu štúdiu túto dobu prekračovala, tak ako to vyplýva z potvrdenia Evanjelickej
bohosloveckej fakulty v Bratislave, čo však podľa súdu nemá vplyv na povinnosť platiť výživné rodičmi.
Otázka neplatenia výživného z dôvodu, ak by navrhovateľka riadne nepokračovala v štúdiu, by sa stala
aktuálnou len v prípade, ak by prekračovala navrhovateľka dobu štandardného štúdia, t.j. päť, resp. šesť

rokov, a teda uplynutím tejto doby by mohla získať schopnosť sama sa živiť. Súd sa však domnieva, že
vzhľadom na vylúčenie navrhovateľky zo štúdia, na ktoré poukazuje Evanjelická bohoslovecká fakulta vo
svojom potvrdení a následnú povinnosť platiť školné, túto okolnosť je potrebné zohľadniť, pretože keby
nedošlo k vylúčeniu navrhovateľky, tento výdavok by nebol. Preplatenie výdavku však nebolo súčasťou
návrhu na začatie konania, nakoľko navrhovateľka si uplatňovala len tzv. bežné výživné.

Vo vzťahu k povinnosti platiť výživné odporcom na maloletého syna M. R. má súd za to, že predmetné
výživné bolo určené súdom rozsudkom, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a teda nie je možné
posudzovať otázku dôvodnosti určenia výšky takéhoto výživného aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičia
sa o takejto výške dozvedeli. Z logického hľadiska však navrhovateľka, ktorá je vekovo staršia a

študentka vysokej školy, má preukázateľne vyššie náklady na svoju výživu a s tým súvisiace výdavky,
preto jej výživné logicky nemôže byť nižšie ako výživné určené na vekovo mladšieho súrodenca. Na
druhej strane obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživné svojim deťom podľa svojich možností
a schopností, a teda nie je spravodlivé požadovať od odporcu, aby uhrádzal všetky náklady spojné s
výživným navrhovateľke, nakoľko rovnakú povinnosť má aj matka navrhovateľky. Z uvedených dôvodov

súd, vzhľadom na príjem odporcu a preukázané náklady navrhovateľky priznal výživné vo výške 110,-
€ mesačne spätne ku dňu podania návrhu. Keďže v čase rozhodovania súdu bolo zročné výživné za
mesiace január, február a marec, súd rozhodol o povinnosti platiť zročné výživné v celkovej sume 240,-€ v primeraných mesačných splátkach odporcovi. Súd zohľadnil platbu 90,- € za tri mesiace, ktoré z
pôvodného výživného vo výške 330,- € (3 x 110,- € mesačne, t.j. 330,-€ - 90,-€ = 240,- €) priznal.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto v zostávajúcej časti bežného výživného vo výške 140,- €
mesačne súd návrh navrhovateľky zamietol.

Pri určení výživného súd zohľadnil aj príjem matky, ktorá je povinná sa podieľať na výživnom pre plnoletú
dcéru, pričom síce matka má v číselnom vyjadrení priemerný mesačný príjem vyšší ako otec, ale treba

zohľadniť skutočnosť, že do jej výchovy a starostlivosti bol zverený maloletý syn M. R., uhrádza ďalšie
náklady spojené s riešením bytovej otázky, a to formou splácania úveru, ako aj nákladov na chod
domácnosti, kde býva tak maloletý brat navrhovateľky, ako aj navrhovateľka, ktorá tam má trvalý pobyt.
Starostlivosť rodiča a povinnosť poskytovať výživné nespočíva len vo finančnej náhrade výživného, ale
aj zabezpečení širších potrieb pre dieťa, či už plnoleté aj maloleté, čo nepochybne matka navrhovateľka,
u ktorej deti bývajú v širšom rozsahu zabezpečuje.

Pokiaľ odporca poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka si mohla privyrobiť na brigádach, a to
výpomocou v kostoloch, miništrovaním a hraním, súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené sa malo
stať ešte v roku 2014, keď odporca pôsobil vo farnosti Hontianske Moravce, pričom od septembra roku
2014 už pôsobí v Maškovej, čo zrejme vzhľadom na vzdialenosť od Bratislavy a možnosť dochádzania

u navrhovateľky už neprichádza do úvahy, preto súd túto skutočnosť nezohľadnil.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Miera úspechu odporcu v konaní bola vyššia ako miera úspechu navrhovateľky, keďže navrhovateľka
si uplatnila právo na zaplatenie sumy 250,- € titulom mesačného výživného a súd jej priznal právo na
zaplatenie 110,- €, odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil a ani svoje trovy nevyčíslil,
preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkomkonania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.