Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Darina Kriváňová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/246/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507212968
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507212968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov

senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: C.. Ľ. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. H.. Č.. XXXX/XX, P., zast. advokátom: JUDr. Miroslav Krajňák, Liptovská
ul. č. 2/A, Bratislava, proti odporcovi: U..D..F..Z.. F.. F. E.. D.., C.D.: XX XXX XXX, O.. B. Č.. X, V., zast.
advokátom: Mgr. Juraj Žucha, Vysoká ul. č. 19, Bratislava, o zaplatenie istiny 50.000,- Sk (1.659,69 eur)
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.
júna 2008, č. k. 15C 7/2008-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia istiny 50.000,- Sk so 14% úrokom z omeškania od 21.03.2007 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 489, § 491 ods. 1, 2 a 3, § 48 § 451 a § 457
Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal v konaní preukázané uzavretie platnej nepomenovanej
zmiešanej Zmluvy o zložení finančnej čiastky medzi navrhovateľom ako zložiteľom, odporcom ako
uschovávateľom a príjemcom - U. M. R. Y. M.Ž., predmetom ktorej bol záväzok odporcu (realitnej
kancelárie) pripraviť na predaj jednoizbový byt č. XX, na X. P. a k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke

podiely v bytovom dome na U. H. Č.. XX X. V.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z čl. III.
bod 1 zmluvy vyplýva, že sa navrhovateľ zaviazal u odporcu zložiť zálohu vo výške 50.000,- Sk, ako
potvrdeniajehovážnehozáujmuokúputejtonehnuteľnostistým,žepouskutočneníprevodupredmetnej
nehnuteľnosti (vlastníckeho práva k bytu na navrhovateľa), bude táto záloha považovaná za dohodnutú
sprostredkovateľskú odmenu. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal platné odstúpenie od uzavretej zmluvy, nakoľko jediným zmluvne dohodnutým dôvodom,
pre ktorý mohol ako zložiteľ finančnej čiastky od zmluvy platne odstúpiť, bolo zatajenie informácie, alebo

poskytnutie takých nepravdivých informácií odporcom, ktoré by mohli mať vplyv na jeho záujem o
kúpu nehnuteľnosti (ktorá bola predmetom zmluvy), z dôvodu ktorého bolo použitie finančnej čiastky
navrhovateľom zloženej v súlade s platne uzavretou zmluvou a na strane odporcu k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil práve ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2
O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému trovy konania nepriznal, nakoľko v čase vyhlásenia
rozsudku ich odporca ani do troch pracovných dní nevyčíslil a iné trovy zo spisu nevyplývali, keďže
odporca nezaplatil ani súdny poplatok za odpor v sume 3.000,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že prvostupňový súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Nestotožnil sa s právnym záverom súduprvého stupňa spočívajúcom v tom, že mu nevznikol nárok na odstúpenie od Zmluvy o zložení
finančnej čiastky, nakoľko z čl. III bod 5 vyplýva, že bolo iba na subjektívnom posúdení navrhovateľa,
aké dôvody a v akom rozsahu môžu mať vplyv na existenciu jeho záujmu ako zložiteľa o kúpu

predmetnej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či išlo o zatajenie podstatných, alebo menej podstatných
informácií, alebo sa jednalo o úplne nepravdivé, alebo menej nepravdivé informácie s tým, že listinnými
dôkazmi, ktoré prvostupňovému súdu predložil nesporne preukázal, že niektoré informácie boli zatajené,
respektíve boli nepravdivé. Namietol, že odporca uviedol nepravdivú informáciu o sídle jeho obchodnej
spoločnosti, ktorá je uvedená aj v predmetnej zmluve (S. H.. Č.. X, V.), keďže jej sídlom (zapísaným

aj v obchodnom registri) je O. B. Č.. X, V., čo je nutné posúdiť v obchodnom styku ako minimálne
nekorektný postup s tým, že samotná zmluva ani nebola podpísaná jej všetkými zmluvnými stranami,
pričom existencia jeho vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti bola vážne oslabená z dôvodu, že sa
dňa 19.03.2007 v e-mailovej korešpondencii, ktorá však ako spôsob komunikácie medzi zmluvnými
stranami dohodnutá nebola, obdržal návrh kúpnej zmluvy, ktorá však datovaná nebola a z jej obsahu
vyplynuli nezrovnalosti medzi informáciami a dojednaniami uvedenými v tzv. „ Zmluve o zložení finančnej

čiastky“ zo dňa 16.03.2007 a predloženou kúpnou zmluvou, z dôvodu ktorého začal mať pochybnosti o
serióznosti odporcu, resp. predávajúceho, v mene ktorého odporca zmluvu vypracoval a navrhovateľovi
predložil a preto od tejto zmluvy písomne dňa 21.03.2008 odstúpil.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu navrhovateľa
nie je možné priznať úspech.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné uzavretie Zmluvy o zložení finančnej čiastky dňa 16.03.2007.

Vychádzajúc z obsahu a účelu zmluvy, ide o záväzkový vzťah, ktorý má najbližšie k právnej úprave
zmluvy o sprostredkovaní a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom spornou ostala otázka platnosti,
resp.neplatnostiodstúpeniaodtejtozmluvynavrhovateľomanáslednéposúdenievznikubezdôvodného
obohatenia na strane odporcu.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od
počiatku zrušuje a nastupuje režim vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a každý z účastníkov je teda

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ od
zmluvy platne neodstúpil, nakoľko k jeho odstúpeniu nedošlo z dôvodov uvedených v Zmluve o zložení
finančnej čiastky (t. j. z dôvodov, ktoré si účastníci zmluvne platne dohodli). V tejto súvislosti sa odvolací
súd nestotožnil s názorom odvolateľa, že odporca tým, že navrhovateľovi predložil návrh kúpnej zmluvy

(faxovým podaním zo dňa 17.03.2007), v ktorom uviedol nepravdivé informácie, ktoré by mohli mať
na záujem na navrhovateľa kúpiť byt, ktorý bol predmetom danej zmluvy akýkoľvek vplyv, nakoľko
odporca po oboznámení sa s pripomienkami navrhovateľa už dňa 21.03.2007 predložil navrhovateľovi
vkladuschopný návrh kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa mal navrhovateľ stať vlastníkom predmetného
bytu.

Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať
činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobouazáujemcasazaväzujeposkytnúťsprostredkovateľoviodmenu,akčinnosťousprostredkovateľa
došlo k uzavretiu zmluvy.
Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok

sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa.
Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej
zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované.Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní
príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať
na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i

o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú
zmluvu uzavrie a s kým.
Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená
presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je
nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu

povahu, pretože ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že
výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so
sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie
sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích
osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti,

vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia.
Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne,
že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že
sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa

o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí
existovať príčinná súvislosť.
Z uvedeného ako i z obsahu uzavretej zmluvy je nesporné, že odporca svoju povinnosť, na ktorú sa
danou zmluvou zaviazal, t. j. pre navrhovateľa pripraviť predaj jednoizbového bytu za dohodnutú kúpnu
cenu, ako i za zmluvne dohodnutú odmenu pre odporcu (uschovávateľa), splnil a preto mu vzniklo

právo na zmluvne dohodnutú odmenu (návrhom uplatnený nárok), keďže odstúpenie od danej zmluvy
navrhovateľom posúdil prvostupňový súd vecne správne, t. j. za neplatné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi

navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s
ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. §
157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje,
tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p., a v tomto konaní úspešnému odporcovi právo náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
si právo na ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.