Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209263
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211209263.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.sosídlomBratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti povinnému: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G., B. XXX/XX, o vymoženie 1.042,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 9. júna 2011, č. k. 5Er/648/2011-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053 (EX 2458/11)

zo dňa 30. 05. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/648/2011.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku,§40ods.1,§45ods.1,2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 447/2008 Z. z. (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o
úvere, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskehozákonníka vznenízákonač.477/2008Z.z.,§39Občianskehozákonníkaatiežpoukazom
na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Vychádzal z toho, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď

potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex
offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Súd prvého stupňa po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane Zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., zistil, že v čl.
18 týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto

Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v
čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov bol výlučne ponechaný na uvážení
žalobcu, teda oprávneného. Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadné spory riešili na základe vôle
žalobcu v rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa dohodli aj na tom, ktorý z rozhodcov bude viesť toto
rozhodcovské konanie. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že v Zmluvných

dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložkav zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Mal za to,

že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku vzťahu, a preto takto formulovanú doložku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán považoval v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Záverom dodal, že takýto postup je aj v súlade s rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-40/08.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že rozhodcovská
doložka je neprimeranou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľ. Mal za to, že uvedené tvrdenie súdu nemá
oporu v žiadnom právnom predpise a ani v ustanovení zmluvy a predstavuje len účelovú argumentáciu
na odôvodnenie záveru o neprijateľnosti podmienky zmluvy. Dodal, že práve naopak z formulácie článku

18 ods. 18.1 zmluvy vyplývalo, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa
môžerozhodnúťbuďprekonaniepredvšeobecnýmsúdomalebopredrozhodcovskýmsúdom.Poukázal
tiež na to, že vyššie uvedené ustanovenie zmluvy je v súlade s Prílohou č. 1 k smernici 93/13/EHS
písmeno q), ktoré hovorí o podmienke zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Zdôraznil, že prípustnosť
prejednania a rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno vyvodiť tak

z vnútroštátnej právnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), ako aj z komunitárneho
právneho rámca (smernica 93/13/EHS príloha č. 1 písm. q). Bol toho názoru, že článok 18 ods. 18.1 a
18.2 zmluvy takéto ustanovenie neobsahuje a prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené
len ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Okrem toho namietal aj postup súdu
v ním uvedenej výhrade o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa, keďže súd v tomto prípade uviedol len

domnienku a neurčitý predpoklad bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ, ktorého takéto
tvrdenie odvodzuje. Vo vzťahu k svojej argumentácii podporne poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Žilina, č. k. 14C/166/2008-82, kde v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
posudzovaná aj platnosť rozhodcovskej doložky a kde ani tento súd nekonštatoval jej neprijateľnosť.
Vychádzajúc zo zákonného textu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jeho

logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, bol
toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.
Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku považoval rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu daný a vymedzený na preskúmavanie
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného

exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi. Dodal, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na
nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 51 ods. 3 zákona
o rozhodcovskom konaní k ust. § 159 ods. 3 OSP, § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení
do 30. 06. 2009 a v znení po 01. 07. 2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného.

V rámci rozsahu preskúmavacej právomoci súdu poukázal na body 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom.
Namietal, že pre konanie o výkon rozhodnutia neexistujú žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať
otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen
bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia súd vyvodzuje
svoju právomoc.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného nemieni
vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel kzáveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
pretonapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňapodľa §219ods.1OSPakovecnesprávnypotvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 12. 05. 2011, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 26. 05. 2011, požiadal súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom
Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie
sumy 1.042,25 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o. zo dňa 18. 03. 2010, sp. zn. 62/03/100,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 08. 2010 a vykonateľnosť dňa 31. 08. 2010. Vyššie označený
súdny exekútor doručil dňa 31. 05. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, výpis oprávneného z obchodného
registra, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14. 08.
2009 a Rozhodcovský rozsudok, tvoriaci exekučný titul. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o

rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení
účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené
podmienky,atojednakprocesnéhocharakteru,akoihmotnoprávne.Procesnýmipodmienkamiexekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený

tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45
ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to,
či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona

o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť.
Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape
konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na
návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k

návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak

rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

týmabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienkuobsiahnutúvspotrebiteľskejzmluve,nakoľkocelkomzjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných

dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné
dojednania napísané- a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe
podstatnesťažujeriadneoboznámeniesaspotrebiteľasobsahomdojednanívtomtotexteobsiahnutými.
Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi

výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Okrem toho pri rozhodcovskej doložke si spotrebiteľ
nemal ani možnosť zvoliť vlastného rozhodcu, pretože oprávnený nielenže určil okruh rozhodcov, ale
vymienil si aj možnosť zvoliť náhradného rozhodcu, a teda možnosť výberu je len zdanlivá a v praxi
sa skutočne vôbec nenapĺňa. Naviac odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka nebola

platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným
titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa

mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených

dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSPapovinnémunáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,napriektomu,žebolvodvolacomkonaní

úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.