Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/147/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606201228
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5606201228.3

Uznesenie

OkresnýsúdLiptovskýMikuláš,vexekučnejvecioprávnenéhoSlovenskárepublika-Krajskériaditeľstvo
PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, IČO: 00 735 868, právne zastúpený JUDr. Igor Lakatoš,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti povinnému B. R., N.. XX.X.XXXX, A. K.
X, R. V., štátne občianstvo: SR, o vymoženie 33,19 Eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 21.3.2006 č. 5505 004964* poveril súdneho
exekútoraJUDr.StanislavaMoskovičavykonanímexekúcieprotipovinnémunauspokojeniepohľadávky
oprávneného v sume 33,19 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatného a

vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach,
č. k.: AA 1340609 zo dňa 3.4.2003.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu písomné podanie zo dňa 20.11.2014, v ktorom oznámil, že
právo priznané exekučným titulom číslo AA 1340609 zo dňa 3.4.2003 zaniklo z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a
účinného do 30.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o

náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste bol vystavený dňa 3.4.2003 a v jeho poučení bolo uvedené, že
je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a nemožno sa voči nemu odvolať. Lehota na zaplatenie
uvedenej pokuty bola uvedená v poučení 15 dní. Táto lehota teda uplynula dňom 18.4.2003. Lehota na

vykonanie uvedeného rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok uplynula podľa § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného do 30.08.2008, dňom
3.4.2006. Ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká nárok na vymáhanie práva z uvedenéhorozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a nakoľko došlo k
zániku práva, konanie zastavil.

Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskovič, si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie celkovo vo výške

31,44 Eur.

SúdspravujúcsadotknutýmiustanoveniamiExekučnéhoporiadkunáhraduuplatňovanýchtrovexekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s exekučnou činnosťou, avšak súd

poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 281/2013 z 09.04.2013,
v ktorom Ústavný súd konštatoval: „výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje
predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu.
Platí to aj pre priznanie nároku na náhradu trov podľa § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203
Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha
súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd ako exekučný súd vylúčil
akékoľvek zavinenie vychádzajúc z toho, že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného
ani pri náležitej opatrnosti. Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie

nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o
vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie,
rozhoduje jeho intenzita. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie plne využíva
rozsah na voľnú úvahu a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku“, mu náhradu trov exekúcie nepriznal, poukazujúc na voľnú úvahu súdu pri rozhodovaní o

náhrade trov súdnemu exekútorovi zastavenej exekúcie. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie v
konkrétnom prípade vedenej na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,
z ktorého práva pre oprávneného a povinnosti pre povinného zanikli v dôsledku zákonnej preklúzie (§
88 ods. 3 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pre zaviazanie k povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie niektorého z účastníkov exekučného
konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) sú rozhodujúce zákonné ustanovenia upravujúce povinnosti
oprávneného pri náhrade trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku) a taktiež povinnosť povinného
na náhradu trov exekúcie, ktorá je upravená v § 197 v spojitosti s § 196 Exekučného poriadku.
Nakoľko v uvedenom prípade zastavenia exekučného konania v dôsledku preklúzie práva z exekučného

titulu (čím je daný zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku), tu nie je daný zákonný dôvod podľa Exekučného poriadku na základe ktorého by bolo možné
zaviazať oprávneného alebo povinného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému
tútopovinnosťvkonkrétnomprípadeexekučnéhokonanianiejemožnévyvodiťzožiadnehoustanovenia
§ 203 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo ani jeho zavinením (§ 203 ods. 1

Exekučného poriadku) ani z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S
poukazom na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, súd konštatuje, že hypotéza citovaného §203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov súdnemu exekútorovi,
keď tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo možné zaviazať k náhrade
oprávneného. Vo vzťahu k povinnosti na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi ku ktorej by bolo

možné zaviazať povinného tu rovnako nie je daný zákonný dôvod vyvodzujúc to zo samej skutočnosti
na základe ktorej došlo k zastaveniu exekučného konania - preklúzie práva z exekučného titulu čím
zaniklo právo ním priznané - (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP). Pri zachovaní zásady spravodlivosti nie je možné
zaväzovať k povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinného, ktorý nemôže znášať náklady exekúcie,
ktorej výkon je neprípustný predovšetkým s ohľadom na to, že povinný nenesie zodpovednosť za

to, že vlastný výkon exekúcie nebol úspešne ukončený v lehote určenej zákonom. Súdny exekútor
v skutkovo uvedenom prípade teda znáša trovy neúspešne skončenej exekúcie na vlastné náklady.
Zákonodarca v ustanoveniach Exekučného poriadku upravujúcich náhradu trov zastavenej exekúcie
nevylučuje možnosť nepriznania náhrady trov súdnemu exekútorovi, teda nie je v rozpore s účelom
a zmyslom zákona ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov neprizná súdnemu exekútorovi náhradu
vynaložených trov exekúcie, v prípade ak tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by

bolo možné zaviazať k náhrade oprávneného alebo povinného. Zároveň súd poukazuje na to, že od
začatia exekučného konania súdny exekútor v predloženom exekučnom spise zdokladoval len to, že
vydal upovedomenie o začatí exekúcie a následne len podal oznámenie o uplynutí prekluzívnej lehoty
na vymoženie pohľadávky, pričom v predloženom exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne písomnosti
preukazujúce, že by súdny exekútor vykonal akúkoľvek majetkovú lustráciu povinného.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery exekučnej veci oprávneného voči povinnému
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Súd exekučné konanie zastavil podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a zároveň s odkazom na vyššie uvedené náhradu
trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súd spravujúc sa voľnou úvahou pri
rozhodovaní nenašiel žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle Exekučného poriadku pre ktorý by bolo

možné niektorého z účastníkov exekučného konania zaviazať k náhrade trov zastavenej exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku).

Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne
v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1O.s.p.).Pokiaľzákonprepodanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).