Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203995
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7112203995.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci
žalobkyne: X. S., K.. XX.XX.XXXX, S. X, S., proti žalovanému: Rozhodcovský súd pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o., Mlynská 2, Košice, o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.2.2011 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
žalovaného sp.zn. EP 70680/09 z 10.11.2011, ktorý jej bol doručený 30.1.2012 a ktorým bola zaviazaná
zaplatiť EOS KSI Slovensko s.r.o. (žalobcovi) sumu 812,45 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.5.2009
do zaplatenia a zmluvnú pokutu 81,24 eur a nahradiť trovy konania 49,43 eur. Zrušenia rozsudku sa
žalobkyňa domáha z dôvodu, že bol porušený § 40 ods. 1 písm. e) a g) ZRK, teda že nebola zastúpená

zákonným zástupcom - nemohla sa brániť v konaní a že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní v tom zmysle, aby jej súd nevyhovel - jednak preto,
že žalovaný nemá procesnú spôsobilosť, nakoľko nie je v žiadnom zákone zadefinovaný a jednak
preto, že z právnej úpravy vyplýva, kto má byť účastníkom tohto konania a to majú byť tí účastníci,
ktorí boli účastníkmi v pôvodnom konaní, pretože po prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku súd
pokračuje v konaní vo veci a v nej rozhodne. Taktiež poukázal na to, že nie sú splnené podmienky

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle žalobného návrhu, nakoľko žalobkyňa nie je osobou,
ktorá má mať zákonného zástupcu. Nepreukázala ani žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali, že bola
porušená zásada rovnosti v rozhodcovskom konaní. V stanovenej lehote mala možnosť sa vyjadriť k
žalobe, nepreukázala žiadnu skutočnosť o tom, že dlh zanikol, predmetná pohľadávka bola postúpená
na žalobcu (v rozhodcovskom konaní).

Z kópie rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.,

Mlynská 2, Košice, sp.zn. EP 70680/09 z 10.11.2011 súd zistil, že daným rozsudkom rozhodcovský súd
vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: Jitka Kovalčíková,
nar. 14.10.1967, Košická 2, Kežmarok, o zaplatenie 893,69 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 812,45 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.5.2009 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu 81,24 eur a nahradiť trovy konania 49,43 eur.

Z písomného podania p. Jitky Kovalčíkovej z 5.6.2009 adresovaného rozhodcovskému súdu k sp.zn.

EP 70680/09, súd zistil, že menovaná sa k žalobe v rozhodcovskom konaní vyjadrila, uviedla, že je si
vedomá pohľadávky, ale nevie, komu dlhuje, keďže zmluvu podpísala so Slovenskou požičovňou a.s.,
tá sa neskôr pretransformovala na Consumer Finance Holding a.s., potom sa jej ozvala firma Ivan -vymáhanie pohľadávok a následne zase Consumer Finance Holding a.s., ktorá jej ponúkla možnosť dlh
uhradiť v 12 splátkach, na základe čoho p. Kovalčíková začala splácať mesačne po 100 Sk a napokon
sa jej ozvala EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá od nej požadovala splácanie toho istého dlhu.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZRK) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo

v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského
konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka
rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli
ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol

rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského
konaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť,g)bolaporušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom
rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa § 16 ods. 2 cit. zák. zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi

rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského
konania (ďalej len "žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických
alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty,
o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa ustanovenia § 90 prvá časť vety O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca

(žalovaný). Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom;
navrhovateľom (žalobcom) je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a odporcom
(žalovaným) je ten, koho navrhovateľ (žalobca) v návrhu (žalobe) za tohto účastníka konania označil.

Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v zákonnej lehote, avšak súd sa musel
v prvom rade vyporiadať s otázkou, či žalovaný je procesne spôsobilý byť účastníkom konania a či je

v danej veci pasívne legitimovaným.

Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti,
ktoré zákon priznáva účastníkom. Túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva
spôsobilosť mať práva a povinnosti; ten, kto nemá túto spôsobilosť (tzv. právnu subjektivitu), môže byť
účastníkom konania len vtedy, ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon.Ak podá na súde žalobu ten, kto v zmysle ustanovenia § 19 O.s.p. nie je spôsobilým byť účastníkom
konania, alebo žaloba smeruje proti takej osobe, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť. K takému nedostatku je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadnuť a konanie zastaviť (§

104 ods. 1 O.s.p.). V posudzovanej veci však o taký prípad nešlo.

Právnickouosoboujeajtakýsubjekt,oktoromtozákonneustanovuje,alemupriznávavlastnosti,ktorými
sa právnické osoby charakterizujú: názov, sídlo, vlastnú organizačnú štruktúru, vymedzenie orgánu
oprávneného riadiť ho a konať v jeho mene, vymedzenie vlastného majetku slúžiaceho na plnenie jeho
úloh, vymedzenie zodpovednosti za škodu spôsobenú inému a pod. (R NS SR sp.zn. 3 Cdo 68/01)

Právnickou osobou je podľa názoru súdu aj rozhodcovský súd, lebo ustanovenia ZRK mu priznávajú
vlastnosti právnickej osoby, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, aj keď ho ZRK výslovne za
právnickú osobu nevyhlasuje.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej

legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom
nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je
predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Podľa§43ods.1ZRKaksúdzrušírozhodcovskýrozsudokzdôvodovpodľa§40písm.a)ac),pokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z

citovaného ustanovenia je zrejmé, že účastníkmi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú tí istí
účastníci, ktorí boli účastníkmi (t.j. žalobcom a žalovaným) aj v rozhodcovskom konaní. V zmysle § 16
ods. 2 ZRK účastníkmi rozhodcovského konania sú tí, ktorí boli zmluvnými stranami, t.j. ktorí uzatvorili
zmluvu, z ktorej porušenia vznikol spor a na základe ktorej sú účastníci nositeľmi uplatneného práva
alebo povinnosti. Rozhodcovský súd bol rozhodcom, nie účastníkom rozhodcovského konania, teda

nemá pasívnu legitimáciu v danom súdnom spore. Z uvedeného dôvodu súd musel žalobu zamietnuť
bez preskúmania jej dôvodnosti.

Súd však podotýka, že v tomto konaní neskúmal, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou
podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o pôžičke č. 7001222 ani obchodné
podmienky, resp. rozhodcovská doložka sa v súdnom spise nenachádzajú. Súd dáva do pozornosti,

že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise /§ 268 O.s.p./, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/
alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko účastníci konania nežiadali rozhodnúť o povinnosti nahradiť im trovy konania, súd o ich trovách
nerozhodoval.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.