Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Šramelová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212010508
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212010508.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci proti obžalovanému T. K. - O. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 11.06.2014, sp.zn. 1T/167/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa

25.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. K.-O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §364 odsek 1 písm. a/

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 31. júla 2011 v čase okolo 19.30 hod. v obci F., okres M. K. po predchádzajúcej slovnej hádke sa
rozbehol na S. K., ktorý stál na ulici pred rodinným domom súpisného čísla XXX, posotil poškodeného S.
K., následkom čoho poškodený spadol na zem, pričom utrpel zranenia a to podpavučinový krvný výron
pravej spánkovo-temenno-záhlavnej oblasti, zakrvácanie ložiska v pravom čelnom laloku s okolitým

opuchom, krvavý výron pod tvrdou plenou vľavo v záhlaví, pomliaždenie pľúc obojstranne, presun
stredočiarovýchštruktúrdoľavaapomliaždeniepľúcobojstranne,ktorébolospôsobenépádomnaoblasť
ľavého záhlavia na zem a následne po páde došlo k presunu mozgového tkaniva a pretrhnutiu drobných
cievok a zakrvácaniu do popísaných častí mozgového tkaniva, podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia bolo zistené, že uvedené zranenia si vyžadujú dĺžku liečenia
nad 6 týždňov a s tým spojenú PN z dôvodu kontrolných CT vyšetrení, pričom v bežnom živote bol

obmedzený bolesťami pri pohybe v krčnej chrbtici, prítomné zhoršenie pamäti v zmysle zabúdania,
ďalej musel dodržiavať telesné šetrenie, vyvarovať sa zvýšenému tlaku v hlave, vyvarovať sa predklonu
a záklonu hlavy, z dôvodu pretrvávania nálezu je poškodený naďalej PN, pričom podľa znaleckého
posudku intenzita útoku nemusela byť silná.

Za to mu bol uložený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona pri použití § 41 odsek 1 Trestného zákona

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému S.

K. titulom bolestného vo výške 4.999 Eur a titulom vyúčtovania odmeny splnomocnenca poškodeného
vo výške 1.649 Eur.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný
na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
a následného oslobodenia spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajca poukázal na to, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že poškodený fyzicky zaútočil na obžalovaného s jednoznačným úmyslom ho
napadnúť a tiež aj jeho rodinu - chcel mu ublížiť a tiež jeho rodine. Vytrhol sa z rúk svojej matky Z.
K., pribehol k obžalovanému a k jeho rodine, päsťou pravej ruky ho chcel udrieť, obžalovaný sa uhol
priamemu úderu, ktorý ho šuchol pri uchu a potom ho opakovane udrel. Poukázal tiež na to, že matka
poškodeného Z. K. nevidela celý incident, nakoľko keď videla, že jej syn zaútočil na obžalovaného a
jeho rodinu vbehla do domu príbuznej a kričala, že poďte pomôcť, lebo S. sa chce biť. Aj táto skutočnosť

svedčí o tom, že práve poškodený predstavoval nebezpečenstvo pre obžalovaného a jeho rodinu.
Tvrdenie obžalovaného potvrdila svojou výpoveďou aj jeho manželka, ktorá jednoznačne uviedla, že jej
manžel poškodeného odsotil potom, ako druhýkrát na neho poškodený zaútočil. Svedkyňa si presne
nepamätala, kedy jej manžel dieťa odovzdal, či to bolo vtedy, keď jej manžela už druhýkrát chcel
poškodený udrieť alebo vtedy, keď si všimol, že poškodený sa k nemu agresívne približuje. Z týchto

tvrdení svedkyne nie je možné usudzovať jej zaujatosť.

Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Štefana Nováka, ktorý potvrdil, že závažné
zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj pádom na zem, nakoľko na tele poškodeného vôbec neboli
nájdené žiadne stopy po úderoch a po kopancoch.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov tiež poukázal na výpovede svedkov Z. K., E. K. a Z. Q., ktoré
považuje za účelové a to vzhľadom na tú skutočnosť, že na tele poškodeného sa nenachádzali žiadne
stopy po úderoch a kopancoch, ako tvrdili svedkyne, že obžalovaný poškodeného bil a na zemi kopal.

Z vykonaných dôkazov preto vyplýva, že obžalovaný konal v nutnej obrane - musel odvrátiť útok
mimoriadne agresívneho poškodeného na svoju osobu, ako aj na svoju manželku a dvojmesačné dieťa,
obžalovaný len chránil svoju rodinu, keď poškodeného od seba odsotil. Obžalovaný teda odvracal
trvajúci útok poškodeného, pričom obrana nebola neprimeraná útoku, obžalovaný ho iba odsotil i
v prípade, že by obžalovaný odvrátil útok poškodeného neprimeraným spôsobom, by nebol trestne

zodpovedný, lebo by konal v silnom citovom rozrušení. V nadväznosti na uvedené úvahy neobstojí ani
právna kvalifikácia výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona.

Zástupkyňa krajského prokurátora v Trnave navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou už zaoberal, keď uznesením sp.zn. 3To/131/2013, zo
dňa 21.01.2014 zrušil rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 06.05.2013 a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poukázal na to, že v súvislosti so zmenou právnej
kvalifikácie (obžaloba podaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona) súd
I. stupňa nedôsledne upravil skutkovú vetu napadnutého rozsudku. Poukázal pritom na závery znalca
MUDr. Štefana Nováka a nariadil súdu I. stupňa ustáliť mechanizmus zranenia poškodeného.

Po zrušení veci súd I. stupňa opätovne vypočul obžalovaného, svedkyňu A. K.-O., poškodeného S.

K., svedkyňu Z. K., svedkyňu E. K., svedkyňu Z. Q., svedka T. N. a doplnil listinné dôkazy. Pri svojom
rozhodnutí vychádzal z toho, že poškodený bol v kritickom čase značne pod vplyvom alkoholu, podľa
vyjadrenia Z. K. tento nepožíva alkoholické nápoje avšak kritického dňa vypil zrejme väčšie množstvo,
a sám si na okolnosti incidentu nepamätá, pri chôdzi ho musela matka držať, aby nespadol, pričom honahnevala najmä skutočnosť, že obžalovaný prešiel okolo s osobným motorovým vozidlom dosť veľkou
rýchlosťou. Poškodený na neho najskôr reagoval slovne, potom obžalovaný prišiel k nemu a došlo k
ďalšiemu incidentu. Vzhľadom na závery znalca MUDr. Štefana Nováka súd I. stupňa ustálil skutkový

stav tak, že obžalovaný poškodeného sotil, v dôsledku čoho spadol a pri páde utrpel zranenia ako sú
konštatované v lekárskych správach, v znaleckom posudku a vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav podľa názoru krajského súdu nie je možné konanie
obžalovaného posudzovať ako konanie v nutnej obrane.

Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Vzhľadom na okolnosti predchádzajúce konfliktu, spôsob, akým sa konflikt odohral, nemožno totiž
konštatovať, že v danom prípade t.j. prítomnosti viacerých osôb a s ohľadom na opilosť poškodeného,

poškodený nepredstavoval pre obžalovaného hroziace nebezpečenstvo. Naopak obžalovaný videl, že
poškodený je značne pod vplyvom alkoholu, že nebol schopný ani samostatnej chôdze a že nemusí
vyvinúť ani silnú intenzitu, aby poškodenému zabránil k prípadným útokom.

Z uvedených dôvodov krajský súd považuje vinu obžalovaného za preukázanú a súd I. stupňa vzhľadom

na závery vykonaného dokazovania správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d/ Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona.

Súd I. stupňa nepochybil ani pri určení druhu trestu a jeho výmery, keď uložil obžalovanému trest odňatia

slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30
mesiacov.

Vychádzal pritom z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a dostatočne prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

V súlade so zákonom je aj výrok o náhrade škody, ktorým zaviazal obžalovaného k náhrade škody
poškodeného titulom bolestného a titulom vyúčtovania odmeny splnomocnenca poškodeného, ktorej
výška bola vykonanými dôkazmi preukázaná.

V zmysle ustanovenia § 288 odsek 2 Trestného poriadku ďalej súd I. stupňa so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal poškodeného na konanie o veciach občianskoprávnych.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.