Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/80/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110225473
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4110225473.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y.D., bytom I., G.. XX, zast. JUDr. René Hudzovičom,

advokátom, Nitra, Štefánikova trieda č. 49, proti odporcovi: Dong Jin Precision Slovakia, s.r.o., so sídlom
Dolná Streda, Galantská č. 592, IČO: 35856866, zast. ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova
č.5, Bratislava, IČO: 35975016, o ochranu osobnosti, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000 eur ako nemajetkovú ujmu za porušenie
jeho práva na zdravie, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy na zaplatenie sumy 50.000 eur a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že na pracovisku odporcu utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého sa stal invalidným, s vážnymi
zdravotnými následkami. K úrazu prišlo vinou odporcu, ktorý sa dopustil viacnásobného porušenia
povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Protiprávnym
zásahom odporcu bolo porušené jeho právo na ochranu osobnosti, najmä právo na zdravie a na
plnohodnotný život, pričom následky zásahu nie je možné úplne odstrániť morálnou satisfakciou, keďže

žiadna forma zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená
vzniknutá nemajetková ujma na jeho osobnosti.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že návrhom sa domáha ochrany osobnostného
práva navrhovateľa, na základe zásahu do jeho osobnosti, spočívajúcom v úraze, ktorý utrpel a ktorý
mal vážne následky. Úraz zasiahol navrhovateľov osobný, rodinný, spoločenský a pracovný život,
a to v mladom veku, kedy mal iba 30 rokov. Navrhovateľ neustále pociťuje dôsledky tohto zásahu,
dokonca tieto sa ešte stupňujú, pretože pociťuje strach z ďalšej existencie, z budúcnosti, z nemožnosti

získať zamestnanie, stal sa izolovaný, osamotený, bez priateľov a partnerky, čo u neho vyvoláva pocit
beznádeje. Stretáva sa tiež s prejavmi, ktoré vníma ako ponižovanie a cíti sa menejcenný, keď naňho
ľudia hľadia ako na mrzáka. Tieto stavy vníma ako zníženie vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.
Navrhovateľvdôsledkupoškodeniazdraviaatraumyprežívaduševnéútrapynepretržite.Stratilmožnosť
viesť riadny rodinný a súkromný život. Jeho pocity strachu a pocity, že sa s ním ľudia kontaktujú iba
zo súcitu a ľútosti mu bránia v tom, aby mohol nadväzovať partnerské a priateľské vzťahy. Následky
pracovného úrazu narušili jeho súkromnú sféru, vymizli u neho hodnoty ako je radosť, šťastie a naopak

žije s pocitmi úzkosti, strachu a zúfalstva. V danom prípade, vzhľadom na okolnosti a vážne následky
úrazu, nie je morálne zadosťučinenie postačujúce, preto má navrhovateľ nárok na nemajetkovú ujmu
vo výške uvedenej v návrhu.Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania uviedol, že u odporcu sa zamestnal dňa 2.7.2007 a dňa
3.10.2007 utrpel závažný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, keď na neho padli vrecia o hmotnosti 1600
kg, pričom tento úraz zavinil odporca. Počas liečenia a aj neskôr ho spoločnosť ignorovala a nakoniec

to vyústilo do okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom súdnym rozhodnutím bolo určené,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Odporca mu do dnešného dňa neumožnil
pracovať. Zásah do osobnosti sa prejavuje vo viacerých oblastiach a to predovšetkým v nepriaznivom
zdravotnom stave, ktorý pretrváva a obmedzuje ho v reálnom živote. Úraz zanechal na ňom aj následky
duševné, pre ktoré navštevuje psychológa, psychiatra a berie antidepresíva. Vo veku 30 rokov sa stal

invalidný a aj v spoločnosti sa o ňom rozpráva ako o mrzákovi, čo ho ponižuje a je mu nepríjemné, keď
vníma pohľady ostatných ľudí, ktorí ho ľutujú. Tento pocit znevažuje jeho vlastnú dôstojnosť. Zdravotné
obmedzenia sú viditeľné aj navonok, chodí s barlou, nemôže dlho chodiť, stáť, ani sedieť a dvíhať
určité bremená. Má viditeľné deformácie členku a bez použitia barly podskakuje, zakopáva a nemôže
nosiť ani topánky, iba tenisky s rovnou podrážkou. Prežíva sústavne bolesť a to nie len telesnú, ale
hlavne duševnú, keďže neustále žije v strachu z budúcnosti a zároveň prežíva aj traumu z minulosti, z

úrazu, keďže počas úrazu bol pri plnom vedomí a uvedomoval si, že je pod stohmi a že "odchádza
z neho život". Táto situácia sa mu v mysli stále vracia, v noci sa budí. Stav v ktorom sa nachádza ho
trápi, cíti sa nešťastne, prežíva úzkosti, je smutný, sklamaný a má pocit menejcennosti. V dôsledku
úrazu má pred sebou nevyriešené otázky súvisiace s budúcim životom, s pracovným zaradením, ale aj
so založením rodiny. V súkromnom živote pracovný úraz ovplyvnil aj jeho citový život, ťažko nadväzuje

známosti, znížilo sa mu sebavedomie, neverí si, prežíva duševné útrapy a má depresie. Nemôže sa
zapájať do kultúrnych, duchovných, spoločenských akcií, chodiť na zábavy, plesy a diskotéky, hoci na
takétoudalostivminulostichodilrád. Predúrazom bolregistrovanýfutbalista,chodil lyžovať,korčuľovať
sa, na turistiku a tieto športy v súčasnej dobe nemôže vykonávať. Toto všetko mu v osobnom živote
chýba, je z toho veľmi smutný, nešťastný a to čo sa mu stalo považuje za vážny zásah do svojho zdravia

a súkromia, keďže nemôže viesť plnohodnotný život.

Právny zástupca odporcu uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený, pretože vyplýva
z pracovného úrazu, pričom existujú špeciálne právne prostriedky vyplývajúce z pracovnoprávnych
a sociálnych predpisov, ktorými sa tieto nároky uspokojujú a navrhovateľovi jednotlivé nároky na

náhradu škody na zdraví už aj boli odškodnené a to na základe rovnakých skutkových okolností ako
sú uvedené v návrhu. Navrhovateľ bol odškodnený za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
pričom sa s poisťovňou dohodol iba na 30% - nom zvýšení SSU. Je preto nelogické, že si uplatňuje
nárok prostredníctvom ďalšieho inštitútu, keď nevyužil ani tie možnosti, ktoré mal. Ak by mu bolo z
titulu ochrany osobnosti poskytnuté odškodné, išlo by o nesystémové navyšovanie nárokov a dvojité

odškodné za to isté. Inštitút ochrany osobnosti je možné použiť iba vo výnimočných prípadoch, keď
by odškodnenie následkom úrazu prostredníctvom špeciálnych predpisov nebolo dostatočné, čo nie je
tento prípad, pretože navrhovateľ nevyužil ani všetky možnosti dané špeciálnymi zákonmi. Poukázal i na
to, že uplatnený nárok je vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa značne neprimeraný. Navrhovateľ je
stálezamestnancomodporcuajemuvyplácanánáhradamzdy.Zamestnávateľmázáujemnavrhovateľa

zamestnávať a chce mu vytvoriť miesto, ktoré by bol schopný zastávať po pracovnom úraze, ale k tomu
je potrebná súčinnosť navrhovateľa, pretože je potrebné zistiť rozsah jeho zdravotného poškodenia, aby
sa mohlo vytvoriť pre neho vhodné miesto. Navrhovateľovi však chýba aktívny prístup k riešeniu svojej
situácie, skôr využíva systém a nemá až takú vôľu zapojiť sa do práce, pričom odporca nemôže niesť
zodpovednosť za jeho negatívny prístup k životu a negatívne vnímanie jeho situácie.

Súd v rámci dokazovania vypočul svedkov H.D., N.. T. W., N.. G.H., T. O., X. V. a T.. K. X.D..

Svedyňa H.D., matka navrhovateľa uviedla, že synovi sa po úraze život celkom zmenil. Je stále doma,
chodí po doktoroch a v súčasnej dobe nie je vylúčené, že sa bude musieť podrobiť ďalšej operácii. Medzi

ľudí nechce chodiť, pretože sa mu stalo, že ho nazvali kalika, alebo mrzák. Má bolesti, nohu má necitlivú
a aj pri chôdzi po dome zakopáva. Pred úrazom to bol veselý chlapec, hrával futbal, to bol pre neho celý
život. Teraz pociťuje strach, bojí sa čo príde v budúcnosti, či sa začlenení do spoločnosti, či si nájde
vhodné zamestnanie a pre tieto pocity sa trápi. Vzhľadom na jeho psychický stav mu boli naordinované
lieky a navštevuje pravidelne psychiatričku aj psychologičku. Syn sa jej zdôveruje so svojimi pocitmi a

prevažuje u neho strach z budúcnosti. Stratu možnosti spoločensky existovať, pomáhať rodine, venovať
sa futbalu a chodiť s kamarátmi von prežíva ťažko. Nie je mu to ľahostajné, stále sa nad všetkým
zamýšľa a vidieť na ňom že má starosti a trápi sa. Od úrazu nemá byť prečo šťastný a radostný. Domarozoberajú aj to, čo by mohol robiť teraz, aká práca by mu vyhovovala a čo by chcel robiť. Hovoril niečo
o úradníckej práci, kde by mohol chvíľu stáť, chvíľu sedieť, napr. niečo na mestskom úrade.

Svedkyňa N.. T. W. uviedla, že u odporcu pôsobí od roku 2006 ako externý autorizovaný bezpečnostný
technik.Vobdobí,kedydošlokúrazunapracoviskuodporcuužpôsobila,takžeoúrazevedela,podieľala
sa na šetrní vzniku úrazu a mala vedomosť aj o jeho následkoch. Navrhovateľa prvý krát videla
na jeseň 2008, kedy prišiel do spoločnosti na jednanie ohľadne jeho ďalšieho zaradenia. Spoločnosť
mala vytvorené určité predstavy o práci, ktorú mu ponúkli, pričom toto jednanie prebiehalo v pozitívnom

duchu. Navrhovateľ sa vtedy k ponúknutej práci nevyjadril a neprišlo k žiadnemu záveru. Jeho prístup k
zaradeniu do práce bol skôr negativisticky a k miestu ktoré mu bolo ponúknuté sa vyjadril nesúhlasne s
tým,žetonebudepozdravotnejstránkezvládať.Išlooprácupripočítači,kdemalrobiťevidenciuaobčas
zájsť do skladu alebo ostatných priestorov. Navrhovateľ pôsobil negatívne aj čo sa týka svojej vlastnej
budúcnosti, sám nemal predstavu čo by chcel robiť a neprišiel s tým, že by sa chcel na pracovnej pozícii
dohodnúť. Pamätá si, že navrhovateľ chcel nejaké odškodné, na čo zástupca spoločnosti reagoval s

ochotou, ale žiadali predloženie vyčíslenia nárokov. Navrhovateľ na jednaní pôsobil kľudne, vyjadroval
však nespokojnosť s tým, čo sa mu stalo. Pôsobil na ňu nešťastne, bolo vidieť že ho táto situácia trápi.
Tváril sa že má bolesti a vnímala ho ako utrápeného. O to viac ju prekvapilo, keď asi dva týždne po
jednaní navrhovateľa videla ako rezko kráčal po chodníku bez palice.

Svedok N.. G.H. uviedol, že navrhovateľa pozná, spoločne vyrastali, chodili do školy, spoločne športovali
a sú veľmi dobrí priatelia. On u odporcu pracoval v pozícii asistent manažéra výroby do roku 2011, kedy
skončil na základe dohody, ale dôvodom boli nezhody s vedením. Uviedol, že navrhovateľa úraz veľmi
zmenil, následky úrazu prežíva ťažko. Úraz bol vážny a keby nebol pri ňom kolega, mohol by byť mŕtvy.
Pred nehodou bol navrhovateľ spoločenský a veselý človek, venoval sa športu, spolu organizovali rôzne

aktivity, mali priateľov, chodili von a navrhovateľ mal vzťah s veľmi pekným dievčaťom. Toto sa však po
úraze zmenilo. Navrhovateľ je obmedzený vo všetkých aktivitách, od citových cez pracovné, športové aj
rodinné. Úraz ovplyvnil i jeho priateľské vzťahy, pretože sa už nechce do ničoho zapájať. Navrhovateľ je
zo svojej situácie nešťastný, bojí sa budúcnosti a toho, či sa mu vôbec podarí nájsť si prácu, pretože ak
chce pracovať musí mať vytvorené osobitné podmienky. Potvrdil, že na jednaní firmy s navrhovateľom

bol prítomný jeden krát a vtedy sa hľadalo všetko možné, len nie pracovné miesto pre navrhovateľa. Z
celkovej atmosféry mal dojem, že organizácia nemala záujem riešiť situáciu navrhovateľa a nemali ani
záujem ho zamestnať a vytvárať mu miesto. Navrhovateľ je pracovitý, počas školy chodil na brigády,
robil aj podradné práce a pomáhal tiež doma. Navrhovateľ má teraz negatívny prístup k životu, ale pred
úrazom taký nebol. Bol veselý, človek za každú srandu a dobrý športovec. Navrhovateľ by robiť chcel

ale potrebuje prácu, ktorá nebude fyzicky náročná.

SvedokT.O., priateľnavrhovateľa uviedol,ženavrhovateľbolfutbalista,spoločne chodievalinazápasy,
na športové podujatia, na nohejbal, cvičiť do telocvične, pretože navrhovateľ je športovec a pred úrazom
sa športu venoval. Vždy bol aktívny, angažoval sa do športových akcii, vyvíjal činnosti smerujúce k

organizovaniu akcií, podujatí, žil športom a zábavou, bol to taký živel. Navrhovateľ bol spoločenský typ,
aktívny, plný energie, ale od úrazu sa všetko zmenilo, navrhovateľ pociťoval celú situáciu ako že "utiekol
hrobárovi z lopaty". To, čo sa stalo, na ňom zanechalo stopy. Teraz sa vyhýba spoločnosti, nemá už
taký elán a ani mu to nedovoľuje zdravie. Je nekomunikatívny, smutný, uzavretý, povie len to, čo musí
a prevažuje u neho negatívna nálada, je to celkom iný človek ako bol pred úrazom. Aj okolie na neho

reaguje inak, berú ho ako invalida, dokonca ho raz jeden človek nazval "mrzákom", čo ho tak zobralo, že
sa ešte viac vyhýba ľuďom. Navrhovateľ po úraze stratil chuť do života, cíti sa menejcenný a vyskytujú
sa u neho aj obavy o budúcnosť, čo bude s ním po stránke finančnej, či sa bude môcť zapojiť do práce
a ako bude fungovať.

Svedok X. V. uviedol, že je navrhovateľov dlhoročný priateľ. Navrhovateľ bol pred úrazom normálny
chalan, ktorý sa rád zabával. V spoločnosti bol stredobodom pozornosti, žil naplno, bol to športovec,
ktorý sa venoval futbalu, mal perspektívne výsledky, medzi ľuďmi bol obľúbený. Po úraze sa zmenil o 180
stupňov. Je doslova čudný, negatívne naladený, vyhýba s spoločnosti, nechce nikam ísť, uzatvára sa
sám v sebe, na nič sa neteší, radosť u neho neexistuje. So svojimi pocitmi sa občas zdôveril a hovoril,

že radšej ho mohlo zabiť, než by mal takto žiť. Navrhovateľ je celkom bez života, zväčša hovorí o svojich
negatívnych pocitoch a prežíva depresívne stavy. Do spoločnosti nechodí, pretože sa cíti menejcenný.
Chuť do roboty má, robiť by chcel, vyrastal na dedine a k práci bol vedený od malička.Svedok T.. K. X.D. uviedol, že pracuje u odporcu ako personálny manažér a navrhovateľa pozná ako
zamestnanca, ktorého prijímali v roku 2006-2007. Pamätá si, že už vtedy ho zarazilo, že človek s
vysokoškolským vzdelaním má záujem o takú prácu, ktorá je pre neho podradná a tiež ho zaujalo, že

z jeho životopisu neboli cítiť žiadne pracovné návyky. Navrhovateľ pracoval štandardne, sťažnosti na
jeho prácu neboli. Ešte pred úrazom, keď sa s ním stretol náhodou na obede, cítil, že nemá žiaden
optimizmus, radosť zo života, pripadal mu frustrovaný, ako človek s negatívnym prístupom k životu.
Po úraze počas hospitalizácie s nimi nekomunikoval, prišiel asi rok po úraze s tým, že žiadal nejaké
odškodné a hoci už nebol žiaden zákonný dôvod na ďalšie plnenie, chápali jeho postavenie a žiadali,

aby svoje nároky špecifikoval a vyčíslil. Navrhovateľ toto odmietol a nedostali od neho žiadne písomné
podklady k ďalšiemu odškodneniu. Koncom roka 2008 mu končila podporná doba, tak mu vytvorili
pracovné miesto "kontrolór výroby", ktoré bolo vytvorené umelo pre neho, pretože to bolo miesto, kde
by mohol sedieť, stáť aj chodiť, sám si manažovať prácu a čas a navyše by miesto zodpovedalo aj
jeho vzdelaniu. Toto navrhovateľovi oznámili, pričom on opätovne nastúpil na PN a do práce prišiel
až začiatkom roka 2010 a za celé toto obdobie vôbec s nimi nekomunikoval a ani sa nevyjadril k

pracovnému miestu, ktoré pre neho vytvorili. Keď prišiel do práce oznámil, že s pracovným miestom
nesúhlasí. Z jeho reakcie mal pocit, že sa nechce zamestnať a pracovať sa mu vlastne ani nechce.
Navrhovateľ pri stretnutí v máji 2011 nepôsobil ako človek s pocitom menejcennosti, práve naopak,
pôsobil sebavedomo a neprístupne k tomu, aby sa dohodli na veciach súvisiacich s jeho pracovným
zaradením. Nevedeli sa dohodnúť ani čo chce robiť, ako chce robiť, chýbal konštruktívny dialóg. Podľa

jeho názoru navrhovateľ pracovať nechce a ide z jeho strany o zneužívanie systému. Pokiaľ by ho
mal porovnať s inými pracovníkmi po pracovných úrazoch a to aj s vážnejšími následkami, tak títo sú
oproti navrhovateľovi doslova draví do práce. Vo firme zamestnávajú aj ľudí, ktorí majú viac ako 70%
postihnutie a napriek tomu majú k životu iný prístup ako navrhovateľ.

Zo správy z Psychiatrickej ambulancie T.. W. W. vyplýva, že navrhovateľ stratu zdravia zmenu kvality
života prežíva depresívne, trpí úzkosťami, stálymi spomienkami na okolnosti úrazu, ktoré sa mu vnucujú
a poruchami spánku. Jeho zdravotný stav si vyžaduje medikamentóznu liečbu.

Zo správy Ambulancie klinickej psychológie L.. Q. L. vyplýva, že u navrhovateľa bola diagnostikovaná

postraumatická stresová porucha so závažným depresívnym prežívaním v dôsledku ťažkého
pracovného úrazu. Okrem prejavov depresie dominujú u neho znaky postraumatickej stresovej poruchy
- úzkosť, vnútorné napätie, poruchy spánku, plačlivosť, desivé úzkostné sny, nutkavé znovuprežívanie
traumatickej udalosti v predstavách. Pracovný úraz, fyzické i psychické dôsledky negatívne ovplyvnili
kvalitu života navrhovateľa, invalidizácia posunula sebaobraz výrazne negatívnym smerom s ťažkými

poruchami sebahodnotenia, podceňovania, neistoty, obáv, nemožnosť adekvátne sa realizovať v
pracovnom i osobnom živote.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dokladmi a to pracovnou zmluvou zo dňa
2.7.2007, protokolom Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 17.1.2007, rozhodnutím sociálnej poisťovne

č. 7708086760 zo dňa 10.10.2008, lekárskou správou zo dňa 24.9.2008, oznámením soc. poisťovne
zo dňa 3.12.2009, konečnou lekárskou správou zo dňa 17.12.2008, prepúšťacou správou, správou
z diagnostického centra Jessenius, EMG vyšetrením, lekárskou správou zo dňa 31.3.2009, nálezom
zo dňa 14.4.2009, lekárskou správou zo dňa 28.1.2009, kontrolným rehabilitačným vyšetrením zo
dňa 22.9.2009, vyšetrením zo dňa 25.2.2010, lekárskou správou zo dňa 1.3.2010, rozhodnutím

ÚPSVaR Nitra zo dňa 20.4.2009, parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím,
preukazom Slov. futbalového zväzu, potvrdením soc. poisťovne zo dňa 13.10.2010, potvrdením o výške
príjmu zo dňa 29.4.2010, potvrdením o nemocenských dávkach zo dňa 8.2.2010, potvrdením o vyšetrení
zo dňa 3.2.2010, rozhodnutím soc. poisťovne zo dňa 11.12.2008, 10.12.2009, mzdovým listom
navrhovateľa za r.2011, potvrdením o úrazových dávkach zo dňa 6.3.2012 za obdobie od 3.10.2007 do

31.12.2011, potvrdením o úrazovej rente zo dňa 6.3.2012, záznamom zo stretnutia - rokovanie o novom
pracovnom mieste - fotokópia, výpisom z OR Okresného súdu Trnava zo dňa 31.8.2012, správou z
psychiatrickej ambulancie zo dňa 2.10.2012, správou z psychologického vyšetrenia zo dňa 3.10.2012,
pripojeným spisom OS Galanta sp. zn. 25 C 198/2010, spisovým materiálom Soc. poisťovne.

Súd návrh odporcu na vypočutie svedka P.B., konateľa agentúry právno-bezpečnostných služieb
a nariadenie kontrolného psychologického a psychiatrického vyšetrenia zamietol, nakoľko rozsah
vykonaného dokazovania považoval za dostatočný pre objektívne posúdeniu a rozhodnutie vo veci.Na základe vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu navrhovateľom označených svedkov, na ktoré
dôkazy, napriek námietke právneho zástupcu opierajúcu sa o ustanovenie § 118a OSP, prihliadol, keďže
výsluch svedkov bol ako dôkaz zo strany navrhovateľa označený a navrhovaný už v žalobe a aj na

prvom pojednávaní, súd zistil tento skutkový a právny stav.

Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 2.7.2007, vo funkcii
scrapman s miestom výkonu práce v Dolnej Strede, Galantská 592. Dňa 3.10.2007 utrpel na pracovisku
pracovný úraz, keď v sklade materiálu, kde sa nachádzal, sa zo stohu s uskladnenými vrecami náhle

zosunuli dve vrecia, každé o hmotnosti 800 kg a spadli na navrhovateľa. V dôsledku uvedeného došlo
k poškodeniu zdravia navrhovateľa a to otvorenej luxácii pravého členka III. st., ktorá bola riešená
operačne, porušeniu funkcie pohybu v končatine, flexia plantárna a dorzálna 10st., k strate citlivosti
pravého chodidla s parestéziami a k zlomenine tela stavca L 4 s účinkom na statiku s príznakmi
nervového dráždenia, slabosťou svalového korzetu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 45 %. Z protokolu Inšpektorátu práce Trnava o vyšetrení príčin tohto závažného pracovného

úrazu zo dňa 17.1.2008 vyplýva, že na strane zamestnávateľa došlo k porušeniu bezpečnostných
predpisov, keď používaný spôsob skladovania veľkoobjemových vriec s granulátom nebol v súlade
s bezpečnostnými predpismi, pretože vrecia na paletách boli posunuté mimo pôdorys palety, palety
boli mechanicky poškodené a vrecia neboli zaistené proti zosunutiu, čím nebola zaručená stabilita
stohu a tým ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zamestnávateľom vypracovaný a vydaný

skladový poriadok neobsahoval v plnom rozsahu požiadavky na skladovanie veľkoobjemových vriec
ustanovené platnými právnymi predpismi a technickými predpismi. Zamestnávateľ nepredložil žiaden
doklad, ktorým by preukázal nosnosť drevených paliet, ktoré používal pri stohovaní veľkoobjemových
vriec s granulátom. Následkom pracovného úrazu sa navrhovateľ stal od 12.9.2008 invalidným a
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2008 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške

2.568,- Sk / 85,30 eur/ a od 1.1.2010 vo výške 94,10 eur. Sociálna poisťovňa Galanta vyplatila
navrhovateľovináhraduzabolesťvovýške2.541,33eur,náhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
vo výške 8.519,96 eur, náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 966,70 eur, za obdobie
od 3.10.2007 do septembra 2008 mu bol vyplatený úrazový príplatok spolu vo výške 51.063,- Sk /
1.693,07 eur/ a v nasledujúcom období mu bola vyplácaná mesačná úrazová renta. Nároky na ktoré

má navrhovateľ právo v zmysle pracovnoprávnych a sociálnych predpisov odškodnené boli. Pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu trvá, doposiaľ však nebol zaradený na pracovné miesto zodpovedajúce
jeho zdravotnému stavu.

Vychádzajúczobsahunávrhuvovecisamejjezrejmé,žepredmetomtohtonávrhujenároknavrhovateľa

na nemajetkovú ujmu v zmysle ustanovení § 11 a nasl. OZ.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými hodnotami osobnosti
každej fyzickej osoby sú predovšetkým život, zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, ako aj

súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného
osobnostného práva, môže v prípade, že došlo k zásahu do tohto práva, využiť právne prostriedky
ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 13 OZ a prichádzajú do úvahy vtedy, ak je
spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére.
Zákon v ustanovení § 13 ods.2 OZ pripúšťa možnosť podania návrhu na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, pokiaľ by morálne zadosťučinenie v zmysle § 13 ods.1 OZ bolo preukázateľne
nepostačujúce a strácalo by svoju účinnosť a funkčnosť. Dôvodom pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy je zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere, tento
dôvod je však uvedený iba demonštratívne, preto súd môže nemajetkovú ujmu podľa tohto zákonnéhoustanovenia priznať aj v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť
a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Prípustnosť peňažnej
satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s citeľným znížením

postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie
nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti nie je nárokom na náhradu škody a preto nemôže ísť
o totožný alebo duplicitne uplatnený nárok, ktorý už navrhovateľovi odškodnený bol. Nároky z titulu

práva na náhradu škody ( bolestne a sťaženie spoločenského uplatnenia) sú celkom odlišné nároky,
pričom je vecou navrhovateľa, či si ich uplatnil a v akom rozsahu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby,
preto súd nárok navrhovateľa z dôvodu odporcom namietanej duplicity zamietnuť nemohol.
Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, zavinenie

sa nevyžaduj a predpokladom vzniku práva na použitie sankcií k ochrane osobnostnej sféry fyzickej
osoby za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je: 1./ existencia zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnostných práv fyzickej osoby (spočívajúca v poškodení zdravia žalobcu), 2./
protiprávny alebo neoprávnený charakter zásahu spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za

narušenie osobnostných práv žalobcu a 3./ príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a touto
ujmou, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv fyzickej osoby.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci bol zistený neoprávnený zásah do
práva na zdravie, ktoré je chránené ako základná hodnota osobnosti každej fyzickej osoby v zmysle § 11
OZ, keď bolo preukázané, že dňa 3.10.2007 došlo k pracovnému úrazu a zraneniu navrhovateľa, pričom

za vznik pracovného úrazu zodpovedá zamestnávateľ, ktorý porušil stanovenie § 6 ods.1 písm. d/ a j/
zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keď veľoobjemové vrecia nesprávne skladoval a nedostatočne zabezpečil proti zosunutiu. Pracovný
úraz nespôsobil iba fyzické zranenia, ale zanechal vážne následky v osobnostnej (nemajetkovej )
sfére navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že pociťuje ujmu už tým, že sa stal pracovný úraz, ktorý sa

mu neustále v mysli vybavuje a pri ktorom došlo k vážnemu poškodeniu jeho zdravia a to otvorenej
luxácii pravého členka a zlomenine tela stavca L 4. Poukázal na to, že nežije životom ako zdravý človek,
nemôže sa zaradiť do riadneho pracovného procesu, keďže má zdravotné obmedzenia, nemôže riadne
spoločensky žiť a športovať, hoci pred poškodením zdravia športoval a rád hrával futbal. Obmedzenie
pociťuje aj v tom, že nemôže dlho chodiť, stáť ani sedieť, pri chôdzi používa barlu, inak zakopáva a

podskakuje a nemôže nosiť ani štandardnú obuv. Úraz vážne poznačil i jeho psychiku, trpí depresiami,
úzkostnými stavmi, ťažkými poruchami sebahodnotenia, pocitmi menejcennosti, podceňovania, neistoty
a strachu z budúcnosti.
Keďže podľa názoru súdu v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože nesporne došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa

vyššie popísaným spôsobom, ide o právo na zdravie chránené ustanovením § 11 OZ, k vzniku ujmy t.j. k
poškodeniuzdravianavrhovateľadošlo porušenímprávnejpovinnostiodporcuamedziexistenciouujmy
a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť, považoval súd návrh za opodstatnený. Vzhľadom
k závažnosti dôsledku neoprávneného zásahu, ktorý v značnej miere znížil jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti, možno konštatovať, že satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 OZ nie je postačujúca a

preto boli splnené podmienky ustanovenia § 13 ods. 2 OZ pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch. V danej veci došlo k ťažkému poškodeniu zdravia navrhovateľa, ktoré má trvalé následky s
prognózou zhoršovania zdravotného stavu vekom. Tým došlo k zásahu do chráneného práva žalobcu
- práva na zdravie v zmysle ust. § 11 OZ. Odstrániť následky neoprávneného zásahu nie je možné.
Nemajetková peňažná ujma v peniazoch patrí navrhovateľovi za utrpené pocity šoku, stresu, smútku z

trvalej straty zdravia a zmeny kvality života. Satisfakčná žaloba je potom prostriedkom na zmiernenie
týchto negatívnych následkov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa podľa § 13 ods. 2 OZ je daný
a v ďalšom sa potom zaoberal iba ustálením primeranej výšky nemajetkovej ujmy, ktorú určil na základe

voľnej úvahy súdu podľa § 136 OSP, pretože ide o nárok, ktorého výšku nemožno zistiť inak.

Pri určení výšky zadosťučinenia v peniazoch súd prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, prihliadol tiež kcharakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti a k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy.
Súdpriurčovanívýškypeňažnejnáhradyzohľadnil ajsprávypsychiatraapsychológa,zktorýchvyplýva,
že následkyúrazuznačneovplyvniliduševnýstavnavrhovateľa,znížilijehodôstojnosťavýraznezmenili

kvalitu jeho života. Zranenie, ktoré navrhovateľ utrpel je možno kvalifikovať ako ťažké, so zanechaním
trvalých následkov. Vzhľadom k týmto záverom je možné konštatovať, že k neoprávnenému zásahu
do práva na zdravie odporcu má značnú intenzitu a rozsah a jeho následky sú trvalé. Úraz utrpel
navrhovateľ vo veku 30 rokov, kedy sa jeho profesionálny život rozbiehal, rodinu ešte založenú nemal a
po úraze sa situácia v tomto smere značne sťažila. Na druhej strane ale súd zohľadnil, že navrhovateľ

síce utrpel trvalé poškodenie pohybového aparátu, ale nestratil schopnosť pohybovať sa a chodiť a ani
schopnosť pracovať, aj keď v zníženej miere a po vytvorení osobitných podmienok. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že výška navrhovateľom uplatneného nároku je neprimeraná,
pričom okolnostiam za ktorých k porušeniu práva na ochranu zdravia navrhovateľa došlo, podľa názoru
súdu zodpovedá priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, ktoré sa s ohľadom na zistený
skutkový stav javí ako primerané. Účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vyvážiť a zmierniť

nemajetkovúujmupeňažnouformouaplníajsatisfakčnúfunkciu,nejdevšakoreparáciucelejujmy,ktorú
navrhovateľ utrpel, ani o náhradu škody na zdraví, ktorá navrhovateľovi vznikla a bola aj odškodnená.
Zmyslom peňažného zadosťučinenia je výhradne iba zmiernenie a vyváženie následkov nemajetkovej
ujmy vzniknutej na osobnosti fyzickej osoby. Z vyššie uvedených dôvodov súd navrhovateľovi priznal
náhradu vo výške 20.000 eur a vo zvyšku, t. j. v časti 30.000 eur, návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd s poukazom na § 138 ods.1 OSP priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keď
na základe predložených dokladov dospel k záveru, že na priznanie oslobodenia boli splnené zákonné
podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.