Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/80/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110225473
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4110225473.13

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. T., bytom G. č. XX, XXX XX I., zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda č. 49, 949 01 Nitra, IČO:
36860697, proti odporcovi: Dong Jin Precision Slovakia, s.r.o., so sídlom Galantská č. 592, 925 63 Dolná
Streda, IČO: 35856866, zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO:
35955341, o ochranu osobnosti, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania v tomto znení:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.000 eur ako nemajetkovú ujmu za porušenie
jeho práva na zdravie, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy na zaplatenie sumy 50.000 eur a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že na pracovisku odporcu utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého sa stal invalidným, s vážnymi
zdravotnými následkami. K úrazu prišlo vinou odporcu, ktorý sa dopustil viacnásobného porušenia
povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Protiprávnym

zásahom odporcu bolo porušené jeho právo na ochranu osobnosti, najmä právo na zdravie a na
plnohodnotný život, pričom následky zásahu nie je možné úplne odstrániť morálnou satisfakciou, keďže
žiadna forma zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená
vzniknutá nemajetková ujma na jeho osobnosti.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniavovecioboznámenímsa slistinnýmidokladmiato pracovnou

zmluvou zo dňa 2.7.2007, protokolom Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 17.1.2007, rozhodnutím
sociálnejpoisťovneč.7708086760zodňa10.10.2008,lekárskousprávouzodňa24.9.2008,oznámením
soc. poisťovne zo dňa 3.12.2009, konečnou lekárskou správou zo dňa 17.12.2008, prepúšťacou
správou, správou z diagnostického centra Jessenius, EMG vyšetrením, lekárskou správou zo dňa
31.3.2009, nálezom zo dňa 14.4.2009, lekárskou správou zo dňa 28.1.2009, kontrolným rehabilitačným
vyšetrením zo dňa 22.9.2009, vyšetrením zo dňa 25.2.2010, lekárskou správou zo dňa 1.3.2010,

rozhodnutím ÚPSVaR Nitra zo dňa 20.4.2009, parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím, preukazom Slov. futbalového zväzu, potvrdením soc. poisťovne zo dňa 13.10.2010,
potvrdením o výške príjmu zo dňa 29.4.2010, potvrdením o nemocenských dávkach zo dňa 8.2.2010,
potvrdením o vyšetrení zo dňa 3.2.2010, rozhodnutím soc. poisťovne zo dňa 11.12.2008, 10.12.2009,
mzdovým listom navrhovateľa za r.2011, potvrdením o úrazových dávkach zo dňa 6.3.2012 za obdobie
od 3.10.2007 do 31.12.2011, potvrdením o úrazovej rente zo dňa 6.3.2012, záznamom zo stretnutia

- rokovanie o novom pracovnom mieste - fotokópia, výpisom z OR Okresného súdu Trnava zo
dňa 31.8.2012, správou z psychiatrickej ambulancie zo dňa 2.10.2012, správou z psychologickéhovyšetrenia zo dňa 3.10.2012, pripojeným spisom OS Galanta sp. zn. 25 C 198/2010, spisovým
materiálom Soc. Poisťovne a s prihliadnutím na výpoveď účastníkov konania a svedkov rozhodol vec
rozsudkom č.k. 8 C 80/2010-167 zo dňa 14.11.2012 tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do 3

dní od právoplatnosti rozsudku nemajetkovú ujmu za porušenie jeho práva na zdravie vo výške 20.000
eur a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 11, § 13 ods.12 a 3 Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že bol zistený neoprávnený zásah do práva na zdravie, ktoré je chránené ako základná

hodnota osobnosti každej fyzickej osoby v zmysle § 11 OZ, keď bolo preukázané, že dňa 3.10.2007
došlo k pracovnému úrazu a zraneniu navrhovateľa, pričom za vznik pracovného úrazu zodpovedá
zamestnávateľ, ktorý porušil stanovenie § 6 ods.1 písm. d/ a j/ zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď veľoobjemové vrecia
nesprávne skladoval a nedostatočne zabezpečil proti zosunutiu. Pracovný úraz nespôsobil iba fyzické
zranenia, ale zanechal vážne následky v osobnostnej (nemajetkovej ) sfére navrhovateľa tým, že si

vybavuje okolnosti vzniku pracovného úrazu, trpí depresiami, úzkostnými stavmi, ťažkými poruchami
sebahodnotenia, pocitmi menejcennosti, podceňovania, neistoty a strachu z budúcnosti a vzhľadom
k zraneniu - otvorenej luxácii pravého členka a zlomenine tela stavca L 4 nemôže žiť životom ako
zdravý človek, nemôže sa zaradiť do riadneho pracovného procesu, keďže má zdravotné obmedzenia,
nemôže riadne spoločensky žiť a športovať. Súd mal zato, že boli splnené všetky zákonom stanovené

predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože k poškodeniu zdravia navrhovateľa
došlo porušením právnej povinnosti odporcu, pričom medzi existenciou ujmy a protiprávnym konaním
existuje príčinná súvislosť. S poukazom na závažnosť dôsledku neoprávneného zásahu, ktorý v značnej
miere znížil jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, možno konštatovať, že satisfakcia v zmysle § 13
ods. 1 OZ nie je postačujúca a preto boli splnené podmienky ustanovenia § 13 ods. 2 OZ pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch a to za utrpené pocity šoku, stresu, smútku z trvalej straty zdravia a
zmeny kvality života. Pri ustálení primeranej výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal s ustanovenia §
136 OSP a prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy, vek navrhovateľa v čase utrpenia pracovného úrazu
a okolností za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, ako
aj k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, zohľadniac správy psychiatra a psychológa, z

ktorých vyplýva, že následky úrazu značne ovplyvnili duševný stav navrhovateľa, znížili jeho dôstojnosť
a výrazne zmenili kvalitu jeho života. Na druhej strane ale zohľadnil aj to, že navrhovateľ síce utrpel
trvalé poškodenie pohybového aparátu, ale nestratil schopnosť pohybovať sa a chodiť a ani schopnosť
pracovať, aj keď v zníženej miere a po vytvorení osobitných podmienok. Súd tak dospel k záveru, že za
primeranú výšku nemajetkovej ujmy možno považovať sumu 20.000 eur a vo zvyšku t.j. v časti 30.000

eur návrh zamietol.

Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca a to iba v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel, t.j. v
ostatnýchvýrokoch,tedavzamietajúcejčasti,akoaj včastipriznaniaoslobodeniaodsúdnychpoplatkov
zostal rozsudok právoplatný dňa 29.11.2013.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k.9 Co 77/2013-249 zo dňa 8.10.2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že zákon poskytuje ochranu
predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby, pretože ide o základné hodnoty osobnosti každej fyzickej
osoby, označované ako práva na telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť. Nikto teda nemôže zasiahnuť

do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol
ohroziť jej život alebo zdravie. Osobnosť každej fyzickej osoby je jednotou zložky morálnej a telesnej,
a preto, ak má občianske právo v rámci všeobecného osobnostného práva chrániť osobnosť fyzickej
osoby v plnom rozsahu, musí sa táto právna ochrana nutne vzťahovať nielen na sféru morálnu, ale aj
na sféru telesnú. Preto je právo na telesnú integritu uznávané za jednu z najvýznamnejších čiastkových

práv, ktoré tvoria súčasť občiansko-právnej ochrany osobnosti ako celku. To platí aj na právnu úpravu,
ktorá podľa ust. § 11 OZ právo na život a zdravie výslovne prehlasuje za súčasť širšieho práva na
ochranu osobnosti fyzickej osoby. Z toho potom vyplýva i právo na telesnú integritu (život a zdravie) ako
súčasť jednotného všeobecného osobnostného práva (§ 11 OZ), ktoré je svojou povahou subjektívnym
občianskym právom so všetkými uvedenými pojmovými znakmi. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a nároky na náhradu škody za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 OZ sú samostatné právne prostriedky
ochrany fyzickej osoby. Občiansky zákonník v ust. § 420 ods. 1, 2 a § 444 OZ upravuje podmienky
pre priznanie a odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a v ust. § 13 a nasl. OZsú vymedzené zákonné podmienky na priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy, či už vo forme
morálneho zadosťučinenia alebo vo forme finančného zadosťučinenia. Finančné zadosťučinenie za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je možné priznať, ak nebude postačujúce morálne

zadosťučinenie a ak došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide vtedy,
pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba, vzhľadom k povahe, intenzite, trvaniu,
rozsahu a šírke okruhu pôsobenia nepriaznivého následku, pociťuje a prežíva ako závažnú. Základnými
predpokladmi pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 a 3 OZ je teda

protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby
v značnej miere a príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnostnej sféry a znížením
najmä dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej
satisfakcie musí predovšetkým vychádzať z celkovej povahy, ale i z jednotlivých okolností konkrétneho
prípadu. Platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia. Výšku náhrady
nemajetkovej ujmy určuje súd, pričom výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak

je predmetom voľnej úvahy súdu. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy musí súd vychádzať
z dvoch kritérií - a to závažnosti vzniknutej ujmy, pričom sa predpokladá, že čím je závažnejšia táto
ujma, čo do svojho rozsahu trvania dôsledkov a pod., tým vyššia bude aj jej náhrada v peniazoch a z
okolností, ku ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. V každom prípade
však súd musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu, pretože len tak je možné docieliť

satisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané
a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej
osobnosti. Stanovenie výšky náhrady je zo zákona na voľnej úvahe súdu, táto musí byť odôvodnená a
musí mať základ v zistenom skutkovom stave ohľadne zákonom predvídateľných kritérií, to znamená,
ohľadne závažnosti vzniknutej ujmy a s ohľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V

tejto súvislosti je potrebné zohľadniť i otázku samotného účelu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochranu osobnosti sleduje predovšetkým funkciu
satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť,
nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani
odškodniť nedá. Je možné za ňu "len poskytnúť zadosťučinenie" (satisfakciu). V neposlednom rade i

rozhodovaciačinnosťsúdovbyootázkachnemajetkovejujmymalapôsobiťpreventívno-sankčneamala
sa tak stať nástrojom špeciálnej a generálnej prevencie, čo by vyžadovalo, aby sa rozhodovalo o sankcii
s dostatočnou dôraznosťou a primeranosťou i z tohto pohľadu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je
možnézhrnúť,žepokiaľjezodpovednosťzazásahdoosobnostnýchprávzodpovednosťouobjektívneho
charakteru, je práve otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu pre stanovenie výšky relutárnej satisfakcie

podľa § 13 ods. 3 OZ zásadným spôsobom spoluurčujúca, to znamená, že potreba finančnej satisfakcie
by mala narastať v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššia miera zavinenia
je vždy neoprávnenosťou zásahu do osobnostných práv zosilnená. S poukazom na vyššie uvedené, ak
prvostupňový súd na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľa ako dôvodne
podanému čiastočne vyhovel a navrhovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2

OZ vo výške 20.000 eur, jeho rozhodnutie je predčasné. Súd prvého stupňa svoj právny záver oprel
vlastne o dva listinné dôkazy, a to správu MUDr. Kataríny Križanovej, psychiatra, zo dňa 02. 10. 2012
a psychologické vyšetrenie PhDr. Evy Pisárovej zo dňa 03. 10. 2012. Aj keď odvolací súd správnosť
týchto listinných dôkazov nespochybňuje, na základe nich však bez ďalšieho potrebného skutkového
zistenia a následného vyhodnotenia dôkazov postupom podľa § 132 OSP nemožno dospieť k tomu

právnemu záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy. Predčasnosť tohto záveru napadnutej časti rozhodnutia je predovšetkým
v tom, že prvostupňový súd vôbec nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, či v listinných dôkazoch
uvedené psychické a psychologické nálezy neboli zohľadnené už pri stanovení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré bolo navrhovateľovi vyplatené Sociálnou poisťovňou vo výške 8.519,96

eura, ako to vyplýva z písomnej správy zo dňa 06. marca 2012, keď naviac z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania nie je sporné, že navrhovateľ sa so sociálnou poisťovňou dohodol na 30%-
tnom zvýšení, čo je o 20% menej, ako umožňuje § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj keď nie je sporné, že k poškodeniu
zdravia navrhovateľa došlo následkom pracovného úrazu a ani to, že v príčinnej súvislosti s touto

udalosťou bolo porušenie predpisov zo strany odporcu ako zamestnávateľa, rovnako je nesporné,
že tento pracovný úraz bol odškodnený v zmysle predpisov - zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Z odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej časti nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa suvedenými zisteniami vyporiadal, a preto tvrdenia súdu o preukázaní nároku navrhovateľa sú zatiaľ
len úvahami. Rozhodnutie prvostupňového súdu v odporcom napadnutej vyhovujúcej časti jednak
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a jednak je aj z nedostatku dôvodov nepreskúmateľné, keď

ani nie je náležite v odôvodnení rozhodnutia uvedené, v čom spočíva neoprávnenosť a (objektívna)
spôsobilosť konania odporcu negatívne dopadnúť na osobnosť navrhovateľa a príčinná súvislosť medzi
konaním odporcu a porušením práv navrhovateľa. Až po riadnom odôvodnení záveru o existencii
neoprávneného zásahu odporcu objektívne spôsobilého zasiahnuť do konkrétnych zložiek osobnosti
navrhovateľa a riadnom ustálení príčinnej súvislosti medzi takým zásahom a porušením osobnostných

práv navrhovateľa bude možné pristúpiť ku skúmaniu, či navrhovateľovi vzniklo právo aj na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie vyššie
naznačeným smerom, predovšetkým opätovne vypočuje oboch účastníkov konania, zo Sociálnej
poisťovne si vyžiada kompletný spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vyplatenie úrazových dávok
navrhovateľovi uvedených na č.l. 108 spisu za účelom zistenia, či sa navrhovateľ nároku v súdenej
veci nedomáha na podklade tých istých skutočností, čo je vylúčené, pretože ako je už vyššie podrobne

uvedené, podľa ustálenej judikatúry nároky z titulu náhrady škody na zdraví sú špeciálnymi nárokmi
vo vzťahu k všeobecným nárokom vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Len pokiaľ by nároky za
škodu dané ust. § 444 OZ neboli dostatočnou satisfakciou za škodu na zdraví, za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, len potom nie je vylúčené, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie
podľa všeobecných ustanovení na ochranu osobnosti. Prvostupňový súd prípadne vykoná aj ďalšie s

vecou súvisiace dokazovanie, napr. znalcom a ak bude mať preukázané, že nárok navrhovateľa je daný,
až potom sa bude zaoberať jeho formou, vychádzajúc z kritérií uvedených odvolacím súdom v dôvodoch
tohto rozhodnutia. Finančné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je
možné priznať, len ak nebude postačujúce morálne zadosťučinenie. Pretože súd prvého stupňa vo veci
rozhodol, hoci pre svoje rozhodnutie nemal dostatok dôkazov a svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, aby

bolo presvedčivé, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a
h/ OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods.2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu pokračoval v konaní v intenciách rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre s cieľom doplniť dokazovanie vo veci v naznačenom smere.

Na pojednávaní dňa 10.12.2014 obaja účastníci dospeli k dohode a žiadali aby súd vec rozhodol
schválením nimi uzatvoreného súdneho zmieru na základe ktorého odporca zaplatí navrhovateľovi
titulom nároku na nemajetkovú ujmu sumu vo výške 15.000 eur.

Podľa § 99 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku / ďalej OSP/, ak to povaha veci pripúšťa, môžu
účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti
prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o
zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri

mediátorov.

Podľa § 99 ods. 2 OSP, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 99 ods. 4 OSP, prvá veta, schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd pri rozhodovaní o schválení súdneho zmieru vychádzal jednak z prejavov vôle účastníkov konania,
ale aj z doteraz vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre
schválenie uzatvoreného súdneho zmieru, pretože nie je v rozpore s právnymi predpismi.

V konaní nebolo sporné, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo následkom pracovného úrazu

a ani to, že v príčinnej súvislosti s touto udalosťou bolo porušenie predpisov zo strany odporcu ako
zamestnávateľa. Taktiež bolo preukázané, že okrem fyzického poškodenia, ktoré bolo odškodnené
Sociálnou poisťovňou, navrhovateľ utrpel i ujmu v osobnostnej sfére prejavujúcej sa v jeho duševnej
oblasti tým, že následkom úrazu, ktorý sa mu neustále v mysli vybavuje, trpí depresiami, úzkostnými
stavmi, ťažkými poruchami sebahodnotenia, pocitmi menejcennosti, podceňovania, neistoty a strachu
z budúcnosti a vzhľadom k utrpenému zraneniu už nemôže žiť životom zdravého človeka, keď

pre zdravotné obmedzenia sa nemôže zaradiť do riadneho pracovného procesu, nemôže riadne
spoločensky žiť a športovať. Za daného stavu možno konštatovať, že nároky za škodu v zmysle
ustanovenia § 444 OZ nie sú dostatočnou satisfakciou za škodu na zdraví, za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia a preto mal súd zato, že navrhovateľ má právo domáhať sa ďalšej satisfakcie
podľa všeobecných ustanovení na ochranu osobnosti. Vzhľadom na závažnosť tejto ujmy však nie je

postačujúce iba morálne zadosťučinenie a preto prichádza do úvahy aj finančné zadosťučinenie za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ktoré sa súdu vo výške dohodnutej účastníkmi
konania javí ako primerané.

S poukazom na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka a preukázaný skutkový stav, súd schválil súdny

zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania, ktorým došlo k dohode o výške nároku navrhovateľa a
spôsobe jeho úhrady, nakoľko zistil, že takto uzatvorený zmier je v súlade s právnymi predpismi.
Súčasťou súdneho zmieru bola i dohoda účastníkov o trovách konania v zmysle ktorej bolo dohodnuté,
že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov, čo je v súlade s ustanovením § 146 ods.1
písm. b) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.3 písm. h) OSP).