Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812206362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.09.2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 27.09.2012, sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a sumy 442,56 €
z titulu nemajetkovej ujmy (zn. navrhovateľa 6278-NZP). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako
oprávnený v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
6740728 dlžníkom. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo

EX 13931/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Revúca ako miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe.
Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci

rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá vo vzťahu k jednotlivým exekučným
titulom definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom odkázal na príslušné ustanovenie Exekučného poriadku platného od
01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a
Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, navrhovateľ vo
svojom návrhu ďalej uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel Exekučného
poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 a Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do

31. 05. 2011 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťoupodstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v

exekučnom konaní. Nakoľko v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by exekučnému súdu
umožňovala postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, nie je nečinnosť okresného
súdu ničím ospravedlniteľná. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že

písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca
však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne nereagoval.

Dňa 05. 03. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca doručené písomné vyjadrenie odporcu k predmetnému
návrhu navrhovateľa, v ktorom odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.

z., považuje návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Odporca
zároveň poukázal na viaceré nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania. V
tejto súvislosti sa odporca domnieva, že hoci navrhovateľ uviedol časť dôkazov, v skutočnosti celú
dôkaznú povinnosť preniesol, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ, na
súd. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, odporca uviedol, že nakoľko podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie návrhu na náhradu škody a poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia takejto žiadosti, má za to, že v danom prípade ide o predčasne uplatnený
nárok, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená dňa 23.

04. 2012, a teda vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie
konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Odporca vo svojom
vyjadrení k návrhu súčasne informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovaným navrhovateľovi, tento odporcovi
neposkytol vcelku žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, čím zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a
preto odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K navrhovateľom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý má spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote, odporca uviedol, že takto formulovaný
nesprávny úradný postup možno chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť

samotný spôsob rozhodnutia, teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
jednak skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote. Zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno považovať
za nesprávny úradný postup. Postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o tom, že je
oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikáciu a interpretáciu

zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší

v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne
nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Navrhovateľ
súčasne poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. K nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
15-dňovej lehote považoval odporca za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo

samotnej dikcie príslušného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd na základe exekučného titulu poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ak ho súd nepoverí,
15-dňoválehotaneplatí,pričomniejemožnéanilogickypredpokladať,žebybolozámeromzákonodarcuurčiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, odporca považoval za potrebné

poznamenať, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v konaní o drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa
drobným sporom rozumie spor, ktorého predmet konania nepresahuje sumu 1000,- €.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinným dôkazmi, na základe ktorých súd zistil tento skutkový stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca, spis. zn. 3Er/12/2010, súd zistil, že dňa 09.12.2009 sa na
návrh oprávneného - navrhovateľa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné
konanie proti povinnej V. M., pre vymoženie sumy 1784,05 € s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 18060/09 zo dňa 19.11.2009. Dňa 11.01.2010 bola Okresnému súdu
Revúca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod spis. zn. EX 13931/09. Okresný súd Revúca rozhodol tak, že uznesením č.
k. 3Er/12/2010-16, zo dňa 07.04.2010, exekučné konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoE/183/2010-46, zo dňa 19.08.2010,
právoplatnosť dňom 21.10.2010.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len Zákon o

zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa§9ods.1a2Zákonaozodpovednostizaškodu,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Súd konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovení § 42 a § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O. s. p.) dostatočne špecifikovaný. Súd mal ako dôkaz k
dispozícii exekučný spis Okresného súdu Revúca, spis. zn. 3Er/12/2010. Z návrhu na začatie konania,
ako aj z vyjadrenia odporcu k návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania

domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Odo dňa prijatia predmetnej žiadosti už uplynula lehota
šiestich mesiacov, navrhovateľ sa teda nároku na náhradu škody domáha na súde. Súd má za to,
že navrhovateľ podaním písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody splnil
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zodpovednosti za škodu.V zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci len za súčasného splnenia nasledujúcich troch podmienok: 1) nezákonné

rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania,
predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok,
či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného
orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité
rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 442,56 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, spočívajúceho v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený

návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).

Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 2
Exekučného poriadku sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 19.12.2009 na základe návrhu

oprávneného - navrhovateľa, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 19.12.2009, a to na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie bol predložený aj exekučný titul. Na výzvu
súdu bola do spisu doložená aj Zmluva o úvere č. 6740728 zo dňa 16.07.2008.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd uvádza, že v citovanom ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenú lehotu 15 dní na
preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za extrémne krátku na to, aby mohol

exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ).

Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok
voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym
zákonníkom, ktorý v ustanovení § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a tiež zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len Zákon o rozhodcovskom konaní), ktorý ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť.

Podľa § 45 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/,
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/
alebo c/.

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15,exekučnýsúdjeoprávnenýapovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd je povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného

titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesné zareagovať. Je tak
predovšetkým povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného
poriadku. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení
Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje „nápravu"
niektorých nezákonností rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s
určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v konaní o
nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo

Exekučného poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie
nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom sporu bola vec už
rozhodnutá. Tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, alebo je v rozpore s
dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K uvedeným záverom dospel Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010.
V danej exekučnej veci, ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania vo výške odporujúcej ust.
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a zaviazal
povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001

Z. z., rozhodol o plnení právom nedovolenom. Napriek uvedenému, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nebolo možné zamietnuť len v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za
poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia nebolo možné jednoznačne zistiť, čo z
priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť
plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia, čo spôsobuje nevykonateľnosť exekučného

titulu, ktorým je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom
priznanej istiny logickým dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti tykajúcej
sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania totiž sú iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Ak z exekučného titulu nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného
vymáhaného plnenia, spôsobuje to nevykonateľnosť celého exekučného titulu.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym
právnym poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a exekučné

konanie uznesením č. k. 3Er/12/2010-16, zo dňa 07.04.2010, zastavil, nakoľko dospel k záveru, že
rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v
rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, pričom zároveň nebolo možné oddeliť plnenie právom
nedovolené od ostatného plnenia. Predmetné uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 17CoE/183/2010-46, zo dňa 19.08.2010, právoplatnosť dňom 21.10.2010.

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právomnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným
ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na
jeho základe. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie vykonateľnosti rozsudku
rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdnehoexekútoraoudeleniepovereniadovydaniarozhodnutia,ktorýmsaexekučnékonaniezastavilo,
vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú

právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené, súd nemal nesprávny úradný postup, spočívajúci podľa tvrdení navrhovateľa
v existencii prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za preukázaný. Z tohto

dôvodu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd na záver tiež poznamenáva, že ohľadne navrhovateľom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky či Európsky súd pre ľudské práva. Pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 9

ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 01.01.2013 by len takéto podklady boli
relevantné pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov. Rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rovnako nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom
prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ vo svojom petite žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o

veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.