Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211701
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214211701.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X v L., zastúpená JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Bajzova č. 2, proti žalovanému: Provident Financial s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom v
Bratislave, Mlynské Nivy č. 40, zastúp. De minimis, spol. s r.o., v konaní o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Zmenu petitu v znení:
.... „alternatívne súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011
a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2011, ako aj zmluva o zabezpečení
splátok úveru, sú bez bezúročné a bez poplatku.“ n e p r i p ú š ť a.

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á n a h r a d i ť odporcovi trovy konania vo výške 1.054,54 eur titulom
trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2014 domáhala, aby súd
určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 a zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2011 ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru vrátane k nim
uzatvorených zmlúv o zabezpečení splátok úveru sú neplatné. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že s odporcom ako fyzická osoba spotrebiteľ uzatvorila úverové
zmluvy: zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011, na základe ktorej jej bola
vyplatená suma vo výške 500,- eur, RPMN predstavovala 70,38 % ročne. Rovnako dňa 16.10.2011 s
povereným zamestnancom žalovaného spísala aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Dňa 23.12.2011
uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej
spoločnosť poskytla spotrebiteľský úver vo výške 860,- eur, RPMN predstavovala 70,38 % ročne. Dňa
23.12.2011 v priestoroch žalovaného spísala aj dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere spolu so
zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Má za to, že vzťahy založené na základe zmlúv o spotrebiteľskom
úvere sú nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a
nepožívajú právnu ochranu, preto žiada, aby súd vyslovil neplatnosť uvedených zmlúv. Neplatnosti sa
dovoláva z dôvodu neúmerne vysokej ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle Občianskeho zákonníka. V rozpore s dobrými mravmi sú aj administratívne poplatky uvedené v
zmluve a tieto plnenia podľa názoru žalobkyne môžu byť považované za plnenia prijaté z nepoctivých
zdrojov. Mala za to, že odplata požadovaná odporcom výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu. Poukázala na to, že v tomto prípade úroky predstavujú 23,57%, čo o viac ako

100% prevyšuje úroky požadované v bankách. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní
vystupuje navrhovateľka ako spotrebiteľ, nepožíva v danej oblasti právne ani odborné vedomie o
jednotlivých náležitostiach zmluvy. Jedná sa o formulárové zmluvy, ktoré sú koncipované a vypracované
len jednou stranou a zneužívajú tak tieseň a núdzu spotrebiteľa, nakoľko ten nemá inú možnosť ako
si obstarať finančné prostriedky a podpísať vopred stanovené podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa
výrazne nevýhodné a nepomerne zaťažujú len jednu stranu. Za absolútne neplatné považuje predmetné
zmluvy aj z dôvodu, že súčasťou uzatvorenia týchto zmlúv boli uzatvorené takisto na formulárovom
tlačive zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Na základe týchto ju odporca zaviazal, že mu má uhradiť v
prípade zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 257,50 eur a v prípade zmluvy XXXXXXXXX sumu 442,90 eur ako
odplatu za prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok predmetných úverov. Táto odplata
predstavuje viac ako 50% poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že naplnenie účelu a cieľa zákona
je možné dosiahnuť len vyhlásením zmluvy ako celku za neplatnú. Navrhovateľka v návrhu poukázala
na rozhodnutia súdov SR.

Dňa 2.7.2014 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala návrh na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obchodnej praktiky a to
zasielania výziev žalobkyni, podľa ktorých má platiť pod hrozbou vymáhania celej čiastky a jej nákladov
alebo telefonických a sms výziev na okamžitú úhradu dlhu až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

Okresný súd Košice II návrh na nariadenie predbežného opatrenia zmietol. Na odvolanie navrhovateľky,
Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice II potvrdil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu v podstatnom uviedol, že bez ohľadu na to, že
navrhovateľka je v pozícii spotrebiteľa, nesplnila podmienku ust. § 80 písm. c) O.s.p. a pre predčasnosť
podania žaloby preto naliehavý právny záujem absentuje, nakoľko akékoľvek rozhodnutie súdu nemôže
zbaviť navrhovateľku povinnosti splatiť istinu v prospech odporcu a právnu neistotu by navrhovateľka
mohla mať len v situácii, ak by zaplatila aspoň istinu poskytnutého úveru a či ďalej má alebo nemá
nejaký dlh voči odporcovi. Uviedol, že odporca pri uzatváraní zmlúv vychádza z predpokladu pravdivosti
informácií poskytnutých zákazníkom o jeho príjme vo vlastnoručne podpísanej zákazníckej karte, z
ktorých odporca dokáže posúdiť možnosť poskytnutia úveru. Pri podpise zmluvy navrhovateľka nebola
v tiesni, mala jasnú predstavu o tom, aké finančné zaťaženie na seba berie a v akej je finančnej situácii.
Zmluvy o úvere uzatvorila dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a vedomá ich podmienok. Rovnako
bolo aj slobodné rozhodnutie navrhovateľky uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorú vôbec
nemusela uzavrieť. Navrhovateľka zároveň namieta primeranosť odplaty za úver. Podľa názoru odporcu
nemožno úrokovú sadzbu vo výške 23,57% ročne pri krátkodobých úveroch (60 týždňov) považovať
za rozpornú so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom banky poskytujú úvery aj za vyššie
úrokové sadzby a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25% p.a. za primerané (rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 67/2008). Úroková sadzba odporcu neprevyšuje a ani neprevyšovala
úrokové sadzby požadované na finančnom trhu v obdobných prípadoch, o čom navrhovateľka ani
nepredložila jediný dôkaz. Pokiaľ ide o administratívny poplatok odporca uviedol, že spolu s úrokom sú
zákazníci povinní zaplatiť odporcovi aj paušálny administratívny poplatok, ktorý môže odporca účtovať,
keďže žiaden zákon to nezakazuje a poplatky sú prípustné tiež v zmysle ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010
Z. z. (pozn. účinného v čase uzatvorenia zmluvy) a čl. 3 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Administratívny poplatok je paušálnym jednorazovým poplatkom a jeho splácanie sa realizuje v
splátkach spolu so splácaním úroku z dôvodu zníženia jednorazovej záťaže pre zákazníka. Poplatok bol
riadne dojednaný v zmluve o úvere a slúži len na pokrytie administratívnych nákladov (správu a riadenie
spotrebiteľského úveru), vzniknutých v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere počas jej platnosti a je
jediným poplatkom, ktorý má zákazník podľa zmluvy uhradiť. Celkové náklady navrhovateľky v zmluve
o úvere spočívajú v úhrade úroku a administratívneho poplatku, pričom ich rozlíšenie slúži výhradne
na odlíšenie ich použitia zo strany odporcu a nie ako súčasť na vyčlenenie samostatných nárokov
navrhovateľky, pretože úrok a administratívny poplatok tvoria jednu a nedeliteľnú cenu. Odporca teda
poskytuje navrhovateľke svoju službu - spotrebiteľský úver za konkrétnu cenu, ktorú rozložil na dve
položky (úver a administratívny poplatok), pričom takéto rozčlenenie nemá žiaden vplyv na výšku RPMN.
Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že RPMN je percentuálne vyjadrenie toho, aký je úver pre spotrebiteľa
nákladný a vychádza pritom zo všetkých nákladov, ktoré zákazník okrem istiny musí veriteľovi zaplatiť.
Ide o iný údaj ako úroková sadzba a tieto dva údaje nemožno zamieňať. K zmluve o zabezpečení splátok

úveru odporca uviedol, že na jej základe poskytuje zákazníkom službu, na základe ktorej zákazník spláca
splátky úveru priamo vo svojej domácnosti (doplnková služba). Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
akcesorickej povahy k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že niektorí zákazníci sa pre doplnkovú službu rozhodli, iní nie. Na základe uvedeného má odporca za
to, že zmluva o úvere aj zmluva o zabezpečení splátok úveru sú platné a preto navrhol návrh zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi právnych zástupcov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvami o spotrebiteľskom úvere, zmluvami o zabezpečení
splátok úveru, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, stanoviskom SOI a
Ministerstva financií SR a zistil tento skutkový stav.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 poskytol odporca
navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 500 eur s úrokovou sadzbou 23,57%, pričom administratívny
poplatok činil 100,50 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Predmetný úver mala
navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 11,21 eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom
režime, teda pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom zmluvy navrhovateľka
potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. V ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca (poskytovateľ) zaviazal za odmenu
poskytovať zákazníkovi (navrhovateľke) pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti
určenej na splátky úveru v mieste trvalého pobytu zákazníka (alebo na inom dohodnutom mieste) a
navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 257,50
eur. Túto sumu sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných týždňových splátkach vo výške 4,29
eur (poslednú splátku vo výške 4,39 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky
spotrebiteľského úveru.

Dňa 23.12.2011 uzatvorila navrhovateľka s odporcom ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 860
eur s úrokovou sadzbou 23,57%, pričom administratívny poplatok činil 172,86 eur. Celkové náklady
predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových
splátkach po 19,28 eur. Úver bol poskytnutý v hotovostnom režime, teda pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom podpisom zmluvy navrhovateľka potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v
hotovosti. V ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na
základe ktorej sa odporca (poskytovateľ) zaviazal za odmenu poskytovať zákazníkovi (navrhovateľke)
pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru v mieste trvalého
pobytu zákazníka (alebo na inom dohodnutom mieste) a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté
služby zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 442,90 eur. Túto sumu sa navrhovateľka zaviazala
splácať v pravidelných 60-ich týždňových splátkach vo výške 7,38 eur (posledná splátka vo výške 7,48
eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že netvrdí, že si od odporcu nepožičala peniaze,
nahnevalo ju však to, že každých 10 dní sa niekto postavil pred dvere jej bytu, preto požiadala dcéru,
aby úver splácala. Ona (navrhovateľka) chcela dlžnú sumu splatiť, avšak nemohla, preto volala pána
H. z Providentu s tým, že by chcela dlh splatiť a aby jej oznámil, v akej výške by mala splatiť celý dlh,
na čo jej povedal, že odporca žiadne úroky neberie, dlh ráta za všetko. Pretože bolo treba skoro ešte
raz toľko zaplatiť, nič nevyrovnala. Uviedla, že si je vedomá, že odporcovi musí dlžnú sumu zaplatiť,
je však dôchodkyňa a peniaze si požičal preto, že im to finančne nevychádzalo. Uviedla, že zo spol.
odporcu jej volali dvakrát denne, chceli dlh vyrovnať s tým, že musí vyrovnať všetko, pričom odporca
žiadal ešte raz toľko čo si požičala, 95% alebo 96% úrokov z pôžičky. Na otázky právnej zástupkyne
navrhovateľka uviedla, že odporcom predložené zmluvy o úvere už boli odporcom vypísané, nikto sa jej
nepýtal, či chce niečo na zmluve zmeniť, príp. doplniť, že nie je možné platiť iným spôsobom ako bolo
uvedené a nemala ani možnosť ovplyvniť text zmlúv.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že u spotrebiteľa je daný naliehavý právny záujem pokiaľ
sa domáha neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a len meritórne rozhodnutie vo veci je schopné odstrániť
spornosť vzťahu medzi účastníkmi. S poukazom na vyjadrenie odporcu, podľa ktorého naliehavý právny
záujem by mohla mať navrhovateľka len v prípade, ak by zaplatila aspoň istinu poskytnutého úveru,
právna zástupkyňa poukázala na výzvy odporcu, ktoré boli navrhovateľke opakovane zasielané, ktorými
ju s okamžitou účinnosťou vyzývajú k úhrade sumy 1.806 eur, pričom navrhovateľka si vzala úvery

v sume 500 eur a 860 eur a z týchto súm bolo takmer 800 eur splatených. Uviedla, že zmluvy
o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, kde navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť ich znenie a
zmluvné podmienky (RPMN, administratívne poplatky, odplatu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru).
Navrhovateľka sa ohradzuje voči tvrdeniu, že mala možnosť vybrať si spôsob zabezpečenia splátok
úveru, pretože jej tieto zmluvy boli, ako vopred pripravené, spoločne predložené na podpis. Čo sa týka
administratívneho poplatku, ktorý je premietnutý do RPMN a odporca si ho v plnej výške nárokuje,
aj tento je podmienkou, ktorá je súčasťou zmluvy a je preto potrebné zaoberať sa jej prijateľnosťou
či neprijateľnosťou, pričom táto podmienka môže byť v rozpore s dobrými mravmi alebo môže byť
neprimerane tvrdá pre spotrebiteľa. Navrhovateľka označila administratívny poplatok za obchádzajúci
zákon z dôvodu, že je potrebné prihliadať aj na určitú vlastne väčšiu ľahkomyselnosť toho spotrebiteľa
alebo na určitú väčšiu dávku laickosti u spotrebiteľa, ktorý keď je mu prezentovaný nejaký úrok z pôžičky,
je to preňho určitým spôsobom zavádzajúce, ak potom s poplatkom RPMN vychádza ešte raz také
vysoké plnenie. Uviedla ďalej, že navrhovateľka nemala možnosť podať inú žalobu, ako žalobu o určenie
neplatnosti tejto zmluvy, prípadne, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože v
súčasnosti nemá k dispozícii žalobu na plnenie, ktorú ak by mala bolo by možné relevantne poukazovať
na nedostatok naliehavého právneho záujmu. Právna zástupkyňa zároveň navrhla, aby súd alternatívne
rozhodol, že uvedené úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.

Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, touto určovacou
žalobou sa nič nevyrieši. Bez ohľadu na výsledok konania, budú ďalšie konania v tejto veci, preto žaloba
mala znieť na plnenie. Uviedol, že úrok a administratívny poplatok spolu vstupujú do výpočtu RPMN,
preto sa nemôže ani teoreticky stať žiadne obchádzanie zákona cez administratívny poplatok. RPMN je
podstatná náležitosť zmluvy a slúži práve a len spotrebiteľovi, aby si vedel porovnať jednotlivé produkty.
Ako vyplýva zo zák. č. 129/2010 Z. z., úrok nie je kľúčová veličina, naopak je to práve RPMN. V súvislosti
s predmetom konania poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III US 3725/2013, týkajúci sa
poplatkov, v ktorom sa Ústavný súd vyjadruje aj k novele zák. č. 129/2010 Z. z., ktorou boli poplatky u
nás zakázané. Administratívny poplatok je jediný poplatok, ktorý odporca vyberá od svojich zákazníkov
a zarátava ho do RPMN a tento poplatok počas trvania zmluvného vzťahu nijako nemení (ako ho napr.
menia banky). Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru poukázal na to, že výber splátok doma
(pozn. na adrese trvalého pobytu priamo poskytovateľom úveru), ako si to stanovila navrhovateľka, je
iná služba ako úver, je to doplnková služba a je dobrovoľná, preto je vyčlenená na samostatnú zmluvu.
Zásadný problém teda nie je v tom, či zmluva o zabezpečení splátok úveru je platná alebo neplatná,
pretože musí byť platná. Problém je iba v RPMN, čo znamená, že ak by zmluva o zabezpečení splátok
bola povinná mala byť započítaná do RPMN, ktorá by bola vyššia ako je uvedené v zmluve a to má jediný
následok, bezúročnosť a bezpoplatkovosť, čoho sa navrhovateľka ani nedomáha, nie však neplatnosť
zmluvy. Uviedol, že je pravdou, že spotrebiteľa treba chrániť, je v slabšom postavení a pod., ale nie je
to nesvojprávny subjekt. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že je pravdou, že sa jedná o adhézne
zmluvy, ktoré nie sú individuálne dojednávané, avšak tieto otázky nesúvisia s týmto konaním a mal za to,
že spotrebiteľ buď tento produkt chce alebo nie, toto sú podmienky odporcu, je približne 300 subjektov
na finančnom trhu, a navrhovateľka môže kdekoľvek, ak jej produkty odporcu nevyhovujú, ísť niekde
inde, avšak i pri takejto konkurencii sa navrhovateľka opakovane vracia priamo k odporcovi. Právny
zástupca navrhol návrh zamietnuť predovšetkým z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na
takomto určení.

Zo stanoviska Ministerstva financií SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie (č.l. 113, 115) zo dňa
6.10.2011 zhodne vyplynulo, že v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., sa náklady na
doplnkovú službu (osobné prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebného úveru),
ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, do výpočtu RPMN
nezahŕňajú. Podľa stanoviska SOI, uvedený záver možno odôvodniť tým, že spotrebiteľ má na výber z
viacerých možností splácania úveru, pričom uvedená služba (splácanie úveru v mieste trvalého pobytu
hotovostným odovzdaním splátky odporcovi, resp. jeho zamestnancovi, pozn.), má charakter doplnkovej
služby a uzatvorenie zmluvy o jej využívaní, nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 11 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere /16.10.2010 a 23.12.2010/), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa (1). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (2).
Podľa ust. § 2 písm. g) cit. zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.
Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 19 ods. 2 cit. zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na
vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a
náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v
akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dve zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to dňa 16.10.2011 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe odporca poskytol
úver vo výške 500 eur s 23,57%-ou úrokovou sadzbou, administratívnym poplatkom vo výške 100,50
eur a celkovými nákladmi na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN
70,38% ročne. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových splátkach po 11,21
eur (poslednú splátku vo výške 11,10 eur) a v ten istý deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom aj
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca zaviazal za odmenu poskytovať
navrhovateľke pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru
v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť
odporcovi celkovú odmenu vo výške 257,50 eur a to v pravidelných týždňových splátkach vo výške 4,29
eur (poslednú splátku vo výške 4,39 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri prevzatí splátky
spotrebiteľského úveru a dňa 23.12.2011 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľke úver vo výške 860 eur s 23,57%-ou úrokovou sadzbou, administratívnym poplatkom vo
výške 172,86 eur a celkovými nákladmi na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
predstavovali RPMN 70,38% ročne. Predmetný úver mala navrhovateľka splácať v 60-tich týždňových
splátkach po 19,28 eur (poslednú splátku vo výške 19,16 eur) a v ten istý deň uzatvorila navrhovateľka
s odporcom tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca zaviazal za odmenu
poskytovať navrhovateľke pravidelnú službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na
splátky úveru v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a navrhovateľka sa zaviazala za poskytnuté služby
zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 442,90 eur a to v pravidelných týždňových splátkach vo
výške 7,38 eur (posledná splátka vo výške 7,48 eur), počas doby splácania úveru so splatnosťou pri
prevzatí splátky spotrebiteľského úveru.
Zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené v súvislosti s poskytnutím úveru na základe
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto zmluvy boli dojednané prostredníctvom zamestnanca
odporcu. Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu vyplynulo, že podpísanie zmluvy o zabezpečení
splátok úveru nebolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru. Tieto skutočnosti neboli
rozporované ani samotnou navrhovateľkou, preto ich súd považoval za nesporné. Ako vyplýva z
návrhu na začatie konania, navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti úverových zmlúv a zmlúv o
zabezpečení splátok úveru z viacerých dôvodov, a to z dôvodu, že vzťahy založené na základe zmlúv
o spotrebiteľskom úvere sú nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne záväznými právnymi
predpismi a nepožívajú právnu ochranu, ako aj z dôvodu neúmerne vysokej ročnej úrokovej sadzby,
že v rozpore s dobrými mravmi sú aj administratívne poplatky uvedené v zmluve s tým, že odplata
požadovaná odporcom výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, že úroky
predstavujú 23,57%, čo o viac ako 100% prevyšuje úroky požadované v bankách a že odplata za
prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úverov podľa zmlúv o zabezpečení splátok úveru
predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru.
Návrh podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je vylúčený tam, kde je možné domáhať sa svojich práv žalobou
na plnenie. V danom prípade navrhovateľka netvrdila a z dôkazov ani nevyplynulo, žeby odporca od nej
vymáhal doposiaľ nezaplatenú sumu istiny úveru s príslušenstvom, prípadne ďalšie nároky vyplývajúce
zo zmluvných dojednaní.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch,
resp. štyroch zmlúv nie je daný, nakoľko stav právnej neistoty zo strany navrhovateľky neexistuje.

Navrhovateľka uzatvorila dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré majú všetky náležitosti podľa ust.
§ 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase uzatvorenia predmetných zmlúv,
pričom o výške celkových nákladov na úver bola poučená podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.
z.. Výška celkovej odplaty za úvery formou RPMN bola stanovená na 70,38%, ktorá aj zodpovedala
celkovým nákladom na úver.
Podľa prehľadu maximálnych výšok odplaty za poskytnutie úveru vypočítaných zo súhrnných údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za obdobie 1. štvrťroka 2008 až 1. štvrťroka 2010,
výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých do 1.500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov,
predstavovala 76% až po 112,52%. Konkrétne za 1. štvrťrok 2010 bola výška RPMN 76%. Ak bola v
predmetných zmluvách výška RPMN 70,38%, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľka si musela zároveň byť vedomá toho, že finančné prostriedky jej budú požičané s
23,57%-ným úrokom ročne (v prípade oboch úverov), čo akceptovala a rovnako jej bola známa výška
administratívneho poplatku vo výške, z prvej úverovej zmluvy 100,25 eur a v prípade druhej úverovej
zmluvy 172,86 eur. Bolo jej teda známe, za akých podmienok a v koľkých mesačných splátkach a
v akej výške má dlh splatiť. Súd dospel k záveru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú
žiadne ustanovenia, ktoré by boli objektívne spôsobilé poškodiť ju ako spotrebiteľa. Nebolo v rozpore so
zákonom uplatňovať poplatok za poskytnutie úveru, poplatok je riadne započítaný do celkových nákladov
na úver a jeho výška je spotrebiteľovi vopred známa. Výška úrokov z omeškania pre nezabezpečený
úver v takejto výške je obvyklá v danom mieste a čase, účtovaná u nebankových spoločností a bánk
za obdobné úvery a patrí do primeranej a zrozumiteľne stanovenej ceny plnenia. Navrhovateľke je teda
výška plnenia známa a teda z vyššie uvedených dôvodov nemá daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Pokiaľ ide o zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.10.2010 a dňa 23.12.2010, na určenie
ich neplatnosti tiež nie je daný naliehavý právny záujem. Navrhovateľka si nesporne objednala u
odporcu službu spočívajúcu v tom, že zamestnanec odporcu, priamo v jej domácnosti, vyzdvihne splátku
úveru, za čo je navrhovateľka povinná platiť dohodnutú odplatu. Navrhovateľka ani netvrdila, že túto
zmluvu nepodpísala, že si túto službu neobjednala a nevyužívala ju. Uviedla len, že „nahnevalo ma
to, že každých 10 dní sa niekto postavil pred dvere môjho bytu, preto požiadala dcéru, aby úver
splácala“. Nebolo preukázané, že podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie zmluvy o zabezpečení
splátok úveru, navrhovateľka si nemusela túto službu objednať, pretože spôsob splácania úveru nie
je na úverovej zmluve a úverových podmienkach žiadnym spôsobom predpísaný. Bolo na voľbe
navrhovateľky, akým spôsobom bude úver splácať a nepochybne, ak chcela tento úver splácať napr.
bankovým prevodom, mohla postupovať touto cestou bez toho, aby jej bol odopretý úver zo strany
odporcu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že nezapočítanie nákladov na zabezpečenie úveru do
RPMN, je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane
spotrebiteľa, preto súd v tomto prípade nezistil porušenie práv spotrebiteľa (poukazujúc na citované
ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). Ide o doplnkovú službu k zmluve o úvere, ktorá
s hlavnou zmluvou nie je žiadnym spôsobom spojená. Taktiež v danom prípade, cenu za poskytnuté
doplnkové služby považoval súd za primeranú s ohľadom na sadzby účtované kuriérskymi službami,
poštovými poplatkami za dovoz tovaru, teda cena plnenia nie je neprimeraná.
Na to, aby sa navrhovateľka mohla úspešne domáhať určovacou žalobou svojich práv (o neplatnosť
zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru) musí v zmysle ust. § 80 písm.
c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem. Navrhovateľka naliehavý právny záujem zdôvodnila v
podstate tým, že uzatvorené zmluvy sú nekorektné, odporujúce dobrým mravom a nepožívajú právnu
ochranu, že vyriešením sporu sa zabezpečí jej právna istota v akej výške existuje jej dlh voči odporcovi,
čo predpokladá úspech v konaní. Navrhovateľka nepreukázala v konaní úhradu akejkoľvek čiastky
úveru (jedine jej právna zástupkyňa tvrdila, že z úveru bolo navrhovateľkou uhradených cca 800 eur,
zatiaľ čo navrhovateľka uviedla, že „nevyrovnala som nič, pretože bolo treba ešte raz toľko splatiť“),
preto v tejto súvislosti súd poukazuje na laxný prístup navrhovateľky k jej úverovému prípadu, ktorá
ani sama nevedela uviesť a ani neuviedla (a to ani v návrhu) v akej časti úver splatila. Vzhľadom na
to, že súd by mal možnosť posudzovať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky (príp. neplatnosť
zmluvy o sprostredkovateľskom úvere) len v prípade nesplnenia záväzku zo strany navrhovateľky a
zároveň podania žaloby zo strany odporcu na plnenie, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nebol dôvodný pre absenciu naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmlúv a preto ho v
celom rozsahu zamietol.
Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2015 právna zástupkyňa zároveň žiadala o pripustenie zmeny petitu
návrhu tak, aby súd k pôvodnému petitu pripusti alternatívny petit v znení: „alternatívne súd určuje, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2011 a zmluva o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2011, ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, sú bez bezúročné a
bez poplatku.“.
Podľa ust. § 95 ods. 1 veta prvá O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania.

Podľa ust. § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p., Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
V danom prípade mal súd za to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu z dôvodov už uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, keďže bolo preukázané,
že zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 1, 2, § 11
ods. 1 písm. a, b, d, zák. č. 129/2010 Z. z.).
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspešnosti v zmysle
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 11ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa ust. § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej
odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane
prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena
a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Podľa vyššie uvedených ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej
odmeny právneho zástupcu navrhovateľa vychádzal z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, ktorú
majú všetky štyri určovacie výroky rovnakú, čo v každom jednom prípade predstavuje podľa § 11 ods.
1 písm. a) sumu 61,85 (1/13 výpočtového základu), ktorá sumy sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky zvyšuje
o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za každú ďalšiu spojenú vec (určenie neplatnosti
ostatných troch zmlúv, ktoré mohli byť predmetom samostatného konania), pri ktorej základná sadzba
tarifnej odmeny tiež predstavuje 1/13 výpočtového základu. Celková hodnota úkonu právnej služby tak
predstavuje sumu 123,71 eur (61,85 eur + 3 x 20,62 eur). Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu
náhradu trov za 3 úkony právnej služby á 123,71 eur (prevzatie a príprava pojednávania, písomné
podanie vo veci samej zo dňa 28.6.2014, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015) + 2x režijný paušál á
8,04 eur a 1x režijný paušál á 8,39 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v zmysle § 15 a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 7
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách aj náhradu cestovného vo výške 244,54 eur (suma za
jednu cestu z Bratislavy do Košíc a späť dňa 19.3.2015) a v zmysle § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhradu

za stratu času vo výške 279,60 eur (suma za 20 začatých polhodín á 13,98 eur za čas strávený cestou
z Bratislavy do Košíc a späť dňa 19.3.2015).

Trovy právneho zastúpenia spolu bez DPH činia 1.103,69 eur (3x 123,71 eur = 371,13 eur + RP 24,47
eur + 279,60 eur + 244,54 eur = 1.103,69 eur bez DPH), avšak vzhľadom na to, že právny, ako platiteľ
DPH si uplatnil trovy právneho zastúpenia spolu s DPH v sume 1.054,78 eur priznal mu súd trovy v ním
vyčíslenej výške.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.