Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/230/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207231.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu BL
Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, právne zastúpeného AK SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711, proti žalovanej U. O., A.. X.X.XXXX, W.
W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská
10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám.
Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 191,22 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 191,22 € spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 15,39 € od 12.08.2009 do zaplatenia, s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 121,34 €
od 12.09.2009 do zaplatenia, s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6,69 € od 12.10.2009 do
zaplatenia, s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 47, 80 € od 12.07.2010 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.07.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na
zaplatenie sumy vo výške 191,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15,39 € od
12.08.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 121,34 € od 12.09.2009
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 6,69 € od 12.10.2009 do zaplatenia aj s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80 od 12.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku, pričom povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej v zmluve/ dodatku o
pripojení.

Uplatneným nárokom je žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho bola jej SIM karta/ koncové zariadenie vypojené
z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty/ koncového
zariadenia, čím by žalovaná prostredníctvom úhrad za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne
splnila svoj záväzok.

Žalobca vystavil žalovanej faktúru so splatnosťou dňa 11.07.2010 na úhradu sumy 47,80 €,
predstavujúca zmluvnú pokutu, a neuhradené hovorné faktúrou vo výške 15,39 € so splatnosťou faktúry
dňa 11.08.2009, vo výške 121,34 € so splatnosťou faktúry 11.09.2009 a faktúrou vo výške 6,69 € so
splatnosťou dňa 11.10.2009.

Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Občianske
združenie slovenských podnikateľov AZ, Petrovská 10, Skalica.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa ust.
§ 93 ods. 3 OSP a uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2013 pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 1.8.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to dojednanej zmluvnej pokuty, považujúc ju za absolútne
neplatnú pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa,
o čom mala svedčiť skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná k hodnote plnenia zo strany
žalobcu a závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Vyššie zistený skutkový stav súd takto právne hodnotí:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľa ust. § 120 ods. 1, 4 OSP sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Keďže sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených
žalobcom: Zmluva o pripojení čl. 3, opis faktúr čl. 4-14 a zistil skutkový stav zhodný ako je uvádzaný v
žalobe - pre zhrnutie súd dodáva, v dôsledku uzavretej zmluvy a dodatku k nej vznikol žalovanej záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu pri viazanosti 24 mesiacov.

Pre posudzovanú zmluvu a právny vzťah z nej plynúci platí, že bola uzavretá v súlade s vtedy účinným
znením zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa podľa bodu 1 písm. b) Zmluvy zo dňa 14.07.2009 na čl. 3, sa Podnik zaviazal poskytovať
účastníkovi ktorý si aktivoval niektorý z programov služieb Relax, vo vzťahu k SIM karte dvojnásobných
počet voľných minút pre príslučný program Slzužieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavrení
tejto zmluvy.

Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi dňa
14.7.2009 a nároky z neho plynúce, súd aplikoval úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka
(Spotrebiteľské zmluvy) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Nakoľko žalobca je právnym nástupcom pôvodného účastníka zmluvného vzťahu so žalovaným, súd
v ďalšom texte pôvodného účastníka zmluvného vzťahu vzniknutého na základe uzavretej zmluvy o
pripojení označuje slovom „dodávateľ“.
Zmluvnou pokutou vo výške 47,80 € bol zabezpečený záväzok žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu
pri viazanosti 24 mesiacov s povinnosťou minimálneho zmluvného dobíjaním kreditu na úhradu služieb
vo výške 355,80 Sk (11,81 €) mesačne (24 x 11,81 = 283,44 €.
Súd výšku zmluvnej pokuty, jednak zabezpečujúcej záväzok žalovanej plynúci zo zmluvy o pripojení
(očakávaný profit z úhrad služieb, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal využívať), jednak reparujúcej možnú ujmu
dodávateľa (dvojnásobný rozsah poskytnutých služieb podmienený viazanosťou zmluvy na dohodnuté
časové obdobie) vyhodnotil vo vzťahu k zabezpečovaným hodnotám v čase uzavretia zmluvy ako
primeranú.

Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu)
funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú
funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná
pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú
povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

Zmluvná pokuta musí zahŕňať všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však
premrštenú stimulačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne
vzniknutej škody, môže byť hodnotená ako neprimeraná. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky
zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval
(Ro NS ČR z 9. 7. 2008, sp. zn. 32 Cdo 1568/2008).

Vo veci konajúci súd sa stotožňuje s právnym názorom vyloveným v odôvodnení rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa 19.3.2013, na ktoré poukazuje: „Zmluvnú pokutu možno
považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej
sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade
očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej
pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal,
keby nedošlo k zániku zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase

uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované
zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom
okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo.
Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu,
notebooku a koncovému zariadeniu k internetu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal žalovaný
tým, že kúpil tieto zariadenia len za symbolickú akciovú cenu...naviazanú na dobu viazanosti, počas
ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej výške. Obe tieto
položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou
pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného
vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je
daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.“

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním
s výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku
dňu vzniku práva na zmluvnú pokutu. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom
počas celej dohodnutej doby viazanosti, meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je
podmienkou primeranosti zmluvnej pokuty v

zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. (z vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa 19.3.2013)

Je nevyhnutné poukázať na rozdielny právny názor prezentovaný okrem iných týmito rozsudkami:

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.2011, bol rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.8.2010, č.k. 17C 23/2010 - 65 (v žalobcom napadnutej časti) potvrdený.
Právoplatne bol teda zamietnutý žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúcej zo
zmluvnej podmienky dodatku k zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné povinnosti
počas celej dohodnutej doby viazanosti.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 bol rozsudok Okresného
súdu Bardejov zo dňa 6.12.2011 pod č.k. 4C/161/2011-24, potvrdený. Právoplatne bol teda zamietnutý
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúcej zo zmluvnej podmienky dodatku k
zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné povinnosti počas celej dohodnutej doby
viazanosti a súčasne bola zmluvná podmienka s týmto obsahom súdom určená ako neprijateľná za
neplatnú.

Vo veci konajúci súd, pri vyrovnaní sa so závermi citovaných rozsudkov poukazuje na
relevantnú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, zo dňa
19.3.2013: „Ako vyplýva z rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn.16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, ale i
2Co/137/2013 zo dňa 29.6.2011, považovali súdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej
doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj
v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto
dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ
poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na
začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto
musí byť primeranou sankciou, zohľadňujúcou čiastočné plnenie zo služby zo zmluvy o pripojení, ku
ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo
podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu
technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej
výške. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane
súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto
položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o
neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.“

K citovanému právnemu názoru Krajského súdu v Prešove, vyslovenému v uvedenom rozsudku
9Co/31/2012, súd dodáva:

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka, doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. marca 2010 (§ 879l), ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s uvedeným nemožno nespomenúť právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 zo dňa 24.4.2012: „Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ
zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej
ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.“

Podľa § 2 ods. 3, zákona č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí
vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd
záväzný.

Podľa § 2 ods. 4 cit. zákona, za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa (napríklad podľa § 226 OSP,
ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu - pozn. súdu).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

„Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola
právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1

ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy.“ (nález sp. zn. III. ÚS 192/06)

Z povinnosti „rozhodovať v obdobných veciach rovnako” teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od
existujúcej judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

Nakoľko súd týmto rozsudkom súd priznáva žalobcovi právo (i keď iba v časti z uplatneného rozsahu)
zo zmluvnej podmienky, ktorá bola iným súdom právoplatne určená za neprijateľnú a teda neplatnú, je
nevyhnutné, aby podrobne svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, aby bolo zrejmé akými úvahami sa riadil,
aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné.

Najprv je treba konštatovať, že judikatúra pri posudzovaní zmluvnej pokuty vymáhanej operátormi nie
je jednotná (viď už vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012).

Súd právnu argumentáciu už vyslovil vyššie, ako aj dôvody, pre ktoré posúdil dohodnutú zmluvnú pokutu
v prejednávanej veci inak ako súdy, ktoré je určili za neprijateľnú. Aj keď toto rozhodnutie nie je ojedinelé
(rovnako v identickej veci rozhodol rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/28/2012 zo
dňa 29.02.2012) - súd považuje za potrebné poukázať na následovné:

Súdny dvor (prvá komora) rozsudkom vo veci C-472/11, ktorej predmetom bol návrh na začatie
prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Bíróság (teraz Fővárosi
Törvényszék) (Maďarsko) zo 16. júna 2011 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2011, ktorý
súvisel s konaním: Banif Plus Bank Zrt. proti Csaba Csipai,
Viktória Csipai, rozhodol v bode 2. tak, že: „Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania
prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať
do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.

Toto rozhodnutie je naplnením článku 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Súd hodnotiac všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy konštatuje,
že viazanosť účastníka zmluvou počas dohodnutej minimálnej doby, je v prípade, že si zvolí kúpu
„akciového“ programu, kedy mu je za pôvodnú cenu poskytnutý dvojnásobný počet voľných minút
všeobecne známou skutočnosťou. Nejde teda o nejakú zmluvnú podmienku „skrytú“ vo všeobecných
obchodných podmienkach dodávateľa. Povinnosť účastníka zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom
počas dohodnutej doby dohodnutá v dôsledku získania dvojnásobného počtu voľných minút pri
zvolenom volacom programe a súčasne dohodnutá zmluvná pokuta, ktorou je zabezpečený záväzok
účastníka (spotrebiteľa), síce nebola žalovanou osobitne vyjednaná - avšak pre možnosť voľby
nadobudnúť tento istý volací program za rovnakú cenu (avšak s pôvodným počtom voľných minút) bez
akejkoľvek viazanosti je tento výber, táto voľba spotrebiteľa medzi týmito možnosťami svojim obsahom
blízka povahe osobitne dojednanej zmluvnej podmienky. Toto konštatovanie súd považuje za dôležité
najmä za situácie, keď na trhu je množstvo cenovo dostupných volacích programov aj bez zľavy z
ich bežnej kúpnej ceny. Je na zodpovednosti a úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie
úrovne (funkčnej aj cenovej) volacieho programu a záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho
potreby a možnosti primeraná.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v podobe ako ju teraz poznáme, je pomerne krátko trvajúca, no o
to dynamickejšie sa vyvíjajúca oblasť práva. V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a
Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č.

1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16).

Účinnosťou spomínaného zákona č. 150/2004 Z. z. (1. apríla 2004) bol Občiansky zákonník doplnený
o úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy).

Práve pre dynamicky sa vyvíjajúce právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľských zmlúv
je nevyhnutné sledovať a vyhodnocovať účinky súdnych rozhodnutí cez kritériá uvedené v § 1
Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Ochrana spotrebiteľa realizovaná prostredníctvom určenia záväzku spotrebiteľa zaplatiť v prípade
porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola neraz
poskytnutá i osobám, ktoré zmluvný vzťah s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb
využili - či presnejšie povedané zneužili - na vlastné obohatenie sa. Takáto ochrana spotrebiteľa sa v
konečnom dôsledku môže javiť ako kontraproduktívna.

Cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, je v konečnom dôsledku zvýšenie kvality života občanov Európskej únie.

Aj možnosť nadobudnúť hodnotné (funkčne aj cenovo) telekomunikačné zariadenie, či iné zariadenie
umožňujúce elektronickú komunikáciu (mobilný telefón, tablet, notebook, modem) za cenu dostupnú
priemernému spotrebiteľovi, je prostriedkom k zvýšeniu kvality života - je na zodpovednosti a
úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie úrovne (funkčnej aj cenovej) zariadenia a
záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho potreby a možnosti primeraná. Pre skupinu
spotrebiteľov - študenti a osoby s nižšími príjmami - ide často o jedinú možnosť nadobudnúť takéto
technologické zariadenie bez zadĺženia sa spotrebiteľským úverom. Ak navyše takýto spotrebiteľ
dôvodne predpokladá, že služby, ktorých využívanie je podmienkou pre poskytnutie zľavy z kúpnej ceny,
bude počas stanovenej doby potrebovať a využívať (pre štúdium, komunikáciu a pod.), je takáto možnosť
ideálnym riešením. Uvedené konštatovanie sa prirodzene vzťahuje aj na možnosť získať zvýhodnené
cenové podmienky - dvojnásobný počet voľných minút za cenu pôvodného rozsahu poskytovanej služby.

Nemožno nespomenúť stále prítomnú možnosť spotrebiteľa využívať služby mobilného operátora
(operátorov) za bežnú (tzv. pultovú) cenu bez akýchkoľvek zliav, no aj bez ďalších záväzkov preňho z
toho plynúcich.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Súd má teda možnosť v prípade výkonu práva plynúceho zo zabezpečenia záväzku zmluvnou
pokutou naplniť ciele sledované smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách tým,
že v súlade s citovaným ustanovením neposkytne výkonu takéhoto práva v časti odporujúcej
dobrým mravom súdnu ochranu. Súd tak môže postupovať v prípade ak zistí, že uplatňovaná miera
zmluvnej pokuty je neprimeraná miere závažnosti porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom a
teda, že dochádza k výkonu - inak legitímneho práva - spôsobom nesúladným s dobrými mravmi.
Inak legitímneho práva preto, že zmluvná pokuta a jej výška bola dohodnutá v čase, kedy ešte
poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby (dodávateľ - žalobca) nemohol predpokladať rozsah
splnenia spotrebiteľovho záväzku a preto ju súd vyhodnotil vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného
záväzku v čase uzavretia zmluvy (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej
viazanosťou zmluvy na dohodnuté časové obdobie), ako primeranú.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania
s plnením, bola 1% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k uvedenému
dňu bola 9% p.a...

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.