Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 1T/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212010145
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3212010145.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 05.03.2015 v trestnej veci obžalovaného, Q. U., nar. XX.XX.XXX v H., trvale bytom Y. XXX,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Y. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

dňa 03.07.2010 v čase o 20.43 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky BMW X6, EČ: PE XXX
BL, ktorého majiteľom je firma AUREA SK spol. s r. o., Hrnčíkova č. 227/10, Partizánske, po ceste č.
I/50 v Bánovciach nad Bebravou v smere do Trenčína, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Okresného dopravného inšpektorátu Bánovce nad Bebravou, kedy mu bola uložená bloková pokuta vo
výške 20 € za prekročenie rýchlosti v obci o 12 km/h, hoci mal rozhodnutím o priestupku vydaného
Okresným dopravným inšpektorátom Partizánske č. ORP-369/DI-PPE-2009 zo dňa 8.2.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2010 a vykonateľnosť dňa 22.3.2010, uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov,

t e d a
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému určuje skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou podala dňa 06.07.2013 na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou obžalobu pod sp. zn. 545/11 na Q. U., nar. XX.XX.XXX v H. pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť nevinný vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, Q. U., svedka T.. V. D. a svedka F. C., prečítaním výpovede
svedka C. S. z prípravného konania, ďalej prečítaním listinných dôkazov ako i ostatného na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný Q. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti sa byť z
predmetného skutku nevinný, v predmetný deň viedol osobné motorové vozidlo a dokonca sa dopustil
aj priestupku tým, že prekročil rýchlosť o pár km/h, avšak v tej dobe si nebol vedomý toho, že by mal
zákaz činnosti. Niekedy v júli 2010 správny orgán v Partizánskom, konkrétne V. D. nahral do policajného
počítačového systému rozhodnutie, kt. správoplatnil spätne ku 5. marcu 2010. Týmto úkonom informácia
o zákaze činnosti v databáze predbehla dva priestupky, kt. mal v databáze v tom čase od marca do júla
toho roku a vytvorila dojem, že dva krát maril úradné rozhodnutie. V máji mu prišlo rozhodnutie o zákaze
činnosti, kt. mu doručili policajti OO PZ. V rozhodnutí mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na 6 mesiacov a pokuta 300 €. Následne sa v 15 dňovej lehote podľa poučenia, kt. bolo napísané
v rozhodnutí odvolal na 1. stupňovom orgán, ktorý odvolanie poslal na posúdenie 2. stupňovému orgánu
do Trenčína. V Trenčíne 2. stupňový orgán sa podľa obžalovaného nesprávne domnieval, že rozhodnutie
je už právoplatné a následne taktiež nesprávne posúdil odvolanie ako odvolanie mimo odvolacieho
konania.

Čo sa týka priestupku zo dňa 29.10.2009 uviedol, že viedol osobné motorové vozidlo cez obec Hubová
smerom na Martin. Za obcou Stankovany ho zastavila policajná hliadka, ktorá mu tvrdila, že prekročil
rýchlosť. Chcel zaplatiť pokutu, na čo mu policajt povedal, že si môže pozrieť, kde ho odfotili. Na
fotografii nebolo vidieť okrem ŠPZ vozidla nič iné. Nebolo vidieť ani domy v obci, ani komunikáciu a
ani okolie. Rýchlosť mal prekročiť o asi 29 km/h. Následne od príslušníka PZ žiadal záznam o mieste
merania rýchlosti, policajt mu povedal, že také nič nemá a ani mu nič také ukazovať nebude. Obžalovaný
následne povedal, že nie je si vedomý spáchania priestupku a nech celú vec posunú na prejednanie
na dopravný inšpektorát. Keď vec došla na dopravný inšpektorát v Partizánskom, bol predvolaný, tak
sa dostavil, nahliadol do spisu a pravdepodobne v ten deň sa mal prejednávať uvedený priestupok.
Bol mu predložený dôkaz - tmavá fotografia OMV, ktoré v daný deň riadil a úradný záznam dvoch
policajtov, kt. ho v uvedený deň zastavili. V. D. povedal, že foto je ako dôkaz nepoužiteľné a v úradnom
zázname bolo napísané, že bol zastavený v obci Hubová. Bolo to v decembri 2009 alebo januári 2010.
Nemal vedomosť o žiadnom rozhodnutí, až 11.5 mu bolo doručené rozhodnutie a 19.5 nahliadal do
spisu, vtedy si urobil kompletnú kópiu spisu pre účely vypracovania odvolania. Nevie, ako bolo datované
rozhodnutie, ale nebola na ňom ešte vyznačená právoplatnosť. Súčasťou spisu bola aj skutočnosť, že
sa nepodarilo doručiť rozhodnutie, zhruba v mesiaci apríl bolo požiadané OO PZ Partizánske vedúcou
ODI v Partizánskom o súčinnosť v doručení rozhodnutia pre obžalovaného z dôvodu, že sa mu ho
do tých dní nepodarilo doručiť. Ešte v apríli tak malo ODI názor, že toto rozhodnutie ešte nie je
doručené a právoplatné. 19.5 sa rozprával s V. D. podľa neho v tom čase na ODI ešte ani nevedeli,
že predmetné rozhodnutie je právoplatné. Niekedy v mesiaci jún, alebo júl mu malo príjsť oznámenie,
že, že rozhodnutie je právoplatné. 28.6 sa obžalovaný dostavil osobne na OO PZ, vyhotovil kópie zo
spisu, nevedel, či už na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť. K úradnému záznamu o skutočnosti,
že mal byť oboznámený zo skutočnosťou, že rozhodnutie je právoplatné a bol mu uložený zákaz viesť
motorové vozidlá, uviedol, že to nie je pravda, úradný záznam je napísaný účelovo, nevedel o ňom ani
ho neparafoval a má pocit, že ide o antedatovaný dokument. Je pravdou, že p. D. chcel od obžalovaného
16,50 €, ale on nevedel za čo. Obžalovaný po nahliadnutí potvrdil pravosť jeho podpisu na úradnom
zázname. Obžalovaný uviedol, že aj po tomto dni napriek všetkým skutočnostiam bol stále v tom, že
podal odvolanie, kt. má odkladné účinky, a že toto odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a nemal
prečo brať do úvahy konštrukcie zmäteného policajta, kt. silou mocou chcel, aby toto rozhodnutie bolo

právoplatné. Podľa jeho ponímania práva je toto rozhodnutie naďalej neprávoplatné. V máji 2010, bolo
miesto jeho obvyklého pobytu v Kolačno č. XXX, tam kde má súčasne trvalý pobyt.

Svedok V. D. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol poverený príslušník PZ,
kt. prejednával priestupkovú vec pod sp. zn. ORP 369/DI-PPE-2009. K poučeniam v konaní o priestupku
uviedol, že obvinení bývajú poučení pri predvolaní na ústne pojednávanie, je to súčasťou predvolanky
poučenie od odvolaní je súčasťou rozhodnutia o priestupku, či obžalovaného poučoval aj osobitne si
nepamätá. Pri adrese na doručovanie obžalovanému vychádzal z údajov v spise a lustráciou v systéme
DSA. Je možné, že mal pochybnosti o jeho adrese, nakoľko dal rozhodnutie doručiť aj cez OO PZ.
Prostredníctvom pošty sa správny orgán snažil doručiť asi dva krát, doručené bolo nakoniec cez OO
PZ dňa 11.5.2010. Opravný prostriedok bol podaný v lehote, pokiaľ ide o lehotu odo dňa doručenia
prostredníctvom OO PZ. Spisový materiál bol následne poslaný na KDI Trenčín za účelom rozhodnutia
o odvolaní. Odvolací orgán rozhodol na základe prípisu z 18.6.2010 kde uviedol, že rozhodnutie o
priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2010, nakoľko toto bolo doručené v zmysle § 24 ods. 2
správneho poriadku, kde sa hovorí o náhradnom doručení. O odvolaní nebolo rozhodnuté lebo KDI
sa už nechcel zaoberať vecou v riadnom odvolacom konaní. K vyznačeniu právoplatnosti rozhodnutia
v príslušnej evidencii došlo asi 10 dní po doručení rozhodnutia z KDI. V čase 28.6, keď obžalovaný
nazeral do spisu asi už bola vyznačená, on už bol vyrozumený dňa 18.6 o tom, že dané rozhodnutie je
právoplatné. Nakoľko z KDI Trenčín toto vyrozumenie malo dôjsť aj pánovi U.. Sankcia za priestupok
bola uložená v rámci zákonom stanovených hraníc. Zásielky pri doručovaní rozhodnutia o priestupku sa
vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. V mimo odvolacom konaní nepostupoval, nakoľko konanie vo
veci bolo zastavené preto, že poplatok zo strany obžalovaného zaplatený nebol.

Svedok F. C. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol poverený príslušník PZ,
kt. rozhodoval o odvolaní voči rozhodnutiu ODI pod sp. zn. ORP-369/DI-PPE-2009 zo dňa 8.2.2010.
Po predložení spisového materiálu bolo dané podanie vyhodnotené ako podnet na preskúmanie mimo
odvolacieho konania, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádzala doručenka z doručenia rozhodnutia
do vlastných rúk, z kt. vyplývalo, že predmetné rozhodnutie, kt. malo byť napadnuté odvolaním sa už
na základe fikcie doručenia v zmysle uvedenej doručenky stalo právoplatné. Na základe toho, že o
podnete na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní môže rozhodovať aj 1. stupňový orgán,
bol spisový materiál postúpený naspäť 1. stupňovému orgánu na ODI Partizánske a účastník konania
bol o tomto postúpení súčasne upovedomený písomne. Pre posúdenie skutočnosti, či sa podanie
posudzuje ako odvolanie alebo podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania je rozhodujúce, či
ide odvolanie podané včas alebo oneskorene. K podmienkam naplnenia fikcie doručenia uviedol, že
v danej veci bolo vykonané šetrenie v evidencii obyvateľstva, bola preskúmaná návratka z poštovej
doručenky, takisto bola preskúmaná aj adresa, kt. účastník uvádzal v spisovom materiáli, takisto aj
adresu, kt. uvádzal vo svojom podnete, takisto aj adresa, kt. bola na uvedenom podnete uvádzaná
ako spätná korešpondenčná adresa a taktiež skutočnosť, že v celom spise nebola uvedená žiadna iná
adresa obvineného z priestupku. Z dostupného spisu nevyplývalo že by sa mal zdržiavať niekde inde
ako v mieste svojho trvalého bydliska. Uvedené potvrdilo aj skutočnosť, že upovedomenie o postúpení
podnetu na preskúmanie mimo odvolacieho konanie si účastník v mieste svojho trvalého bydliska
prevzal. Je zaužívaná prax, že pokiaľ obv. z priestupku bol na prejednanie priestupku riadne predvolaný,
pričom súčasťou tohto predvolania bolo aj poučenie o možnosti rozhodnutia v jeho neprítomnosti môže
orgán rozhodnúť aj v neprítomnosti obvineného z priestupku, pričom aj takéto rozhodnutie sa môže stať
právoplatné aj v prípade, že pri jeho doručovaní bola využitá fikcia doručenia, pričom pri takejto fikcii
doručenia sa berie do úvahy 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka C. S. z prípravného konania, ktorý vo svojej
výpovedi dňa 29.05.2012, že bol zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne so zaradením na
Obvodný dopravný inšpektorát Bánovce nad Bebravou. V uvedený deň v čase 20:43 hod zastavil OMV
BMW X6, EČ C ktoré riadil obžalovaný. Vodič prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci o 12 km/h, k
priestupku sa priznal a zaplatil pokutu vo výške 20 €, bol mu vydaný blok na pokutu č.889106 . Vodiča v
evidencii nelustrovali, nakoľko mal občiansky aj vodičský preukaz. Po ukončení služby svedok nahrával
priestupky do evidencie, pričom si nepamätá, že by obžalovaný mal nahratý v evidencii nejaký zákaz.

Rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske č.p. ORP-369/DI-
PPE-2009 zo dňa 8.2.2010 právoplatného 5.3.2010 bol Q. U. nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §22 ods. 1 písm. h) zákona

SNR č. 372/1990 Zb. za čo sa Q. U. opakovanému doručeniu dňa 15.2.2010 a v tento deň došlo aj k jej
uloženiu. Zásielka obsahujúca rozhodnutie bola vrátená 5.3.2010 poštou odosielateľovi nakoľko adresát
si ju neprevzal v odbernej dobe.

Blokom za pokutu vo výške 20,- Eur č. 889106 bola obžalovanému ako vodičovi OMV BMW X6 EČV:
PE-XXXBL v blokovom konaní uložená dňa 03.07.2010 o 21:00 hod na ceste I/50 v Bánovciach nad
Bebravou uložená pokuta vo výške 20,- Eur za prekročenie rýchlosti.

Fotodokumentácia z č.l. 22 zachytáva OMV PE 484BL dňa 03.07.2010 v čase 20:43 hod v meste
Bánovce nad Bebravou, pričom je uvedená rýchlosť OMV na úrovni 62 km/h.

Certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru z č.l. 23 potvrdzuje spĺňanie metrologických
požiadaviek na použitý cestný laserový rýchlomer.

Z úradného záznamu na č.l. 30 spísaného npor. V. D. starším referentom ODI Partizánske vyplýva,
že pri určení právoplatnosti rozhodnutia o priestupku v konaní ORP-369/DI-PPE-2009 došlo k aplikácii
fikcie doručenia v zmysle §24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z.z. a za deň doručenia možno považovať dátum
18.2.2010.

Z úradného záznamu na č.l. 31 spísaného npor. V. D. starším referentom ODI Partizánske vyplýva,
že dňa 28.6.2010 sa obžalovaný dostavil na ODI Partizánske z dôvodu vyhotovovania fotokópii spisu.
Obžalovaný bol upovedomený o tom, že rozhodnutie sa stalo právoplatné, a podanie obžalovaného zo
dňa 25.5.2010 može byť v prípade uhradenia poplatku v sume 16,50 € prejednané mimo odvolacieho
konania. Obžalovaný poplatok uhradiť odmietol. Obžalovaný bol upovedomený o skutočnosti, že
nakoľko rozhodnutie o priestupku je právoplatné a bol mu uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá,
vedením motorových vozidiel sa dopúšťa TČ marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Z listinného dôkazu na č.l. 32 vyplýva, že dňa 28.6.2010 obžalovaný prevzal fotokópiu listiny -
upovedomenia Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa18.6.2010 a že odmietol uhradiť poplatok za
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Z výpisu karty vodiča z č.l. 142 vyplýva, že obžalovanému bolo vodičské oprávnenie odobraté raz a
to na základe rozh. ORP-ODI-ZVO-013/2010, dopustil sa celkovo 12 priestupkov na úseku cestnej
premávky a zákaz činnosti mu bol uložený raz a to rozhodnutím ODI Partizánske č.k. ORP-369/DI-
PPE-2009 právoplatného 05.03.2010 na dobu od 05.03.2010 do 05.09.2010.

Z odpisu registra trestov (č. l. 42) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, pričom na
páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zo správy Obce Y. zo dňa 02.04.2012 (č. l. 43) vyplýva, že obžalovaný má trvalý pobyt nahlásený v RD,
ktorého vlastníčkou je jeho dcéra I. U., o menovanom obci nie sú známe žiadne skutočnosti a ani jeho
majetkové a rodinné pomery.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR (č.l. 44) mal súd za preukázané, že
obžalovaný bol v období od 01.01.2009 do 26.03.2012 1-krát priestupkovo postihnutý, pričom ide o
priestupok , kt bol aj súčasťou výpisu karty vodiča.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom
súhrne súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný
okrem vlastnej výpovede aj výpoveďami svedka npor. V. D., F. C., prečítanou výpoveďou svedka C. S.
ako i listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, že dňa
03.07.2010 viedol v Bánovciach nad Bebravou osobné motorové vozidlo a bol zastavený dopravnou
políciou z dôvodu, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, za čo mu bola udelená pokuta. Hoci
obžalovaný uviedol že si nebol vedomý, že rozhodnutie č.k. ORP-369/DI-PPE-2009 -21 bolo v čase
spáchania skutku uvedeného v obžalobe už právoplatné súd mal napriek tomu za preukázané, že
obžalovaný o tejto skutočnosti vedel. Súd tu vychádzal z výpovede svedka npor. V. D., ktorý uviedol,
že skutočnosti uvedené v úradnom zázname zo dňa 28.06.2010 (č.l. 31) sú pravdivé, ž čoho vyplýva,
že tohto dňa upozornil obžalovaného na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je právoplatné a aj

poučenie o dôsledkoch jeho nerešpektovania. Túto skutočnosť potvrdzuje aj listina z č.l. 32 obsahujúca
obžalovaným vlastnoručne napísané vyhlásenia o odmietnutí uhradiť poplatok za mimo odvolacie
konanie a o prevzatí vyrozumenia o preskúmaní mimo odvolacieho konania toho istého dňa. Súd mal
preto v časti subjektívnej stránky činu za preukázané, že obžalovaný vedel, že vedením motorového
vozidla v čase skutku porušuje právoplatné rozhodnutie, ktoré mu takúto činnosť zakazovalo a napriek
tejto skutočnosti túto činnosť uskutočňoval. Súd má za to, že obžalovaný teda konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
záujem chránený Trestným zákonom. Vnútorný nesúhlas obžalovaného s rozhodnutím a momentom
kedy došlo k jeho právoplatnosti neoprávňuje obžalovaného toto rozhodnutie nerešpektovať, resp konať
dokonca v príkrom rozpore s ním.

Súd nevykonal navrhované dôkazy - výsluch svedkýň Z. U. a Y. U.. Tieto dôkazy mali preukazovať
nesplnenie podmienok na náhradné doručenie rozhodnutia o priestupku. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou právneho zástupcu, že výsluch týchto svedkov je predbežnou otázkou v zmysle § 7
ods. 1 Tr. poriadku. V predmetnej veci nie je úlohou súdu preskúmavať správnosť rozhodnutia, resp.
rozhodovacieho procesu správneho orgánu, marenie výkonu ktorého je predmetom posudzovaného
trestného činu. Súd je toho názoru, že vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia je jednoznačne súčasť
rozhodovacieho procesu správneho orgánu. Súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že vykonateľné
úradné rozhodnutia vyvolávajú právne účinky aj v prípade ich nesprávnosti. Jediným prípadom, ktorý
by ovplyvňoval existenciu účinkov rozhodnutia je prípad, ak by úradné rozhodnutie bolo nulitným
aktom (ktorého účinky ani nevznikajú - na rozdiel od nezákonných rozhodnutí, ktorých existencia
a prípadne aj účinky zanikajú až ich zrušením), t.j. rozhodoval by orgán, ktorý v danej veci nemá
právomoc rozhodovať. Pri rozhodnutí o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske
č.p. ORP-369/DI-PPE-2009 zo dňa 8.2.2010 aj s poukazom na vykonané dokazovanie rozhodoval
orgán, ktorý na takéto rozhodnutie právomoc mal a obdobne aj mal právo v rámci rozhodovacieho
procesu na rozhodnutí vyznačiť právoplatnosť. Súd na okraj dodáva, že predmetné rozhodnutie bolo
preskúmateľné postupom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania až do 5.3.2013, t.j.
dokonca ešte v čase keď na obžalovaného bola už podaná na súde obžaloba pre trestný čin marenia
tohto rozhodnutia. Obžalovaný však napriek deklarovanému vnútornému postoju voči predmetnému
rozhodnutiu o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá a uvádzaným námietkam týkajúcim sa postupu
orgánu v rámci rozhodovacieho procesu však podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania
nepodal.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný Q. U. ako subjekt trestného činu
spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku i z hľadiska príčetnosti resp. neexistoval žiaden
dôvod aby o nich mal pochybnosti. Súd mal taktiež za preukázané, že obžalovaný svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zákona, teda maril, alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci
tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti a
to aj po stránke objektívnej nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, skutočnosť že napriek zákazu
činnosti uloženého rozhodnutím ODI Partizánske takúto činnosť t.j. vedenie motorového vozidla nielen
vykonával, ale dokonca sa pri výkone takejto rozhodnutím zakázanej činnosti sa dopustil ďalšieho
priestupku a to prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v obci. Týmto konaním tak závažne zasiahol
do záujmu na riadnom výkone rozhodnutí iných orgánov, že bezpochyby naplnil aj objektívnu stránku
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

K osobe obžalovaného súd zistil, že sa ne neho hladí ako keby nebol súdne trestaný, priestupkovo
bol riešený 8 krát, na obecnom úrade neboli podané na obžalovaného žiadne sťažnosti. Súd pri úvahe
o druhu trestu a jeho výmere vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4
Trestného zákona, z účelu trestu podľa § 34 ods. l Trestného zákona a s prihliadnutím na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného nenašiel poľahčujúce ani
priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného. Súd preto vyhodnotil, že pomer priťažujúcich okolností a
poľahčujúcich okolností je vyrovnaný a trest odňatia slobody obžalovanému ukladal v rámci základnej
sadzby t.j. až do dvoch rokov. Súd obžalovanému Q. U. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov. Nakoľko obžalovaný spáchal predmetný prečin v súvislosti s riadením
motorového vozidla súd považoval za vhodné uložiť obžalovanému v súlade s § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona aj trest zákazu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a to v trvaní 30 (tridsať)

mesiacov, čo súd vyhodnotil ako primeranú dĺžku vzhľadom na závažnosť činu a okolnosti na strane
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.