Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212454
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi Š. N.. Vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXXX/XXXX. Súd vo
veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky
nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5609 038044, spísal dňa 09/16/2010 (správne má byť 16. 09. 2010 - pozn. súdu) a podal
postupom podľa § 44 ods. 8 Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu
svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej

zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však nestalo napriek tomu,
že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Ex. poriadkom resp. O.
s. p. Súd mal podľa § 44 ods. 7 resp. 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto hodnotí ako nesprávny a v
rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto si uplatnil náhradu
majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,- eur na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému +
40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch a to v sume 221,28 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiacomeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva

na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody

však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa písomne vyjadril tak, že žiada žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a

tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho
úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie
podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je

potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote
ustanovenejzákonompovažovaťzazbytočnéprieťahy,atedazanesprávnyúradnýpostup.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo
tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom

previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak
ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady
nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by

sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadal
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Napojednávaniesazástupcažalovanéhonedostavil,svojuneúčasťospravedlnil,apretosúdpojednával
v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu

2Er/1997/2006 Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
2Er/1997/2006 (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní) a na tomto základe žiada
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď
žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenejlehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.

Zo spisu 2Er/1997/2006 Okresného súdu Rimavská Sobota súd zistil, že vec bola vedená u súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XXXX. Žalobca síce uvádza, že
exekúcia bola vedená u exekútora pod č. X. XXXXX/XXXX, zrejme však ide o číslo, pod ktorým je

vec vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, z exekučného spisu však toto zrejmé nie je.
Exekučný spis bol preto identifikovaný podľa účastníkov konania a podľa poverenia č. XXXX XXXXXX.
Zo spisu ďalej súd zistil, že dňa 10. 11. 2006 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad JUDr.
Jána Debnára návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Š. N. pre vymoženie 8.220,- Sk s prísl.
Dňom 10. 11. 2006 teda začalo exekučné konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom

bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na žiadosť exekútora JUDr. Jána Debnára o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 05. 12. 2006 bolo dňa 21. 02. 2007 pre neho
vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22. 09. 2010 bol podaný na súd návrh oprávneného
(žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 03. 11. 2010 súd vyzval exekútora JUDr. Jána Debnára

na vyčíslenie trov. Exekútor zaslal oznámenie dňa 08. 12. 2010. Uznesením zo dňa 26. 01. 2011 súd
žiadosti oprávneného na zmenu exekútora došlej na súd 22. 09. 2010 vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších

predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

V danom prípade exekučné konanie začalo 10. 11. 2006.

Podľa § 44 ods. 7 Ex. por. v znení v rozhodujúcom období (znenie do 30. 11. 2006) "Oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora."

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 12. 2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15 exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj

pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu.

Pri rozhodovaní v žiadnom prípade nejde o jednoduchú, automatizovanú činnosť zo strany súdu, ktorá
by nevyžadovala žiadnu právnu úvahu. Podľa názoru súdu 30 dňová lehota uvedená v ust. § 44

ods. 7 Ex. por. je lehotou procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na
to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, keďže Ex.
poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie. Naviac pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručeniauznesenia o zmene exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote o zmene exekútora by nemalo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody (ak by došlo, je potrebné
to preukázať), pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal

poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity podania.

Ajkeďlehotanarozhodnutieožiadostizákonomstanovenánebola,súdbolpovinnýrozhodnúťožiadosti
bez zbytočných prieťahov. Je však známe z činnosti súdu, že práve podania žalobcu bolo problematické
vybavovať priebežne, keď tento podával často hromadné podania, ktorých vybavenie nie je možné naraz

a samozrejme súd musí vybavovať aj podania účastníkov iných konaní.

Súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať,
či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Pojem
zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu.
Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti

žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám
posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu
vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť

vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že
povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o

súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť
kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v

peniazoch),2/nesprávnyúradnýpostuporgánuštátua3/príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnym
úradným postupom.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody 175,- eur, žalobca ničím nepreukázal, o aké konkrétne
výdavky na správu pohľadávky v tejto konkrétnej exekučnej veci by malo ísť, výdavky na udržiavanie a

správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného
postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií. Výdavok 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom nie je ani len jednoznačný (nie je zrejmé, aký súvis by mal byť medzitvrdeným neskorým rozhodnutím súdu o komunikáciou s pôvodným súdnym exekútorom), nieto ešte
preukázané (o aké listiny a o akú komunikáciu by malo ísť).

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by
musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to
v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania,
lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23. 04.
2009, o čo v danom prípade nejde. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani

na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako

neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.