Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221110
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114221110.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v občianskoprávnej veci žalobkyne: G. T., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX/XX, D.,
právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, v konaní o vydanie nariadenia predbežného opatrenia na
zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

súd u k l a d á žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinnosť

zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru dňa 2.2.2012 podľa podmienok úverovej zmluvy
Č..XXXXXXXXXX B. T. V. F. L. K. K. K..Q..X.., K. X/A, XXX XX S.Š., IČO: 36 663 662 zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základy dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej medzi žalobcom a poskytovateľom úveru dňa 22.2.2012 do právoplatného skončenia veci
samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 28.7.2014 doručila návrh o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, keď svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 22.2.2012 uzatvorila so
žalovaným zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov Č.. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej pristúpila k
dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Z dôvodu, že
poskytnutý úver riadne nesplácala, žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy

od apríla 2014. Sama nemá možnosť tento proces zastaviť, pričom veriteľ sám jednostranne diktuje
výšku dlhu a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej
únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný tak výklad Ústavného súdu ako i Súdneho

dvora Európskej únie.

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka - Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
ods.1 Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia, ods.
2 Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila. ods. 3 Ustanovenia odsekov la 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou.

Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách

veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právnypriestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnymi ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do
zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou).

Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti, či vyjednávacej pozície. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje
v rámci spotrebiteľskej kontraktácie na nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany.
„Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“, (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. 1-4941, bod 25), (rozsudok C-168/05,
Elisa Maria Mostaza Claro). „Cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok", (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci

C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol.

„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, v ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu". (C-429/05 Godard, bod 61)
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok".

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov".

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.

153 ods.1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) „Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov".

Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS)
„smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom".

Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth
Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/53 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť
výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia,
všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány

členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho
práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu
(v prejednávaných veciach 76207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189“.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16. 12. 1993 Teodoro Wagner Miret
proti Fondo de Garantía Salarial body 20, 21, „po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a

aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom
rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v
prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacionál de Alimentación [1990 ECR I - 4135, bod 8, pri
použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny
súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby

dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade
so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej
veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice".
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo
EditorialSAprotiRocióMurcianoQuintero„cieľČlánku6Smernice(93/13/ES),ktorýodčlenskýchštátov
vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol

spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok“.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Movil Milénium SL bod 25 „systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah“, (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98
až C244/98, Zb. s.14941, bod 25). Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C- 168/05 zo dňa
26.10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL bod 26 „tento nerovný stav

medzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľommôžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluv“, (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 27)
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milénium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom".
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04. 06. 2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Gyôrfi bod 43 „ vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú”. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia „je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti“.
Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú Smernica rady 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú

právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52).
(uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčkovská).

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve, nie je založený na objektívnom vyhodno-
tení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška

pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo
mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami

zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne
pravidla verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti
Korčkovskej).S využitím komparatívnej metódy žalobkyňa poukazovala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni
spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona z 8.3.1979, ktorým sa vydávajú
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa). (Spol. zák. č. 140/1979),

naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I. Zákaz postúpenia mzdy §12 ods. 1,
pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na
zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.

Na rozdiel od rakúskeho práva, slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho

zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Súladnosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bola predmetom prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EÚ, vo veci C-30/12 Marcinová/POHOTOVOST. Žalobkyňa Valéria

Marcinová však po intervencii nebankovky POHOTOVOSŤ stiahla žalobu späť a pre vnútroštátny súd
tým odpadol dôvod prejudiciálneho konania.

Žalobkyňa žiadala, aby súd predložil vec Ústavnému súdu SR na konanie o súlade zákonného in-
štitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s medzinárodnou zmluvou (Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou

o fungovaní Európskej únie) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, alebo aby sa vec predložila
Súdnemu dvoru Európskej únie s rovnakým znením prejudiciálnej otázky, ako vo veci C-30/12, t.j .
„či sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok tým, že

veriteľ postihuje majetok spotrebiteľa mimosúdne zrážkami zo mzdy a spotrebiteľ nemá priamo možnosť
tieto zrážky zastaviť." V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok
zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v
rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo
mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva

o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal
C-106/77).
Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá
istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a
že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

V čase uzavretia zmluvy žalobkyňa nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré
sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom
EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť
majetokvpodobejejmzdy,ajnaplneniaznekalýchzmluvnýchpodmienok,alebovrozporeskogentnými

predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

Žalobkyňa poukázala ďalej na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165,
kde EK poukazuje na:
„Okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa

spotrebiteľských práv, existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu
- napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa.
Všetky tieto prostriedky obsahujú riziko, že spotrebitelia v skutočnosti musia zaplatiť sumy v dôsledku
nekalých podmienok alebo porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly

zo strany nezávislého súdu.
Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú
obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd,
hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých
zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto

súkromného vymáhania.
Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy
prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dávaSmernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v
rozpore so zásadou efektivity.
Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo

strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej
článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile).
Zistenie Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito, že skutočnosť, že obchodník
môže využiť iné druhy konaní namiesto bežného občianskoprávneho konania, aby spotrebiteľov zbavil
ochrany, ktorú im má poskytnúť smernica 93/13, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa musí

uplatňovať najmä v prípadoch, v ktorých obchodníci môžu vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom
bez akejkoľvek justičnej kontroly."

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1-4, 6, 8 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí
návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,
čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie

fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd
postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez
návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne

súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom
opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo

zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ods. 2,3,4 § 76 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť

ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné
opatrenie. Ak ide o predbežné opatrenie nariadené podľa § 75 ods. 7, zo zloženej zábezpeky sa uspokojí
právoplatne priznaná náhrada ujmy; ak zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených,
rozdelí ju súd medzi nich pomerne. Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky,
tým nie je dotknutá.

Predbežné opatrenie možno nariadiť vo veciach, ktoré patria do právomoci súdu. Účelom predbežného
opatrenia je rýchla aj keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie
zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby

sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Súd preskúmal podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a dospel k tomu záveru, že tento
návrh je dôvodný, pretože v podanom návrhu žalobkyňa osvedčila danosť svojho nároku a preukázalapotrebu nariadenia predbežnej úpravy. Súd z tohto dôvodu vyhovel jej návrhu v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení a nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážke zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru dňa

22.2.2012 č. úverovej zmluvy 8300045555. Zároveň uložil platiteľovi mzdy povinnosť zákazu vykonávať
zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
medzi žalobcom a poskytovateľom úveru dňa 22.2.2012.

Vzhľadom na to, že súd vyhovel tomuto návrhu a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p., ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

O trovách konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvomOkresnéhosúduPrešovnaKrajskýsúdvPrešove.Vodvolanísamápoprivšeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.