Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/1008/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812211725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812211725.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne A. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. L., N. XX, prechodne
bytom W.Ž. L., I. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákoom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4, proti žalovanému R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom W. L., N. XX, zastúpenému JUDr.
Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava z 8.7.2014 č.k. 4C/561/2012-195 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 8.7.2014 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti bytu č. X, nachádzajúcemu sa mu na 2. poschodí bytového
domu na ulici N., súp. č. XX, v W. L., zapísanej na LV č. XXX, kat. územie W. L. a k nemu

prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 1659/10000 (vo výroku nesprávne uvedený podiel 16593/10000, poznámka odvolacieho
súdu) a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádzal, parcela registra C
č. XXX o výmere 212 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 1659/10000 (vo výroku rozsudku
rovnako nesprávne uvedený podiel 16593/10000) a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalším výrokom zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu za

spoluvlastnícky podiel vo výške 5 000,00 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti
návrhu žalovaného na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie,
kde bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva bytu č. X
na X. poschodí bytového domu na N. G., súp. č. XX U. W. L., ktorého sú účastníci konania podieloví

spoluvlastníci,každývpodielejednejpolovice.Súdprvéhostupňavovecivykonalrozsiahledokazovanie
výsluchom svedkov, ktoré bolo zamerané predovšetkým na okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
k bytu, ďalej na vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi. Súd prvého stupňa rozhodnutie o zrušení
podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(OZ). Uviedol, že do úvahy prichádza druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
teda prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pritom súd

prihliada na účelné využitie veci, zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania a ďalšie okolnosti. Súd
prihliada aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd prvého
stupňa pri zisťovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti si osvojil zhodné tvrdenie účastníkov o tom, že
hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je 10 000,00 eur. Súd prvého stupňa zisťoval bytovú odkázanosť
účastníkov. Zobral do úvahy záujem maloletého dieťaťa pochádzajúceho zo vzťahu účastníkov, ktorý
je v osobnej starostlivosti žalobkyne. Účastníci konania žili spolu na „spôsob manželstva“, z tohto

vzťahu pochádza maloletý syn, o ktorého sa stará žalobkyňa a je preto aj v jeho záujme, aby mal
vytvorené, pokiaľ je to možné, primerané podmienky na osobný rast, k čomu prispieva aj vyriešenieotázky bývania. Syn účastníkov chodí na ZŠ v W. L., má tam kamarátov, je tam zvyknutý, škola je
naproti bytu, o ktorý v tomto konaní ide. Žalobkyňa má tam svoju rodinu, jej matka by jej mohla
pomáhať s výchovou dieťaťa, pretože je doma a stará sa o starú mamu. Obaja účastníci dokladovali

finančné prostriedky na vyplatenie druhého spoluvlastníka. Súd prvého stupňa preto rozhodol o zrušení
vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že byt prikázal za náhradu žalobkyni. Návrh žalovaného
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle vylúčil na samostatné konanie
podľa§112O.s.p.Základompreto,abyurčitýnávrhmoholbyťvyporiadanývrámciširšiehovyporiadania
podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo, ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti

s existenciou ich podielového spoluvlastníctva, ak niektorý zo spoluvlastníkov je na takomto práve
dotknutý. O návrhu, ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určenej sumy treba
rozhodnúť samostatným výrokom, nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nesprávny je taký
postup, keď sa investícia vynaložená na vec a požadovaná v rámci širšieho vyporiadania premietne
priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.
2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené a nezákonné, je
nepreskúmateľné a neobsahuje náležitosti rozhodnutia vo veci samej.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa sa zaoberal neodôvodnene iba tvrdeniami žalobkyne,

pričom ignoroval dôkazy predložené žalovaným. Rozhodnutie súdu považuje za nebezpečný precedens
vytvárajúci možnosť pre vypočítavé partnerky zabezpečiť si bez námahy a relevantných dôkazov slušné
živobytie. Rozhodnutie neobsahuje ani zmienku o listinných dôkazoch, ktoré žalovaný do súdneho
spisu doložil a nie je zrejmé, ako sa s nimi súd prvého stupňa vysporiadal. Poukazuje na rozpornosť
svedeckých výpovedí blízkych, resp. spriaznených osôb žalobkyne. Žalovaný nemôže súhlasiť s

prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobkyne, takéto rozhodnutie je nesprávne, nesleduje princíp
účelného využitia veci a je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na rozhodnutie R 54/1973, podľa
ktoréhopriprikázanívecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzanáhradutrebaprihliadaťnaúčelné
využitie veci. Súdy pri obytných domov skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto
posledný dom obýval, kto ho udržiaval, opravoval, prípadne do neho investoval a kto je schopný naďalej

sa starať o jeho riadnu údržbu. Odvolateľ uvádza, že byt potrebuje nielen kvôli ďalšiemu kontaktu s
maloletým, ale aj z dôvodu dochádzania do súčasného zamestnania. Nehnuteľnosť obýva so svojom
priateľkou, s ktorou plánujú spoločnú domácnosť. Žalovaný byt udržiaval, investoval do neho, staral sa
o neho, riadne platil plnenia spojené s užívaním bytu a je tu reálny predpoklad, že tieto náklady bude
schopný znášať ďalej. Naopak u žalobkyne takéto predpoklady nejestvujú. Súd sa uspokojil s tvrdením

žalobkyne o pomoci jej rodičov, absentujú však dôkazy o takýchto možnostiach rodičov žalobkyne,
dokonca takúto vôľu v priebehu konania rodičia ani neprejavili. Žalovaný tiež nerozumie úvahe súdu
o potrebe samostatného bývania žalobkyne a ich maloletého syna. V konaní o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov bolo spoločné bydlisko žalobkyne a jej rodičov jednou zo
skutočností, ktorú sociálna kuratela vyzdvihla ako pozitívnu v záujme maloletého vzhľadom na záhaľčivý

spôsob života žalobkyne. Žalovaný poukazuje na nevykonateľnosť rozhodnutia, keďže žalobkyňa nemá
finančné prostriedky ani na jeho výplatu z predmetného bytu. Nemôže sa uspokojiť s prehlásením tretej
osoby, s ktorou má žalobkyňa už v súčasnosti vážne narušený vzťah, od ktorého uplynul nejaký čas a nie
je zrejmé, či sa okolnosti nezmenili. Takéto prehlásenie považuje za tendenčné. Na rozdiel od žalobkyne,
žalovaný preukázal, že má dostatok finančných prostriedkov na výplatu primeraného podielu. Žalovaný

tiežnamietaprimeranosťnáhradyzaspoluvlastníckypodiel.Poukazujetiežnavyporiadanievtzv.širšom
slova zmysle, ktoré nie je možné vylúčiť na samostatné konanie. Žalovaný navrhoval, aby bolo o tomto
jeho nároku rozhodnuté v samostatnom výroku. Ani pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva a
jehovyporiadaniavširšomzmysleslovanemožnoopomínaťzásadu,žesúdjepovinnýrozhodnúťocelej
prejednávanej veci. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,

že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania a
prikážetútonehnuteľnosťdovýlučnéhovlastníctvažalovaného.Navrhujetiež,abybolzaviazanýzaplatiť
žalobkyni sumu 5 000,00 eur na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu a od žalobkyne požaduje v rámci
širšieho vyporiadania vyplatenie sumy 4 666,80 eur.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Uvádza, že ak žalovaný namieta nevykonanie dôkazov súdom, ktoré
navrhol, je vecou súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Nesúhlasí s názorom
žalovaného, že by súd ignoroval listinné dôkazy ním predložené. Žalovaný sa v priebehu konania snažildocieliť prostredníctvom svojich blízkych zvrátenie dôkazného stavu. Považuje za nehorázne, pokiaľ
sa žalovaný zmieňuje o vytvorení nebezpečného precedensu pre vypočítavé partnerky. Je tomu práve
naopak, pretože konanie, ktorým sa žalovaným bránil, je vytvorením nežiaduceho precedensu ako

zavádzať súdy. Žalovaný namieta, že prikázanie veci do výlučného vlastníctva je v rozpore s dobrými
mravmi. Zastáva názor, že práve konanie žalovaného je v takomto rozpore, keď žalobkyňa s maloletým
dieťaťom bola vyhnaná z bytu. Žalovaného nezaujíma, že žalobkyňa byt potrebuje nielen pre seba, ale
aj pre ich spoločného syna. Je tiež zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že do bytu investoval, pričom sa
zmieňuje o investíciách zo spoločných peňazí. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa nemá financie,

aby mohla žalovaného vyplatiť.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nevyhodnotil vykonané dôkazy dostatočným
spôsobom preto, aby si zadovážil také skutkové zistenia, na ktorých základe by mohol správne aplikovať

na prejednávanú vec ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a jeho rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.

Predmetom konania je žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu č. X na
X. poschodí bytového domu na N. G. č. XX v W. L. s príslušenstvom. Žalovaný zároveň vo veci uplatnil
nárok na tzv. širšie vyporiadanie vzťahov vzniknutých z podielového spoluvlastníctva účastníkov konania

tak, že od žalobkyne požaduje zaplatenie sumy 4 666,80 eur.

Súd prvého stupňa tento riadne uplatnený nárok žalovaného osobitným výrokom napadnutého rozsudku
vylúčil na samostatné konanie.

Ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Takýto
procesný postup súdu znamená, že v osobitnom konaní bude súd vykonávať dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o nároku žalovaného proti žalobkyni na zaplatenie
sumy 4 666,80 eur.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia námietka žalovaného o tom, že súd má
rozhodnúť o celom predmete konania je nedôvodná. O zostávajúcej časti predmetu konania totiž
rozhodne súd v inom konaní.

Pokiaľsatýkasamotnéhonárokuodvolacísúdpovažujezapotrebnéskonštatovať,žesúdprvéhostupňa

vykonal rozsiahle dokazovanie na okolnosti, ktoré priamo nesúviseli s predmetom konania.

Z výpisu katastra nehnuteľností LV č. XXX, kat. územie W. L. nepochybne vyplýva, že účastníci konania
sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, bytu č. X, na X. poschodí bytového domu na N.
G. Č.. XX v W. L., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelné č. XXX o výmere 212 m2 v podiele
1659/10000, a to každý v podiele jedna polovica z celku.

Táto skutočnosť nebola sporná, pretože nikto z účastníkov konania netvrdil, že zápis v katastri
nehnuteľností je v rozpore so skutkovým alebo právnym stavom. Za tejto situácie vykonávanie

dokazovania na otázku nadobudnutia nehnuteľnosti nebolo nevyhnutné.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode (o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní)
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z cit. ustanovenia vyplýva, že zákonnými kritériami pri rozhodovaní o tom, ktorému zo spoluvlastníkov

sa prikáže vec za primeranú náhradu je účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Okolnosti nadobudnutia predmetu spoluvlastníctva
nepatrí medzi zákonné kritéria pre vyporiadanie.Zo súdnej praxe je ďalej možné vyvodiť ďalšie kritériá pre posúdenie otázky, ktorému zo spoluvlastníkov
je vec možné prikázať, všetky súvisia so zásadou účelného využitia nehnuteľnosti.

Základným predpokladom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Pri
zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti určenej na bývanie sa vychádza z bytovej potreby
spoluvlastníkov, prípadne na to, kto nehnuteľnosť obýval, kto ju udržiava, opravuje, prípadne do nej
investuje a kto je schopný sa ďalej starať o jej riadnu údržbu (R 54/1973). Povinnosťou súdu je skúmať
všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú vo veci dané. Keďže prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva

iba jedného zo spoluvlastníkov nastáva fakticky situácia, že druhý zo spoluvlastníkov je zbavený
svojho vlastníckeho práva, je potrebné brať do úvahy nielen povinnosť poskytnúť primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel, ale tiež skutočnosť, že vyplatenie tejto náhrady musí byť reálne. Preto je
povinnosťou súdu rozhodujúceho o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom
prihliadnuť aj k tomu, ktorý zo spoluvlastníkov je spôsobilý v reálnom čase na základe konkrétnych
preukázaných skutočností poskytnúť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu.

Súd prvého stupňa tieto okolnosti dostatočným spôsobom neskúmal a neodôvodnil, prečo prikázal
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne. Jediným kritériom, ktoré je zrejmé z odôvodnenia
rozsudku je to, že sa žalobkyňa stará o maloletého syna účastníkov, ktorý chodí v W. L. na základnú
školu, ktorá je oproti bytu.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že obaja
účastníci dokladovali finančné prostriedky na vyplatenie druhého spoluvlastníka. Existencia finančných
prostriedkov má byť preukázaná reálnym spôsobom, nepostačuje odkaz na to, že rodičia žalobkyne sú
pripravení poskytnúť jej finančnú pomoc bez toho, aby bol inými dôkaznými prostriedkami preukázané,

že takýto budúci záväzok sú schopní splniť.

Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s námietkami, ktoré žalovaný vznášal už v priebehu konania,
že práve pomoc matky žalobkyne bola významnou okolnosťou pri rozhodovaní o zverení maloletého
syna účastníkov konania do osobnej starostlivosti žalobkyne.

Z vykonaného dokazovania je zjavné, že ani jeden z účastníkov konania nemá vyriešenú bytovú otázku
takým spôsobom, že by bol vlastníkom iného bytu alebo inej nehnuteľnosti určenej na bývanie. Súd
prvého stupňa uviedol, že v spornom byte v súčasnosti býva priateľka žalovaného, neskúmal však, akým
spôsobom žalovaný financuje náklady spojené s užívaním bytu. Súčasťou účelného využitia bytu je

posúdenie toho, či a ktorý účastník konania bude schopný riadne platiť platby spojené s jeho užívaním.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 211
ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd uvádza, že ak je nesporná otázka podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov k
spornému bytu, je potrebné riadne posúdiť a odôvodniť všetky relevantné kritériá pre rozhodnutie o tom,
akým spôsobom sa má vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi. V prípade prikázania
veci (nehnuteľnosti) jednému z účastníkov za náhradu je povinnosťou súdu riadne odôvodniť všetky
relevantné kritériá, ktoré prichádzajú do úvahy pri účelnosti ďalšieho využitia nehnuteľnosti, vrátane

vyhodnotenia dôkazov svedčiacich o reálnej možnosti vyplatenia primeranej hodnoty spoluvlastníckeho
podielu odstupujúcemu spoluvlastníkovi.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o doterajších trovách konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.