Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201066
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214201066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á.r. L so sídlom Avenue Charles de

Gaulle, L-1653 Luxemburk Luxemburské veľkovojvodstvo, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária
Gallo s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti odporcovi: D. D., U.. XX.XX.XXXX, R. R. L., Z.. G.
XXX, o zaplatenie 730,92 Euro s prísl., sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.1.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal. Aby súd odporcu zaviazal zaplatiť
mu 730,92 Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 730,92 Euro za čas od 12.9.2013
do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe , že jeho právny predchodca s odporcom dňa

XX.X.XXXX uzatvoril zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty , na základe ktorej odporcovi bol schválený
úverovýrámecvsume597,49Euro.Odporcasazaviazalveriteľovivrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky
v dohodnutých splátkach, svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy však neplnil a doteraz zaplatil iba
298,95 Euro. Listom zo dňa 11.9.2013 vyzval odporcu na zaplatenie celého dlhu, avšak bezvýsledne.
Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľa nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil,

svoju neúčasť ospravedlnil a vec žiadal prejednať v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania,
opakovane žiadal návrhu vyhovieť s poukazom na pripojené listinné dôkazy.

Odporca ako účastník konania uviedol, že nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu bola
poskytnutá suma 18 000 Sk a že na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy doteraz zaplatil 298,95
Euro. K obsahu zmluvy sa nevedel vyjadriť pretože všetky papiere zostali u jeho bývalej družky. Vlani
ho vyhľadal nejaký pán od navrhovateľa a povedal mu koľko dlhuje, avšak nechcel pristúpiť na žiadnu

dohodu o splátkach. Dodal, že navrhovateľovi zaplatí, čo mu podľa zákona prináleží, avšak žiadal povoliť
splátky mesačne max. v sume 30 Euro (jeho príjem je 140 Euro a sám vychováva mal. dieťa narodené
v roku XXXX).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu , oboznámením obsahu zmluvy listu spoločnosti KRUK
Česká a Slovenská republika zo dňa 11.9.2013, oznámenia pôvodného veriteľa (Všeobecná úverová
banka a.s.) zo dňa 14.11.2012 o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy zo dňa 19.2.2007, prílohy

k zmluve o postúpení pohľadávok, výpisov z úverového účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:Listom zo dňa 14.11.2012 Všeobecná úverová banka a.s. (ako postupca) oznámil odporcovi postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXX Q. N. XX.X.XXXX. Listom zo dňa 11.9.2013
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika vyzvala odporcu pred podaním žaloby na zaplatenie

(bezodkladne) dlhu vyplývajúceho zo zmluvy č. 17284994 v sume 730,92 Euro a úrokov z omeškania
v sume 281,29 Euro (vyčíslený ku dňu 11.9.2013). Zo zoznamu predloženého navrhovateľom (na čl.
48) súd zistil, že na tomto zozname je vedený odporca , pri jeho mene sa nachádza variabilný symbol
17284994, jeho adresa , rodné číslo, dátum narodenia a celkový zostatok v sume 730,92 Euro.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.

Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.

Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.

Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.

Podľa ust. §-u 52 OZ v znení účinnom od 1.5.2014

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(pozn. súdu: keďže právny predpis, ktorého súčasťou ust. ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné
ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ust. §-u 52 aplikovať, aj keď tento právny vzťah vznikol pred
1.5.2014) .

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažnéhodlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z citovaného ustanovenia §-u 120 ods. l OSP vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania,
ktorí majú nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v

prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada . Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a
označia dôkazné prostriedky ( § 101 ods. 1 OSP) a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 OSP).

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, pričom
iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení a nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané , je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie ( zamietnutie návrhu ).

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách , ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany , ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia , sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( pozn. toto ustanovenie nadobudlo

účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To
znamená, že od účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). V rámci
svojej zákonnej povinnosti aplikovať spotrebiteľské právo na tento právny vzťah súd predovšetkým
mal podrobiť súdnej kontrole obsah zmluvy (z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoje uplatnené právo).
Navrhovateľ v rámci svojej dôkaznej povinnosti mal predovšetkým súdu predložiť listinné dôkazy na

preukázanie svojho tvrdenia o tom, že dlh odporcu je v uplatnenej sume a že odporca sa dostal do
omeškania dňa 12.9.2013 . Svoju túto dôkaznú povinnosť navrhovateľ v konaní si neplnil. Predovšetkým
treba uviesť, že navrhovateľ v návrhu svoju povinnosť tvrdenia si nesplnil, pretože neuviedol žiadnu
konkrétnu právnu skutočnosť týkajúcu sa spôsobu vzniku a výpočtu predmetného dlhu . Z tohto
pohľadu skutočnosti ním uvedené v návrhu sú vo všeobecnej rovine , ktoré nedajú možnosť súdu

posúdiť dôvodnosť uplatnenia konkrétnej sumy, teda sumy 730,92 Euro. Treba zdôrazniť, že ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom súd má podrobiť súdnej kontrole aj samotnú zmluvu (z hľadiska
všeobecnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z hľadiska náležitostí
zmluvypodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch-vtomtoprípadezákonač.258/2001Z.z.).Navrhovateľ
v návrhu len odkázal na obsah listinných dôkazov, neuviedol však akú konkrétnu skutočnosť týmito

listinnými dokazuje. Navyše navrhovateľom predložená zmluva bola súdu predložená v nečitateľnej
podobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal akým obsahom
bola uzavretá zmluva medzi pôvodným veriteľom a odporcom, aká konkrétna suma bola odporcovi
poskytnutá, kedy a aké splátky vykonal odporca na vyrovnanie predmetného dlhu a ako boli veriteľomtieto jeho platby započítané, kedy a na základe akej právnej skutočnosti alebo právneho úkonu sa stal
splatný celý dlh. Navrhovateľ takto neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto spore zaťažovalo,
preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP keď v konaní úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, keďže si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.